Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18771 | |
Jozef Cíger Hronský
Pred 51 rokmi – 13. júla 1960 – zomrel a argentínskom Lujáne prozaik, autor literatúry pre deti a mládež, moderný a mimoriadne všestranný manažér, riadiaci pracovník Matice slovenskej, popredný predstaviteľ a tvorca národnej kultúrnej politiky, Jozef Cíger Hronský.Hronského prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej prózy. Vo svojich kratších prózach, ktoré vznikali na konci 20. rokov dvadsiateho storočia sa usiluje vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života. Vydal niekoľko zbierok poviedok, je autorom početných kultúrno-literárnych esejí a príspevkov v slovenských periodikách i v krajanskej tlači. Bol najvýznamnejším autorom literatúry pre deti a mládež v tej dobe. Veď hádam niet človeka, ktorý by v detstve nečítal rozprávku o úžasných príbehoch zajka v knižke Smelý Zajko, ktorej pokračovaním bola ďalšia, Smelý zajko v Afrike, či príhody prasiatok Budkáčik a Dubkáčik, alebo rozprávku Tri kozliatka a iné.
Jozef Cíger Hronský - vlastným menom Jozef Cíger - sa narodil 23. februára 1896 vo Zvolene. Absolvoval učiteľský ústav v Leviciach, bol vojakom v prvej svetovej vojne, po návrate z talianskeho frontu bol desať rokov učiteľom. V roku 1932 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej v Martine, kde založil pri Matici slovenskej tlačiareň. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol niekoľkoročným redaktorom známeho detského časopisu Slniečko a zaslúžil sa o jeho vysokú úroveň. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a vedeckovýskumnú činnosť v rámci jej vedeckých odborov.
Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou, emigroval do cudziny. Cez Rakúsko a Taliansko odišiel do Argentíny, kde tiež tvoril a napokon aj zomrel 13. júla 1960 v argentínskom meste Luján. Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná.
lls : 13.07.2011
