Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18725 | |
Určite nie ”iba” komik
Pred 21 rokmi zomrel slovenský herec František Dibarbora.
V Slovenskom národnom divadle účinkoval František Dibarbora 52 sezón a vytvoril skoro 200 postáv. K nim však ešte treba prirátať množstvo tých, ktoré stvárnil v iných divadlách, vo filme, v televízii a v rozhlase. Predovšetkým však bol hercom, ktorého poznalo a milovalo doslova celé Slovensko. Narodil sa 19. novembra 1916 v Bratislave. Otec mal taliansky pôvod (Giacomo Di Barbora) a pracoval ako železničiar. Svojho hudobne a pohybovo nadaného syna (za Slovan Bratislava hral futbal a v hokeji bol ako brankár i reprezentantom Slovenska) sám nasmeroval na štúdium herectva.
Hudobnú a dramatickú akadémiu skončil František Dibarbora v roku 1938, ale vtedy už tri sezóny hral v činohre SND, kam ho potom i okamžite angažovali. Nespokojnosť s ponúkanými úlohami však Dibarboru už čoskoro zaviedla do operetného súboru SND. Ako ”mladokomik” v ňom účinkoval v rokoch 1939 - 1943 v osemnástich tituloch (Pod cudzou vlajkou, Osudný valčík, Rose Marie, Poľská krv, Veselá vdova) a naplno mohol uplatniť svoj vzácny cit pre humor, kontakt s publikum, muzikálnosť, rýchle pointovanie situácií a nevšednú pohyblivosť. Keď sa znovu vrátil do činohry SND, režiséri už vedeli jeho schopnosti využiť a František Dibarbora sa stal rýchlo vyhľadávaným predstaviteľom komediálnych úloh. Čo platilo, aj keď v rokoch 1946 - 1951 pôsobil na bratislavskej Novej scéne. Zároveň práve tu dokázal, že jeho schopnosti sú ešte širšie a ako herec obsiahne aj výrazne dramatické polohy (Bratia Karamazovovci - 1947, Vojnarka, Nepriatelia - 1949, Ľudia z našej ulice - 1951). V tejto línii, ktorá z Františka Dibarboru urobila jedného z najvýznamnejších charakterových hercov svojej generácie, pokračoval aj po návrate do SND. Prvý film nakrútil František Dibarbora v roku 1938 (Neporazená armáda).
Po skončení 2. svetovej vojny začal filmami Varúj! a Znamenie kotvy (1947). V roku 1948 prišli Vlčie diery, kde vytvoril dodnes vysoko cenenú postavu krutého fašistického dôstojníka Hermanna Thieleho. V ďalšom období hral síce dosť, ale išlo väčšinou o menej náročné, najmä komediálne, tituly ako napríklad vo filme Štvorylka.
V televízii sa František Dibarbora uplatnil už od jej začiatku. Vystupoval v zábavných programoch, roky konferoval silvestrovské relácie, ale hral tiež v mnohých inscenáciách a seriáloch. Aj v rozhlase bol František Dibarbora predovšetkým žiadaným komikom, bez ktorého sa dlho nezaobišiel takmer žiadny väčší zábavný program. Zároveň však hral i v mnohých inscenáciách a uplatnil sa tiež ako autor. Šírku talentu a záujmov Františka Dibarboru dosvedčuje aj fakt, že občas pôsobil i ako operný a činoherný režisér a mnohé svoje komediálne výstupy si písal sám. Dlhé roky navyše cestoval po celom vtedajšom Československu s vlastnými kabaretnými programami, ktoré iba umocnili jeho mimoriadnu divácku popularitu. František Dibarbora bol ženatý s hudobnou dramaturgičkou Kvetou Dibarborovou a mal jedného syna. Hoci v roku 1982 odišiel zo SND do dôchodku, herecky pôsobil ďalej. O to väčším šokom bola pre verejnosť správa, že 4. septembra 1987 zomrel na následky ťažkej autohavárie.
hanka
03.09.2008
