Určite nie ”iba” komik


Pred 21 rokmi zomrel slovenský herec František Dibarbora.

V Slovenskom národnom divadle účinkoval František Dibarbora 52 sezón a vytvoril skoro 200 postáv. K nim však ešte treba prirátať množstvo tých, ktoré stvárnil v iných divadlách, vo filme, v televízii a v rozhlase. Predovšetkým však bol hercom, ktorého poznalo a milovalo doslova celé Slovensko. Narodil sa 19. novembra 1916 v Bratislave. Otec mal taliansky pôvod (Giacomo Di Barbora) a pracoval ako železničiar. Svojho hudobne a pohybovo nadaného syna (za Slovan Bratislava hral futbal a v hokeji bol ako brankár i reprezentantom Slovenska) sám nasmeroval na štúdium herectva.

Hudobnú a dramatickú akadémiu skončil František Dibarbora v roku 1938, ale vtedy už tri sezóny hral v činohre SND, kam ho potom i okamžite angažovali. Nespokojnosť s ponúkanými úlohami však Dibarboru už čoskoro zaviedla do operetného súboru SND. Ako ”mladokomik” v ňom účinkoval v rokoch 1939 - 1943 v osemnástich tituloch (Pod cudzou vlajkou, Osudný valčík, Rose Marie, Poľská krv, Veselá vdova) a naplno mohol uplatniť svoj vzácny cit pre humor, kontakt s publikum, muzikálnosť, rýchle pointovanie situácií a nevšednú pohyblivosť. Keď sa znovu vrátil do činohry SND, režiséri už vedeli jeho schopnosti využiť a František Dibarbora sa stal rýchlo vyhľadávaným predstaviteľom komediálnych úloh. Čo platilo, aj keď v rokoch 1946 - 1951 pôsobil na bratislavskej Novej scéne. Zároveň práve tu dokázal, že jeho schopnosti sú ešte širšie a ako herec obsiahne aj výrazne dramatické polohy (Bratia Karamazovovci - 1947, Vojnarka, Nepriatelia - 1949, Ľudia z našej ulice - 1951). V tejto línii, ktorá z Františka Dibarboru urobila jedného z najvýznamnejších charakterových hercov svojej generácie, pokračoval aj po návrate do SND. Prvý film nakrútil František Dibarbora v roku 1938 (Neporazená armáda).

Po skončení 2. svetovej vojny začal filmami Varúj! a Znamenie kotvy (1947). V roku 1948 prišli Vlčie diery, kde vytvoril dodnes vysoko cenenú postavu krutého fašistického dôstojníka Hermanna Thieleho. V ďalšom období hral síce dosť, ale išlo väčšinou o menej náročné, najmä komediálne, tituly ako napríklad vo filme Štvorylka.

V televízii sa František Dibarbora uplatnil už od jej začiatku. Vystupoval v zábavných programoch, roky konferoval silvestrovské relácie, ale hral tiež v mnohých inscenáciách a seriáloch. Aj v rozhlase bol František Dibarbora predovšetkým žiadaným komikom, bez ktorého sa dlho nezaobišiel takmer žiadny väčší zábavný program. Zároveň však hral i v mnohých inscenáciách a uplatnil sa tiež ako autor. Šírku talentu a záujmov Františka Dibarboru dosvedčuje aj fakt, že občas pôsobil i ako operný a činoherný režisér a mnohé svoje komediálne výstupy si písal sám. Dlhé roky navyše cestoval po celom vtedajšom Československu s vlastnými kabaretnými programami, ktoré iba umocnili jeho mimoriadnu divácku popularitu. František Dibarbora bol ženatý s hudobnou dramaturgičkou Kvetou Dibarborovou a mal jedného syna. Hoci v roku 1982 odišiel zo SND do dôchodku, herecky pôsobil ďalej. O to väčším šokom bola pre verejnosť správa, že 4. septembra 1987 zomrel na následky ťažkej autohavárie.

hanka

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

03.09.2008