Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8202 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2764 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2493 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3707 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1605 9%
Počet hlasujúcich: 18771

Lucia Poppová: Neopakovateľná operná diva


"Prepáčte, že meškám. Presne dvadsaťsedem rokov a dvadsať minút… Idem rovno z Viedne a hneď na úvod vám musím povedať: som veľmi rada opäť medzi vami!" povedala dojatá Lucia Poppová po návrate do vlasti z dlhoročného exilu.

Áno, celých predlhých 27 rokov museli naše médiá poslušne mlčať, pričom všetky významnejšie svetové hudobné scény ju oslavovali ako neopakovateľnú opernú divu. S veľkým uznaním i rešpektom o nej písali renomované odborné periodiká, jej biograficko-umelecký portrét tvorí obsahovú časť prestížnych slovníkov či encyklopédií. Reč je o slávnej slovenskej sopranistke Lucii Poppovej.

Spev vyštudovala na Vysokej škole muzických umení v Bratislave u prof. Anny Hrušovskej. Osudovým letopočtom životopisu Lucie Poppovej sa stal rok 1963, keď krátko po úspešnom debute na doskách opery Slovenského národného divadla odišla do Viedne navštíviť svojich príbuzných. Nevyspytateľná hra rozličných okolností a súvislotí však spôsobila, že vo Viedenskej štátnej opere nemali v tom čase vhodný typ koloratúrnej sopranistky do pripravovanej Čarovnej flauty, ktorej uvedenie sa v očiach tamojšej náročnej verejnosti vnímalo ako význačná udalosť kultúrnospoločenského života. Mladá talentovaná Slovenka neváhala a prihlásila sa na predspievanie. A rezultát: okamžité angažmán spojené s neodolateľnou ponukou nastúpiť ako elévka do svetoznámej Staatsoper vo Viedni!

Samozrejme, naša umelkyňa sa ocitla pred rozhodujúcou dilemou svojho života. Pomyselné misky váh ponúkali na jednej strane lákavú možnosť využiť príležitosť a podstúpiť skutočnú drinu v aréne najvyššej profesionality pod znamením umenia (no taktiež zvoliť si údel človeka, ktorý oficiálne opustil svoju vlasť), na strane druhej zas jestvoval variant vrátiť sa po skončení dovolenky do Česko-Slovenska a pokračovať v intenciách vtedajších perspektív osobnostného rastu i umeleckej konfrontácie. Zvíťazila prvá alternatíva.

V súvislosti s viedenskými začiatkami Lucie Poppovej kolujú rôzne historky. Jedna z nich hovorí, že keď sa prihlásila na už spomínané predspievanie d Štátnej opery, musela údajne počkať celý deň pred dverami dirigenta Herberta von Karajana, pokým ju konečne prijal na vypočutie. "Pravda je taká, že Karajan vtedy ani nebol vo Viedni. A keď som pred komisiou predspievala, zhŕklo sa do sály celé divadlo. Potom takmer do večera som musela opakovane spievať na požiadanie tých znalcov, ktorí prišli neskôr a chceli tiež počuť, koho to spoza železnej opony vlastne angažovali. A ja som vďačne spievala.Prirodzene, po slovensky. Napokon ef-ká (efektné koloratúrne výšky) sú v slovenčine také isté ako v nemčine…" (Lucia Poppová).

Plynutím času sa v "meste valčíkov" uplatnila predovšetkým v náročnom mozartovskom repertoári, niekoľko rokov bola tiež členkou operného súboru v Kolíne nad Rýnom, pravidelne hosťovala na mnohých iných významných scénach (La Scala v Miláne, Covent Garden Londýn, Zürich…) a uznávaných festivaloch… na renomovanom festivale v rakúskomSalzburgu už roku 1963 hosťovala v Mozartovi a Gluckovi, o rok neskôr v Štraussovej Ariadne na Naxe. Nezabudnuteľným zážitkom bol jej triumfálny debut v MetropilitanOpera v New Yorku (1967). Táto skromná umelkyňa pravidelne spolupracovala s najznámejšími dirigentmi našich čias, z ktorých pripomeniem aspoň Herberta von Karajana či Leonarda Bernsteina. Vedno s nimi vytvorila okrem operných a koncertných kreácií aj množstvo skvelých nahrávok. Spevácke i interpretačné majstrovstvo Lucie Poppovej ocenili najpoprednejšie umelecké ustanovizne, medzi ktorými nechýba ani Viedenská štátna opera, Mníchovská opera (v oboch prípadoch titul Kammersängerin - komorná speváčka), festival v Salzburgu atď. V roku 1989 získala čestné členstvo Viedenskej štátnej opery.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že získať angažmán vo Viedenskej štátnej opere s arovná okamžitému zaradeniu medzi jagavé hviezdy svetového operného neba. Z tohto dôvodu sa zvedaví novinári so železnou pravidelnosťou pýtali Lucie Poppovej, ako sa jej podarilo udržať krok so svetovými esami včase, keď bola mladou neskúsenou začiatočníčkou; "Prišla som na to, že repertoár sa nebuduje od strechy. Viedenská štátna opera, kde som začínala, má parket veľmi hladký, ľahko sa na ňom možno pošmyknúť. Tam spevák musí prísť absolútne pripravený ahotový, nikto s ním nestráca čas korepetovaním, prípravou. Pracuje sa s ním čisto vysoko profesionálne. Preto som sa po čase rozhodla prijať ponukuv opere v Kolíne nad Rýnom, kde som dôkladne študovala a stavala si repertoár pre moje hlasové založenie i naturel najvhodnejší - najmä Mozarta a Straussa. Prelomovou bola potom úloha Sophie zo Straussovho RUžového gavaliera, ktorú som stvárnila v linzi. V nej ma počuli opäť odborníci zo Staatsoper z Viedne a definitívne som sa stala ich členkou a sólistkou." (Lucia Poppová) Po roku 1989 sa zásluhou výrazného pričinenia Lucie Poppovej (v spolupráci s Petrom Dvorským a šéfom Opery SND Jurajom Hrubantom) podarilo nadviazať podnetnú umeleckú spoluprácu medzi Bratislavou a Viedňou. Konkrétnym výrazom týchto snáh sa stali viaceré zaujímavé projekty, prostredníctvom ktorých mohlo "mesto valčíkov" tlieskať umeniu našich operných majstrov zo Slovenského národného divadla. Pod dirigentskou taktovkou Ondreja Lenárda sa na javisku Viedenskej štátnej opery predstavili po boku Lucie Poppovej a Petra Dvorského aj Ľubica Rybárska, Ida Kirilová, Eva Jenisová, Sergej Kopčák, Jozef Kundlák, Peter Mikuláš, Ján Gallo, Miroslav Dvorský…

Z podujatí, ktoré prebehli v Bratislave, utkveli v pamäti najmä dve akcie. Na sklonku roku 1989 zorganizovalo Slovenské národné divadlo pamätné stretnutie s Luciou Poppovou. No a v nasledujúcom roku účinkovala v Slovenskej filharmónii s dirigentom lordom Yehudi Menuhinom na nezabudnuteľnom Koncerte bez hraníc. Rozpracované boli aj ďalšie pozoruhodné projekty. K ich realizácii už ale, žiaľbohu, nedošlo. Všetky zamýšľané plány prekazila zákerná choroba, v dôsledku ktorej svetoznáma slovenská sopranistka s veľkým ľudským srdcom a dušou svoj nerovný duel so smrťou prehrala. Stalo sa tak v novembri 1993 vo Viedni…

PETER CABADAJ

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

12.03.2003