Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Mariánsky stĺp v Prahe


Od dávnych čias stavali kresťania znaky svojej viery na rôznych miestach svojho žitia a pobytu. Najčastejšie sú to kríže, Božie muky, kaplnky. Napríklad najstarší kamenný kríž na Slovensku objavili v Rusovciach neďaleko Bratislavy. Pochádza asi z 5. až 8. storočia a je byzantsko severoadriatického pôvodu. Vyzdobený je rôznymi motívmi a dnes je uložený v Slovenskej národnej galérii. V mestách boli od stredoveku stavané stĺpy proti moru s patrónmi Sv. Jakubom, Barborou, Václavom. Ďalším typom stĺpa boli stĺpy s Pannou Máriou Immaculatou, prostredníčkou všetkých milostí.

Takýto stĺp bol v roku 1650 postavený aj na Staromestskom námestí v Prahe. Jeho autorom je vynikajúci barokový sochár Jan Jakub Bendl. Postaviť ho dal cisár Ferdinand III. ako znamenie vďaky za ukončenie tridsaťročnej vojny a porážky švédskych vojsk na Karlovom moste. 30. novembra 1918 bol stĺp Pražanmi strhnutý. V revolučnom kvase konca Rakúsko – Uhorska a vzniku Československa bol stĺp považovaný za symbol Habsburskej monarchie a rekatolizácie v pobielohorskom období. A tak sa hnev ľudu (tak mnohokrát potom) obrátil proti umelecky stvárnenému symbolu viery. Zbytky poničeného a čiastočne aj rozkradnutého pôvodného stĺpu a sochy sú uložené v lapidáriu Národného múzea na Výstavisku v Prahe. Zaujímavé je, že jeho odporcovia a likvidátori a teda asi nekatolíci, si brali kúsky kameňa ako vzácnu relikviu.

Od roku 1918 až do súčasnosti sa vedú spory, či tam stĺp patrí alebo nie. Už v roku 1923 vznikla spoločnosť na jeho obnovu, ktorá bola znovu oživená v roku 1990. Socha Panny Márie bola podľa dochovaných zbytkov obnovená a stojí neďaleko od Týnskeho chrámu.  Aj samotný stĺp je na základe zbierok zástancov jeho znovuinštalovania dokončený. Vytesaný bol z kameňa dovezeného až z ďalekej Indie a uložený je v záhrade nemocnice Milosrdných sestier svätého Karla Boromejského v Prahe pod Petřínom. Obnovu realizuje sochár Petr Váňa.

Na výstave s názvom „Srdce města“ na Staromestskej radnici je možné vidieť model stĺpa spolu s historickými vyobrazeniami Staromestského námestia. O jeho návrate na pôvodné miesto by sa mohlo rozhodnúť v rámci pripravovanej súťaže na dostavbu Staromestskej radnice, ktorú magistrát plánuje v priebehu najbližších dvoch rokov vyhlásiť.

Zastánci jeho obnovenia argumentujú okrem iného aj tým, že sochár Šaloun, autor pomníka Jána Husa vraj s existenciu neďaleké stĺpa rátal a preto svoje súsošie vytvoril široké a pomerne nízke, aby tak tvorilo kontrapunkt s vysokým a štíhlym Mariánskym stĺpom. Obe diela vedľa seba stáli iba tri roky.

Odporcovia píšu, že barokový stĺp s štvoricou anjelov je symbolom vlády Habsburgovcov a ich útlaku voči českému národu. Stĺp a Panna Mária na jeho vrchole bola údajne zneužitá ako symbol „doby temna“ v dejinách Čiech a Moravy. Panna Mária stojí na hlave draka, ktorý je v očiach odporcov zobrazením porazených protestantov. Samotný nápis na podstavci, nič také nedokazuje. Jeho znenie je: “Panně Rodičce bez poskvrny prvotní počavší za obhájení a osvobození města tuto sochu staví zbožný a spravedlivý císař.“

Historik Josef Pekař (katolík) však do pamätnej knihy vydanej k položeniu základného kameňa pomníka (1903) napísal: „ ... kde vypíná se pomník oslavující toto vítězství legitimity a katolicizmu nad kacířským královstvím, kde stojí socha Panny Marie vítězné...“

Zdá sa, že nie len pravicové a ľavicové zmýšľanie rozdeľuje túto spoločnosť. Deliace hranice medzi občanmi tohto štátu idú aj v iných spoločenských oblastiach. Príkladom je tzv „blob“ Národnej knižnice na Letnej či americký radar v Brdoch. Zastánci obnovy stĺpa organizujú procesie a zbierky a veria, že sa ich idea dočká svojho naplnenia. Ak by sa tak stalo, treba iba veriť a dúfať, že ho moderní „obrazoborci“ opäť nestrhnú. V roku 1918 to údajne nebol sfanatizovaný dav, ale skupina hasičov z Žižkova, vedená Františkom Sauerom, ktorý si vraj bol plne vedomý negatívneho významu stĺpu a preto viedol svojich kolegov do tejto akcie.

Peter Lipták

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

27.05.2008