Zahraniční Slováci požadujú viac peňazí


Slováci žijúci v zahraničí dostali vlani od štátu prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí 36 miliónov Sk (1,2 milióna eur). Celková požadovaná suma v rámci 739 predložených žiadostí však dosahovala 177,3 milióna Sk (5,8 milióna eur). Podávanie žiadostí má pritom od roku 2002 (výnimkou je rok 2005) stúpajúcu tendenciu, už v prvom grantovom kole v roku 2008 ich bolo zaevidovaných 552 v požadovanej výške 84,2 milióna Sk (2,8 milióna eur). V koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorou sa bude v stredu 25. júna zaoberať vládny kabinet, sa preto navrhuje zabezpečiť v rozpočte Úradu vlády SR každoročne finančné prostriedky na tento účel vo výške 40 miliónov Sk (1,3 milióna eur). Tie majú podporiť kultúrne podujatia v domovských krajinách, akcie a aktivity orientované na krajanskú mládež, vzdelávacie aktivity a projekty, nákup učebníc či odbornej a doplnkovej literatúry, detskej literatúry, audiovizuálnych materiálov a pomôcok. Pomôžu tiež vydavateľskej činnosti a krajanským médiám a financovaniu prenájmov priestorov potrebných na realizovanie činnosti slovenských spolkov a organizácií. Podľa oficiálnych cenzov, odhadov zastupiteľských úradov SR a krajanských organizácií v súčasnosti žije vo viac ako 50 krajinách sveta približne 2,2 milióna osôb, no status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú Slováci žijúci len v okolitých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a s rozvetveným systémom spolkového života. Ojedinele majú aj vlastnú štruktúru samosprávy a viac či menej rozvinutý systém slovenského národnostného školstva (Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko). ”Je potrebné zdôrazniť, že zachovanie a rozvoj týchto národnostných menšín je v prvom rade úlohou krajín, v ktorých Slováci žijú a ktorých sú občanmi,” uvádza sa v koncepcii. Úlohou slovenskej strany a ÚSŽZ bude intenzívne sledovať politiku štátov voči svojim národnostným menšinám, menovite voči slovenskej národnostnej menšine žijúcej a pôsobiacej v týchto štátoch. Na druhej strane ÚSŽZ konštatuje, že voľný pohyb osôb vytvoril zo slovenského sveta dynamické, neustále a rýchlo sa meniace slovenské spoločenstvo, pôsobiace v netradičných prisťahovaleckých krajinách, zhromažďujúce sa do nových organizácií a etablujúce sa vo významných profesiách a funkciách. Je preto nevyhnutné, aby SR reagovala na tieto skutočnosti operatívne a pružne, v záujme obojstranne prospešnej súčinnosti. ”Všetky menšiny a komunity majú niekoľko jednotiacich prvkov, ale pre každú z nich je charakteristická aj jedinečnosť, neopakovateľnosť a teda aj potreba diferencovaného prístupu.” ÚSŽZ je podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí koordinačným a výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje proces tvorby a výkon štátnej politiky starostlivosti o krajanov, pričom v spolupráci s inými orgánmi verejnej moci, fyzickými osobami alebo právnickými osobami zabezpečuje realizáciu opatrení zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí.

ha, TASR

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

24.06.2008