Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8202 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2764 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2493 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3707 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1605 9%
Počet hlasujúcich: 18771

Hana Gregorová


30. januára si pripomíname 125. výročie narodenia spisovateľky, novinárky, významnej organizátorky ženského hnutia Hany Gregorovej, manželky Jozefa Gregora-Tajovského. Jej poviedky a romány ovplyvnili ženské emancipačné hnutie na Slovensku.

Hana Gregorová sa narodila 30. januára 1885 v národne uvedomelej farbiarskej rodine Lilgovcov v Martine. Jej matka pochádzala z rodiny evanjelického teológa a učiteľa Juraja Jamnického. Dedo, Ján Samuel Lilge bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Lilgovci sa zúčastňovali aj na revolučných udalostiach roku 1848. Hana ukončila len štyri triedy meštianky, pretože po otcovej smrti sa musela venovať práci v rodinnej firme. Neustále sa však vzdelávala, zúčastňovala sa na podujatiach martinského Spevokolu.

V roku 1907 sa vydala za spisovateľa Jozefa Gregora-Tajovského. Prvé roky prežili manželia v rumunskom Nadlaku, kde hrala v ochotníckom divadle, prispievala do časopisu Dennica a pôsobila v slovenskom spolku Kruh. Hana Gregorová sa neskôr realizovala spoločensky a literárne v Prešove, Martine a Bratislave. Po manželovej smrti v roku 1940 sa odsťahovala k jedinej dcére do Prahy. Po roku 1945 bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.

Ako autorka debutovala v roku 1912 zbierkou poviedok Ženy. Zobrazila v nich zložité osudy žien v spoločenskom živote a naznačila, že aj žena má prirodzené právo na sebarealizáciu a dôstojnosť. Téme emancipácie žien sa Gregorová venovala ako prvá autorka v slovenskej literatúre, za čo bola vo svojej dobe zavrhovaná a prehliadaná.

Gregorovský dom v Bratislave, kde manželia žili od roku 1921, na dnešnej Tajovského ulici, sa v medzivojnovom období stal miestom stretnutí významných osobností vtedajšieho kultúrneho života a neobišli ho ani mnohé návštevy zo zahraničia. Jeho návštevníci sa spolu s domácou paňou venovali myšlienke založiť podľa vzoru Prahy Umeleckú besedu, kultúrne stredisko Bratislavy. Po veľkom úsilí sa vec podarila, spolok bol založený a dodnes stojaci pavilón na brehu Dunaja bol postavený za pomoci štátnej subvencie. Hana Gregorová svoj život dožila v Prahe. Zomrela 11. decembra 1958, pochovaná je na cintoríne v Tajove pri svojom mužovi, s ktorým ju počas celého života spájala láska, úcta a porozumenie.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

30.01.2010