Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18771 |
Alexander Dubček
27. novembra 1921 sa v Uhrovci narodil Alexander Dubček, hlavný predstaviteľ obrodného procesu v Československu v roku 1968. Bývalý dlhoročný člen komunistickej strany pôsobil od 5. januára 1968 do 17. apríla 1969 v jej najvyššej funkcii, bol prvým tajomníkom ÚV KSČ. Jeho politické úsilie v rámci strany vyústilo do tzv. Pražskej jari, obrodného procesu, keď sa spolu s reformnými komunistami pokúsil o "socializmus s ľudskou tvárou". Presadzoval kroky k liberalizácii režimu. Bol predstaviteľom premien, ktoré vtedy pod tlakom verejnosti a udalostí bežali v spoločnosti aj samotnej KSČ už od polovice 60. rokov. Obrodný proces zmaril príchod vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968.
V období od polovice decembra 1969 do 24. júna 1970 bol Dubček mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom ČSSR v Turecku. Po návrate domov ho už celkom odstavili od politickej práce. Do roku 1985 pracoval v lesnom závode a potom bol na dôchodku pod trvalým dozorom Štátnej bezpečnosti.
V roku 1989 sa stal jedným z protagonistov novembrových udalostí. Od 28. decembra 1989 do 25. júna 1992 zastával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR, resp. ČSFR a od 28. decembra 1989 do 7. novembra 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSSR. Ako poslanec Snemovne národov FZ ČSSR pôsobil od 28. decembra 1989 do 7. novembra 1992. Zvolili ho najprv za Verejnosť proti násiliu (VPN), potom v parlamente pôsobil ako nestraník a od 6. júna 1992 za Sociálnodemokratickú stranu Slovenska (SDSS). Vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR a krátky čas aj predsedu SDSS svojimi postojmi výrazne pomohol riešiť vtedajšie politické otázky. Koncom roka 1989 sa o ňom uvažovalo ako o možnom prezidentovi Československa. Lídri novembrovej revolúcie sa vtedy dohodli na tom, že prezidentom sa stane Václav Havel.
Alexander Dubček zomrel v pražskej nemocnici Na Homolke na následky tragickej autonehody z 1. septembra 1992, ktorá sa stala na autostráde D1 na 88. kilometri pri Humpolci na ceste do Prahy. Pri havárii utrpel ťažké zranenia, najmä chrbtice a hrudníka. Napriek viacerým operáciám nebolo možné jeho život zachrániť.
Alexander Dubček bol účastníkom významných historických udalostí vrátane SNP. Bol to vlastenec, demokrat, humanista a Európan. Už pri preberaní titulu Dr. honoris causa na Bolonskej univerzite v roku 1988 prvýkrát vyslovil myšlienku "spoločného európskeho domu" a v roku 1990 ako predseda Federálneho zhromaždenia inicioval prvé kontakty Československa s Európskym parlamentom a Radou Európy. Bol čestným členom Masarykovho demokratického hnutia (1990-1992), čestným predsedom Spoločnosti M. R. Štefánika v Paríži (1990-1992), členom spoločnosti Taliansko-Československo.
Udelili mu mnoho domácich aj zahraničných vyznamenaní. Okrem množstva iných dôležitých získal dvakrát Medailu SNP, cenu Andreja Sacharova (Európsky parlament 1989), Medzinárodnú humanistickú cenu za rok 1990, výročnú cenu Medzinárodnej skupiny pre dodržiavanie ľudských práv (USA 1990), Zlatý klas (cenu mesta Cinisello Balsamo pre najvýznamnejšie osobnosti politického a verejného života, Taliansko 1990), medzinárodnú cenu Alfonsa Comína (Španielsko 1991) a veľký zlatý čestný odznak na šerpe Rádu za zásluhy o Rakúsku republiku (Rakúsko 1991). Udelili mu titul Doctor h. c. na viacerých univerzitách - v Bologni, Madride, Washingtone, Bruseli, Dubline. Stal sa čestným občanom Florencie a Bologne. Za významnú a dlhodobú spoločenskú činnosť udelili Alexandrovi Dubčekovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995), Pribinov kríž I. triedy (2000) a štátne vyznamenanie ČR Rad Bieleho leva za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech ČR (2003), všetko in memoriam.
hls : 27.11.2011