Zomrel Tomáš Jozef Veteška


Dňa 02.02.2009 nás navždy opustil Tomáš J. Veteška, historik, spisovateľ, novinár, archeológ, žijúci od roku 1946 v USA, ktorý bol zároveň posledný zo žijúcich, ktorých benešovská mašinéria odsúdila na trest smrti. Ako 16 ročný v roku 1938, prvý na Slovensku vyvesil slovenskú vlajku a takto uvítal vznik Slovenskej republiky. Narodil sa 7. marca 1921 v Ipoľských Šahách, ale svoje korene cítil v svoje korene v Suchej pod Makytou. Rodičom sa narodil ako tretí z 15-tich detí, navštevoval Dubnickú priemyslovú školu. Jeho otec Martin bol železničiarom, v roku 1911 sa vysťahoval do Ameriky do Chicaga, kde sa zapájal do tamojšieho spolkového života. Počas prvej svetovej vojny verboval M.R.Štefánik do légii a medzi prvými sa prihlásil aj Martin Veteška, bojoval na francúzskom fronte za oslobodenie Slovenska. Po vojne sa už nevrátil do Ameriky, ale ako legionár išiel bojovať proti vojskám Bélu Kuna. Po konsolidácii pomerov sa zamestnal v roku 1919 na železniciach a organizoval sa v SĽS. Tomáš Veteška pomáhal SĽS pri voľbách v roku 1935, ako 14 ročný, za čo bol vylúčený z meštianskej školy. Keď Maďari napadli Východné Slovensko, Tomáš, jeho otec a dvaja bratia, František a Pavol sa prihlásili ako dobrovoľníci k obrane Slovenska. V roku 1941 je povolaný do slovenskej armády a bol dvakrát ranený v Rusku a v Taliansku, liečil sa v topoľčianskej nemocnici, odkiaľ utiekol so svojim bratom do americkej zóny v Nemecku. Američania ich vydali česko-slovenskej polícii. Podarilo sa mu utiecť, skrýval sa a v marci 1948 znovu utiekol do americkej okupačnej zóny, neskôr do Paríža. Niekoľko krát ilegálne prekročil česko-slovenské hranice a v roku 1950 ho zatkli na stanici vo Viedni. Dal si sľub, že keď sa mu podarí utiecť, tak vykoná pešiu púť do Lurdov. Podarilo sa mu ujsť a púť do Lurdov urobil so svojou snúbenicou Agneškou a tu sa 16. septembra 1950 aj vzali. V Európe sa im narodili tri deti. V roku 1956 sa presťahovali do USA. Nakoniec sa usadil v mestečku Hazlet v štáte New Jersey. Neskôr pracoval aktívne v americko-slovenských spolkoch, napísal vyše tritisíc listov a štyristo apológií na obranu Slovenska a Slovákov – za slovenskú samostatnosť! Prispieval do časopisov Jednota, Slovák v Amerike, Kanadský Slovák, Slobodné Slovensko a iných. Určitú dobu vydával humoristicko-satirický neperiodický pamflet Bocian. Z jeho iniciatívy vznikla inštitúcia FREE SLOVAKIA, ktorá donedávna obhajovala a propagovala záujmy Slovenska.
Na Slovensku je najznámejší publikáciou Veľkoslovenská ríša, ktorá vyšla knižne v roku 1987. Známe sú jeho články v seriáli Vykopaná pravda „Najstarší slovanský jazyk“, Veľkoslovenská ríša. Známym ostrým oponentom Tomáša J. Vetešku – „Veľkoslovenská ríša“ a Dominika Hudeca –„Veľká Morava, veľký omyl“ bol svojho času súčasný podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Ale bola aj protireakcia na kritiku, od Tomáša J. Vetešku „Československé dejiny - Rozprávky a skutočnosť“ a Dominika Hudeca „Mýtus Slováci – Slovania“ a Františka Hattalu – „Veľkomoravská a Veľkoslovenská ríša?“. Kto ste ho poznali venujte mu tichú pamiatku. Na záver sa zdá najvhodnejšie odcitovať pána Vetešku z jedného z jeho výstižných článkov: „Áno, patríme do veľkej rodiny slovanského sveta, ale sme Slováci a od čias 9. storočia hovoríme a píšeme po slovensky, nie po slovansky.“
Telo pána Vetešku bude spopolnené a jeho popol prinesie v marci na Slovensko jeho syn Marian, kde bude následne uložený vedľa hrobu svojho brata v rodnej obci Lúky pod Makytou. Na smútočnom obrade sa zúčastní aj významný historik František Vnuk a ostatní činitelia historickej a inej obce.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

11.02.2009