Rok po smrti nadlackého kacíra


Štefankovská konferencia a cena 

Takmer dvadsaťtisícovú slovenskú enklávu v Rumunsku postihla v minulom februári obrovská katastrofa. V priebehu jediného týždňa stratila dve popredné osobnosti. Najprv 13. februára vynikajúceho básnika, skutočného poeta natus, Adama Suchanského. A potom 20. februára osobnosť, v akú môže takáto komunita dúfať vari raz za sto rokov. Zomrel Ondrej Štefanko, človek neuveriteľného záberu a hĺbky - spisovateľ, básnik, mimoriadne plodný prekladateľ a neúnavný organizátor, zakladajúci a dlhoročný predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, prvý slovenský poslanec rumunského parlamentu, zakladateľ Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, prvý podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, šéfredaktor viacerých slovenských časopisov. Bol rozhodujúcou osobnosťou nielen slovenskej komunity v Rumunsku, ale aj celej takzvanej Dolnej zeme a často celého slovenského zahraničia. Osobnosťou slovenského národa ako takého a z iného pohľadu popredným predstaviteľom Nadlaku, rumunskej kultúry i Rumunska ako celku. Ondrej Štefanko je slovenskému svetu užitočný aj po smrti – okamžite sa stal symbolom, erbovou osobnosťou. Na pamiatku tohto literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme sa Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v Nadlaku a Svetové združenie Slovákov v zahraničí rozhodli založiť a spoločne udeľovať Cenu Ondreja Štefanka, ktorá sa bude udeľovať každoročne počnúc rokom 2009 dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta. Po prvý raz bola cena udelená na konferencii, ktorá sa uskutočnila 20.–21. marca 2009 v rumunskom Nadlaku pri príležitosti Štefankových nedožitých šesťdesiatych narodenín.

Na cestu do Nadlaku sa autor tohto článku vydal s dvoma bývalými slovenskými veľvyslancami v Rumunsku, Milanom Resutíkom a Jánom Šothom. A to o nejaký deň vopred, cez čarovný svet pohoria Bihor, kde žijú Slováci narozdiel nie mestským životom ako v Nadlaku, ale v osadách nie nepodobných hoci kysuckým lazom. V druhej polovici marca tam ešte vládla zima pevnou rukou, metrové snehové záveje ešte stále takmer znemožňovali prístup do najodľahlejších obcí ako tá s malebným názvom Gemelčička. Stále tam platí to, čo platilo na slovenskej dedine kedysi – že hlavnými osobnosťami obce sú richtár, farár a učitelia. Richtárom a farárom súčasne je v Hutách, jednej z najväčších slovenských dedín v Bihore je mimoriadne podnikavý Gustáv Albert, „farár-budovateľ“. Obec Huty je zložená z troch častí, ktoré spája 16 kilometrov cesty. Donedávna skoro neprejazdnej, teraz vďaka Gustávovi Albertovi o poznanie lepšej než okolité, dosť biedne štátne cesty. Farár Albert vybudoval aj dve fary, ktoré vytvárajú i pastoračné centrum s ubytovacou kapacitou 36 lôžok. Práve tam sme v skutočne romantických podmienkach po dlhom posedení s priateľmi z Hút a okolia prespali.

Zasa celkom iný svet predstavovalo zastavenie u honorárneho konzula Slovenskej republiky v západnom Rumunsku, podnikateľa Miroslava Jabloncsika. Jeho hotel Slavia v Salonte žiari novorou a luxusom a honorárny konzulát je zariadený ako máloktorá ambasáda. Mladý človek, ktorý vďaka húževnatosti a podnikavosti dosiahol postavenie, ktoré však dal rád do služieb slovenskej veci. Patrí k novej, omnoho sebavedomejšej generácii bihorských Slovákov. Jej predstaviteľom je aj Adrian-Miroslav Merka, súčasný predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a poslanec rumunského parlamentu. S tým sme sa však stretli až v Nadlaku.

Konferencii predchádzalo odovzdávanie ceny Ondreja Štefanka. Ocenených vybrala komisia, tvorená nielen zástupcami Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ale aj zástupcami ďalších dolnozemských komunít z Maďarska a srbskej Vojvodiny a dcérou Ondreja Štefanka Tatianou. Za literárnu tvorbu zśkal cenu Víťazoslav Hronec, všestraná osobnosť slovenskej literatúry z Vojvodiny, básnik, prozaik, literárný kritik, bibliograf, prekladateľ, redaktor knižných vydaní a literárného časopisu. Za spolkovú činnosť získala cenu Anna Ištvánová. Jej dielom je na prvom mieste Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, ktorý doslova vydupala zo zeme. Z ruiny v srdci mesta vybudovala centrum s kancelárskymi i prezentačnými priestormi, ale aj s reštauráciou a hotelom Slovák. Anna Ištvánová je aj dušou slávnej Klobasiády a Dolnozemského festivalu.Pred niekoľkými mesiacmi sa stala aj hospodárkou Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Plaketu, diplom a finančnú odmenu odovzdali predseda Spoločnosti Ivana Krasku Ivan Miloslav Ambruš a za SZSZ autor článku.

Na konferencii zazneli viac než štyri desiatky príspevkov, vyjde z nej i zborník. Bolo to vynikajúce stretnutie, len škoda, že ho z kúdolu cigaretového dymu neriadil svojím žoviálnym spôsobom Ondro Štefanko.

Vladimír Skalský
 

Štefankovská konferencia a cena 01
Takto idylicky vyzerá marec v Rumunsku, v pohorí Bihor, pri slovenskej obci Huty, z ktorej pochádzajú aj predkovia českého futbalistu Ujfalušiho
Štefankovská konferencia a cena 02
Kostol a časť fary v Hutách
Štefankovská konferencia a cena 03
Milan Resutík sa podpisuje do pamätnej knihy na honorárnom konzuláte v Salonte
Štefankovská konferencia a cena - Ondrej Štefanko
Ondrej Štefanko

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

30.03.2009