Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Slovenský šport vo svete



Počet príspevkov: 1   Posledný: 12.02.2009, 15:13
Diskusné fórum je moderované, príspevky podliehajú kontrole.

Meno:
Nadpis príspevku:
Príspevok:

Slovenská účasť na MS v hádzanej v Chorvátsku a stretnutie s krajanmi
Slovenská účasť na MS v hádzanej v Chorvátsku a stretnutie s krajanmi -
– alebo viac pohľadov z pera účastníka – Mgr. Pavel Lalík, predseda MsU, Detva

Práve skončené majstrovstvá sveta v hádzanej boli dobrou konfrontáciou síl priamo na ihrisku, spoločenskou príležitosťou, ale aj možnosťou zhodnotenia našej pripravenosti na takéto významné podujatie.

1. Pohľad prvý – chcem vidieť veľké športové podujatie priamo v dejisku

Ako bývalý hádzanár som sa okrem aktívnej hráčskej činnosti venoval niekoľko rokov výchove hádzanárskej mládeže v kategórii žiakov a dorastencov a preto som privítal možnosť zúčastniť sa spolu s mojimi priateľmi na vrcholnom svetovom podujatí, akým MS v hádzanej mužov v Chorvátsku bezpochyby sú a tiež na vlastné oči vidieť a porovnať, akým smerom sa svetová hádzaná vyvíja, a aké je postavenie Slovenska v tomto vývoji.
Môžem povedať a konštatovať, že to bol krásny zážitok a prajem a doporučujem všetkým, ktorí sa niekedy venovali športu, alebo aktívne hrávali, aby si našli spôsob, ako sa aspoň raz v živote zúčastniť významného športového podujatia.
Veľké eufórie sme zažívali v zápasoch v Osijeku, kde sme bojovali o postup do štvrťfinálových skupín, medzi najväčšiu hádzanársku elitu sveta. Aj keď nás odborná a laická verejnosť veľmi nefavorizovala na postup, predsa sme po dvoch „povinných“ víťazstvách nad Austráliou a Argentínou, po infarktovom a veľmi emotívnom zápase (hlavne v hľadisku), remízou s Maďarskom a jasnom víťazstve s favorizovanejšími Rumunmi pomerne suverénne postúpili medzi 12 najlepších družstiev sveta. Treba spomenúť, že v tejto skupine sme prehrali len jeden zápas s Francúzmi, neskoršími majstrami sveta.
Aj v ďalšej štvrťfinálovej skupine sme sa nestratili, keď sme s favorizovanými družstvami hrali vyrovnané zápasy (jedna výhra nad Kóreou a dve prehry, z toho so Švédmi o jeden gól a domácimi Chorvátmi). Posledný zápas o umiestnenie s Nórmi bol už zrejme poznačený nepokojnou atmosférou a ohláseným odchodom trénera našej reprezentácie.
Nevyhradzujem si právo odborného hodnotenia hry a umiestnenia našej hádzanárskej reprezentácie na MS v Chorvátsku, na to zrejme budú reagovať kompetentnejší, len z pohľadu diváka a bývalého hráča a trénera chcem upozorniť na to, že aj napriek nízkemu záujmu médií o tento šport, a nie najlepším podmienkam, ktoré pripravuje Slovenský zväz hádzanej či už v kategórii mužov alebo žien, tak aj napriek veľmi slabej starostlivosti zväzu o mládežnícku hádzanú dosiahli naši reprezentanti historický úspech a treba si ho vážiť a byť naň hrdý.

2. Pohľad druhý – stretnutie so Slovákmi žijúcimi v Chorvátsku

Samotné MS v hádzanej a účasť našich reprezentantov na nich dala príležitosť na to, aby sme sa stretli s rodákmi, ktorí prišli do tejto krajiny pred vyše 100 rokmi a ktorí neskrývanou radosťou prejavovali spolupatričnosť so Slovenskom a slovenskou reprezentáciou. Svojou účasťou na zápasoch a emotívnym povzbudzovaním na zápasoch v Osijeku dali jasne najavo, skade pochádzajú ich predkovia. Po zápasoch sme sa stretli v pohostinských zariadeniach, kde sa tancovalo v slovenských krojoch a do neskorej noci až rána zneli slovenské pesničky.
Ja ako matičiar som bol nesmierne rád, že sme potom absolvovali aj oficiálne stretnutie so zástupcami Matice Slovenskej z mesta Josipovac a Markovca Našickom a pociťovali sme ich radosť a pohostinnosť. Pri návšteve obce Josipovac a vzájomných rozhovoroch sme zistili, že ich folklórny súbor sa už viackrát zúčastnil folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Obhliadka školy, kde sa učia deti po slovensky, ako aj prehliadka priestorov Matice Slovenskej v Josipovaci, boli pekným zážitkom a uvedomením si, že aj 500 km od nás žijú ľudia, s ktorými sa môžete rozprávať po slovensky.
Stretnutie so Slovákmi, ktorí žijú v Chorvátsku vyvrcholilo stretnutím s celou našou reprezentáciou, kde vystúpili folklórne súbory a prebehla autogramiáda našich reprezentantov. Nedá sa slovami ani vyjadriť dobrosrdečnosť a vzájomnosť, ktorú sme zažívali s našimi rodákmi a našimi reprezentantmi, a atmosféra, ktorá bola pri týchto stretnutiach, sa jednoducho musí zažiť.

3. Pohľad tretí – postavenie Slovenského zväzu hádzanej na MS v hádzanej

Nechcem sa veľmi vyjadrovať k činnosti Slovenského zväzu hádzanej pri zabezpečovaní účasti našej reprezentácie na MS, lebo som nebol zainteresovaný do diania zväzu pred MS, ale počas samotných majstrovstiev bola diplomacia a pôsobenie zväzu na pomerne nízkej úrovni, ak vôbec nejaká bola. To zrejme svedčí vôbec o starostlivosti a podmienkach, ktoré sa pre hádzanú na Slovensku vytvárajú. Za posledných niekoľko rokov sa zrejme činnosť zväzu sústreďovala na mocenské záujmy (kto bude a kto nebude predseda či prezident) a akosi im ušlo, že ich hlavnou povinnosťou je vytváranie podmienok pre rast hádzanej na Slovensku a vytváranie podmienok na rozširovanie mládežníckej základne. Keď si dajú zodpovední predstavitelia hádzanej ruku na srdce, tak musia úprimne konštatovať, že za posledných 15 – 20 rokov došlo k výraznému poklesu mládežníckej základne ako i samotného záujmu o hádzanú. Asi by bolo potrebné niečo s týmto stavom robiť a úspech na MS by mohol byť odrazovým mostíkom. O našej sile, či vlastne bezmocnosti v hádzanárskom hnutí a diplomacii svedčí aj skutočnosť, že na týchto majstrovstvách sme nemali ani jednu rozhodcovskú dvojicu.

4. Pohľad štvrtý – záujem slovenských médií o MS v hádzanej

Už keď som cestoval do Osijeku (samozrejme súkromne), kde hrali Slováci 5 zápasov základnej skupiny, som vedel, že záujem našich médií je minimálny a že nebudú ani priame prenosy z tohto významného športového podujatia. Priznám sa, že keď sme dosiahli priebežne úspech a postúpili sme do ďalších bojov (Záhreb), veril som, že hlavne verejnoprávna televízia prehodnotí svoje doterajšie rozhodnutie a ďalšie zápasy bude vysielať. Ale tá neprekročila svoj tieň a radšej vysielala akési regionálne súťaže, ktoré boli pre divákov „určite“ zaujímavejšie. Čo na tom, že tri týždne predtým vysielala priame prenosy z Majstrovstiev sveta juniorov v hokeji. Určite si aj ja vážim úspech našich mladých hokejistov (veď sme tam mali zastúpenie aj z Podpoľania v osobe mladého hokejistu Ďalogu) a rád som si tieto priame prenosy pozrel, ale myslím si, že o nič menší úspech nezaznamenali aj naši hádzanári.
Ale u nás na Slovensku je to žiaľbohu tak, že keď budú MS, alebo ME vo futbale, kde už roky rokúce nedosahujeme ani Európsky priemer a o účasti na vrcholnom podujatí môžeme iba snívať, tak naše média už pri kvalifikačných zápasoch budú písať a hovoriť o každom hráčovi aj to, akú má pred zápasom s prepáčením „stolicu“.
Samozrejme, že keď náš tréner pred posledným zápasom abdikoval na svoju funkciu, to už bolo niečo pre naše noviny a náš „bulvár“, čo tam po predchádzajúcich úspechoch, to predsa naše noviny nezaujíma.
A nakoniec aj náš bulvár si mohol prísť na svoje v zápase s Maďarskom, kedy pred samotným zápasom zasahovala Chorvátska polícia a maďarskí „tiež fanúšikovia“ museli zložiť transparenty, ktoré niesli hanlivé výrazy a ktoré sa hanlivo vyjadrovali o Slovensku. Taktiež vulgárne popevky a vyjadrovanie sa maďarských fanúšikov na adresu Slovenska svedčili o pomerne napätej situácii medzi týmito krajinami, ale ku cti chorvátskej polícii slúži tá skutočnosť, že si s touto situáciou poradili excelentne a bez násilia.

5. Pohľad piaty – záverečné konštatovanie
Také veľké podujatie, akým MS v hádzanej bezpochyby sú, sa nedajú zhodnotiť na 2 – 3 stranách formátu A4, dalo by sa o nich diskutovať ešte veľa, veľa hodín. Z mojej strany je to len bezprostredné vyjadrenie zážitkov a pocitov, ktoré som zažíval na tomto jedinečnom podujatí, takže sa pokúsim záverom vyjadriť k spomenutým štyrom pohľadom.

- Moje prvé ďakujem patrí chlapcom reprezentantom za krásny športový zážitok, ktorý som mal možnosť zažiť si priamo v dejisku MS a neskôr pri televíznych prenosoch nie však slovenských televízií.
- Moje druhé ďakujem patrí rodákom z Chorvátska za neopakovateľné zážitky a nefalšovanú obojstrannú radosť pri našich stretnutiach v dejisku MS ako i v ich dedine Josipovac.
- Moje prvé prianie patrí Slovenskému zväzu hádzanej, aby si uvedomila svoju úlohu pri propagácii hádzanej ako aj pri zabezpečovaní našej účasti na svetových podujatiach a aby účasť prezidenta SZH na MS nespočívala iba v úlohe fotografa.
- Moje druhé prianie patrí verejnoprávnym médiám, aby si uvedomili, že na Slovensku sa nehrá iba futbal a hokej, ale že sú tu aj športy, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť a komerčným médiám prajem, aby si uvedomili, že život na Slovensku nie je len o tom, kto komu a ako ublížil, ale že na svete sú aj ušľachtilejšie činnosti, ktoré si zaslúžia pozornosť.


(Mgr. Pavel Lalík)   12.02.2009, 15:13 Reagovať na príspevok