Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18687 | |
Pred 165 rokmi vznikla slovenská hymna
Pred 165 rokmi vznikla hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala neskoršou slovenskou hymnou. Stalo sa tak 5. marca 1844 pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče. Autorom piesne, ktorá bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave bol Janko Matúška, 23-ročný študent lýcea z Oravy. Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov. Stalo sa tak na protest proti silvestrovskému vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov v roku 1843 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov v roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr kvôli svojim politickým aktivitám už nemá prednášať na lýceu. Toto rozhodnutie prijal konvent vo februári 1844. Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov, odišlo z Bratislavy len 18 študentov. V Levoči sa ich na štúdium prihlásilo 13. Viliam Paulíny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú báseň takto: Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau Zastawme jch bratia Weť sa oni stratia Slowaci ožgau.
Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvom „Dobrovoľnícka“. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Matúška napísal báseň na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a skrátená na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne piesne (s textom zastavme sa bratia) sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu zastavme ich bratia.
hak
05.03.2009
