Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742
Argentína – Zem bavlny
Slováci žijú v 40 krajinách sveta a viac ako dva milióny z nich sa hlásia k slovenskému pôvodu. Medzi tých čo sa cítia byť Slovákmi patria aj krajania z Argentíny. Slováci odchádzali do tejto latinskoamerickej krajiny vo viacerých etapách. Na začiatku 19. storočia, odchádzali za more najmä muži bez rodín. Druhá vlna sťahovania už mala masový charakter. Od roku 1921 do 1938 sa podľa údajov londýnskych lodných spoločností a podľa počtu vydaných pasov z Československa do Argentíny vysťahovalo približne 28 tisíc Slovákov. Treťou a zároveň poslednou etapou sťahovania bolo povojnové obdobie. Kým v prvých dvoch vlnách odchádzali do Argentíny najmä príslušníci najslabších sociálnych vrstiev, v tretej vlne odchádzali najmä politickí utečenci. Teda tí, ktorí sa angažovali v režime Slovenskej republiky do roku 1945. Na rozdiel od iných slovenských komunít sú Slováci v Argentíne pozoruhodní aj tým, že sa tu usadila celá plejáda významných osobností slovenského kultúrneho a politického života. Napríklad Martin Kukučín, Jozef Cíger Hronský, Rudolf Dilong, Štefan Nemčok, Ferdinand Hoffman a ďalší. Za najstaršieho slovenského prisťahovalca je považovaný Michal Kluch z obce Slovany v Turčianskej stolici, ktorý sa do Argentíny odsťahoval v roku 1894. Pracoval najskôr ako robotník v pivovare a cukrovare, neskôr si kúpil vlastný mlyn. Najviac Slovákov sa však do Argentíny prisťahovalo v medzivojnovom období. Tí najstarší spomínajú, že každou loďou prichádzalo takmer 80 slovenských rodín. Najskôr zostávali v hlavnom meste Buenos Aires, ale keď mesto už nevládalo príjmať ďalších emigrantov, odchádzali Slováci na juh krajiny do Comodoro Rivadavia kde pracovali ako naftársky ťažiari, alebo na sever do Chaca. Podľa historika a autora publikácie „Slováci v argentínskom Chacu“ Jána Botíka ich tam prilákalo najmä pestovanie bavlny.
 

Ingrid Slaninková