Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18780 |
M.R. Štefánik
Dnes si pripomíname 90 rokov od tragickej smrti najznámejšieho a najvýznamnejšieho Slováka, ktorého životným krédom bolo „Veriť, milovať, pracovať ...“ . Politika, astronóma a generála francúzskej armády, zakladateľa československého štátu, prvého československého ministra vojny - Milana Rastislava Štefánika. Narodil sa 21.07.1880 v Košariskách a tragicky zahynul 4.mája v roku 1919 vo Vajnoroch neďaleko Bratislavy.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika ako šieste dieťa v poradí. Po ňom prišli na svet ešte ďalší šiesti súrodenci. Vyrastal teda v biednom prostredí a jeho život sa takmer ničím nelíšil od života detí košarištianskych roľníkov. Pavel Štefánik však ako vzdelaný človek a oduševnený slovenský národovec mal doma bohatú knižnicu a aj touto cestou sa snažil ovplyvňovať svoje deti. Malý Milan Rastislav bol teda už od detstva obklopovaný slovenskými knihami a časopismi. Prvé ľudové triedy vychodil v rodných Košariskách, evanjelické lýceum navštevoval v Bratislave, potom v Sarvaši odkiaľ odišiel študovať do Prahy na techniku odbor stavebné inžinierstvo. Po niekoľkých rokoch sa zapísal na pražskej univerzite aj na štúdium astronómie. 12. októbra bol promovaný za doktora filozofie.
V roku 1904 odišiel z Prahy do Paríža. Jeho cieľom bolo vtedy dostať sa medzi dvoch najslávnejších astronómov v Paríži: ku Camillovi Flammarionovi a Julesovi Janssenovi. Už v prvých rokoch publikoval 12 vedeckých prác. Zúčastnil sa výpravy na Mont Blanc, aby pozorovali s profesorom Janssenom Slnko a Mars. Nasledovali ďalšie pozorovania na Mont Blancu, výpravy do Španielska, zúčastnil sa na zjazde Medzinárodnej únie pre výskum Slnka v Oxforde. V Paríži pracoval Štefánik v slávnom observatóriu Meudone. Neskôr sa stal plateným spoluriaditeľom observatória na Mont Blancu. V roku 1910 odišiel pozorovať Halleyovú kométu. na Tahiti, kde sa mu podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu. Aj po návrate do Paríža venoval veľké množstvo energie na dobudovanie tejto hvezdárne. Od roku 1912 pracoval vo francúzskej hvezdárni. V tomto roku získal francúzske občianstvo. Štefánik bol aj členom Belgickej astronomickej spoločnosti a vyučoval aj na univerzite v Oxforde.
Zvesť o prvej svetovej vojne zastihla Štefánika v Maroku, kde mal v pláne zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 bol odvelený na srbský front. Počas boja upozornil na seba odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko - slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom.
V pláne vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko - uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, diplomatické vyjednávania v Rusku, v Taliansku, získavanie dobrovoľníkov v USA, to všetko bolo úlohou M. R. Štefánika. V roku 1917 v USA u prezidenta W. Wilsona dosiahol s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 dobrovoľníkov. Nasledovali ďalšie rokovania na talianskej strane. Úspech a podpis zmluvy o organizácií čs. armády bol v roku 1918. Vďaka úspešným diplomatickým krokom československá armáda mala 100 000 vojakov. M. R. Štefánik si vyslúžil hodnosť generála. V auguste 1918 podstúpil náročnú cestu k légiám na Sibíri. V Rusku ho prijali s veľkou vážnosťou. Bolo mu udelené vysoké vyznamenanie - Rad Sv. Vladimíra najvyšším ruským velením. Koncom apríla 1919 zabezpečil Štefánik odchod našich zajatcov.
Osudným sa mu stal let 4. mája v roku 1919 keď sa vracal z Talianska do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde .Z talianskeho letiska odletel lietadlom typu Caproni 450, sprevádzaný dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Mal iba 39 rokov. Príčiny havárie dodnes nie sú objasnené a deväťdesiat rokov sa vedú dohady o tom, prečo sa štvrtého mája 1919 lietadlo s Milanom Rastislavom Štefánikom na palube zrútilo. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča.
aka
04.05.2009