Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Od Čiernej po Veľkonočnú nedeľu


Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst, ktorý trvá od Popolcovej stredy po Veľkonočnú nedeľu. Posledný týždeň pôstu pozná kresťanská verejnosť ako Veľký týždeň - začína sa Kvetnou nedeľou a končí sa Veľkonočnou nedeľou, čiže Veľkou nocou. Predchádza jej tzv. Trojdenie - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Aj každá zo šiestich predveľkonočných nedieľ má svoje meno a je spojená s dodržiavaním istých zvyklostí. 

Pôst sa začína nedeľou (Invocabit) nazývanou Čierna. Počas pôstu ženy odkladali pestrý odev a obliekali sa do čiernych šiat, plédov a záster. 

Druhá nedeľa (Reminiscere) je Pražná, nazvaná podľa tradičného jedla pražmy. Je to staroslovanský pokrm pripravovaný pražením nedozretého obilia. V túto nedeľu sa vymetali komíny a vypratávalo všetko, čoho sa chceli v domácnosti zbaviť.

Tretiu nedeľu (Oculi) volali podľa povery Kýchavá. Koľkokrát kto kýchol, toľko rokov sa mal dožiť. Táto obyčaj odrážala strach z moru, ktorého prvé príznaky boli spojené práve
s kýchaním.

Na štvrtú nedeľu (Laetare) bolo možné čiastočne uvoľniť pôstnu disciplínu. V cirkevnom prostredí sa to prejavuje zmenou farby rúcha - fialovú nahradili ružovou. V túto nedeľu sa družba so ženíchom vybrali na návštevu do domu, kam chceli prísť neskôr  na pytačky.

Piata nedeľa (Judica) sa nazýva Čierna alebo Smrtná a je posledná pred Veľkou nocou. Je spojená so zahaľovaním krížov v kostoloch. V 3. a 4. storočí zdobili kríže nesúce postavu umierajúceho Krista drahými kameňmi a filigránom, a tak, aby výzdoba nerušila vážnosť pôstneho obdobia, začali ich zakrývať. V Smrtnú nedeľu sa všeobecne rozšíril zvyk vynášania smrti - Moreny, ktorý sa dodnes spája s ukončením zimy. Kvetná nedeľa je poslednou nedeľou pred Veľkou nocou. Pripomína pamiatku Kristovho príchodu do Jeruzalema. Jej názov je odvodený od kvetov, ktorými Krista vítali. Do života sa tento zvyk preniesol v podobe svätenia bahniatok a ratolestí. Okrem toho si ľudia obliekali nové šaty, vymetali "neresti" a nesmelo sa piecť.

Po pôstnych nedeliach prichádza Pašiový čiže Veľký týždeň - Modrý pondelok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa - vtedy sa oslavuje  Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočný pondelok je spojený s radosťou, hodovaním, maľovanými vajíčkami, u nás aj šibačkou a oblievačkou. 

Veľkonočné symboly:

Baránok - predstavuje obeť, čiže umučeného nevinného Krista, syna Božieho.
Vajíčko - symbolizuje plodnosť, život, vzkriesenie.
Zajačik - nikdy nespí, a preto pripomína zmŕtvychvstanie.
Korbáč - spletené prútiky prinášajú šľahaním omladenie.
Oheň - zapaľuje sa na začiatku liturgie na Bielu sobotu. Od neho sa zapaľujú veľkonočné sviečky.

hanka

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

09.04.2009