Česko - Sila ľudskosti
Meno slovenského režiséra žijúceho v Prahe Mateja Mináča čoraz častejšie zaznieva na medzinárodných filmových festivaloch. Jeho filmový dokument „Sila ľudskosti“ získal množstvo ocenení a svojim obsahom rozcitlivel nejedného diváka. Filmová snímka o anglickom burzovom maklérovi Nicolasovi Wintonovi, ktorý zachránil takmer sedemsto československých detí pred smrťou v koncentračných táboroch, získala v roku 2002 najprestížnejšie filmové ocenenie - cenu Emmy Awards v kategórii dokumentárnych filmov. Je to prvý slovenský film v histórii, ktorý súťažil o túto cenu a hneď získal takéto vynikajúce ocenenie. V tomto roku získala snímka v New Yorku ďalšiu cenu - Filmová akadémia udelila tvorcom filmu Christopher Award 2006. Cenu, ktorá sa udeľuje filmom s mimoriadnym humanistickým posolstvom. Aký je teda Wintonov príbeh? V decembri 1938 mal mladý Londýnčan Nicolas odísť na lyžiarsky výlet do Švajčiarska. Priateľ ho však telefonicky požiadal, aby dovolenku zrušil a prišiel za ním do Prahy. Winton po príchode do predvojnovej Prahy rýchlo vycítil, aké nebezpečenstvo číha na Židov v Československu. Hľadal možnosť, ako pomôcť ľuďom, nad ktorých životom visí hrozba smrti pre ich pôvod. Rozhodol sa evakuáciou zachrániť aspoň deti, a hoci to bolo veľmi zložité a najmä nebezpečné, podarilo sa mu od 14. marca do 2. augusta l939 umiestniť do náhradných britských rodín 669 detí. A tento príbeh sa stal predmetom Mináčovho dokumentu „Sila ľudskosti“. Pri tvorbe dokumentu sa Matej Mináč spolu s producentom Patrikom Paššom dostal aj k unikátnym filmovým materiálom z roku 1939, ktoré zaznamenávali záchrannú akciu deň za dňom. Vo federálnych archívoch vo Washingtone našiel nezostrihaný filmový šot z Československa z roku 1939 o deťoch, ktoré odchádzali z Wilsonovej stanice. Zostal veľmi prekvapený, keď videl ako mladý Winton drží na rukách jedno zo zachránených detí s ktorým sa lúčili aj rodičia. Šot nakrútil americký štáb a nikdy sa nepremietal. Film „Sila ľudskosti“ bol náročný aj na financie. Dva roky ho Mináč s Paššom financovali sami. Neskôr získali sponzorov. Celkové náklady dosiahli výšku 14 miliónov korún. A to je na hodinový dokument veľa. Podľa tvorcov najviac stálo získanie archívnych práv a pracovné cesty po svete. Záchrannú akciu Nicolasa Wintona odhalilo až nevinné „upratovanie“. V roku 1988 našla dokumenty jeho manželka Gréta, ktorá náhodou robila poriadok na povale domu. O jej reakcii Matej Mináč hovorí.
 

Ingrid Slaninková