Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

ROZHOVOR: Až v zahraničí si uvedomíte, že ste súčasťou národa


Odhaduje sa, že v zahraničí žije asi 2,2 miliónov ľudí so slovenským pôvodom. O tom, aké novinky o domovine Slovákov žijúcich v cudzine zaujímajú, ale aj o tom, čo by chceli zahraniční Slováci vo vzťahu k SR vylepšiť, porozprával v rozhovore pre TASR predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský.

-Mohli by ste priblížiť históriu a vznik Svetového združenia Slovákov v zahraničí?
Svetové združenie Slovákov v zahraničí vzniklo v tejto podobe v roku 2002 z vôle delegátov Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, všetky tam prítomné krajanské spolky, organizácie a inštitúcie sa stali jeho zakladajúcimi členmi. SZSZ samozrejme v nových podmienkach nadviazalo na skoršie integračné pokusy slovenského sveta, napríklad na činnosť Svetového kongresu Slovákov.

Až SZSZ sa však podarilo združiť všetky významné komunity slovenského zahraničia a všetky ich najväčšie spolky zo všetkých kútov. Nie je obmedzené na jeden región, konfesiu či politický názor, nemusí rešpektovať železnú oponu, ako musel Svetový kongres Slovákov, a tak môžu v jednej inštitúcii zasadnúť Slováci z USA, Kanady, Austrálie, Južnej Ameriky, západnej Európy, z Dolnej zeme, teda Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska, ako aj z Česka, Poľska, Ukrajiny, ale napríklad aj z Izraela či Libanonu.

-Koľko členov má združenie?
Svetové združenie reprezentuje vyše dva milióny Slovákov v zahraničí, prakticky tretinu slovenského národa - popri tradičných komunitách a rôznych emigračných vlnách aj dnešnú migráciu, mladých ľudí, ktorí odchádzajú za prácou či štúdiom do Česka, Veľkej Británie, Írska či USA. V súčasnosti má SZSZ osemdesiatku členských organizácií z 23 krajín na štyroch kontinentoch, ako aj individuálnych členov. Prostredníctvom svojich členských organizácií má polmiliónovú členskú základňu.

-Aké aktivity toto združenie vyvíja?
SZSZ je vnímané ako partner slovenskej vlády, spolupráca je upravená aj dohodou, a zúčastňuje sa na práci príslušnej komisie Zahraničného výboru NR SR. Za Slovensko je členom inštitúcie Europeans throughout the World (Európania vo svete) so sídlom v Bruseli. Aj vzhľadom na toto všetko sa SZSZ aktívne zúčastňuje na tvorbe legislatívy, či už v minulosti išlo o Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a s tým súvisiace zriadenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o umožnenie volieb zo zahraničia, záchranu krajanského vysielania Slovenského rozhlasu či riešenie vízového režimu alebo systému vysokoškolských štipendií pre krajanov.

V ostatnom čase treba považovať za úspech významné navýšenie grantového systému z 18 miliónov Sk (568.954 eur) v roku 2006 na tohtoročných 40 miliónov Sk (1,264.342 eur), zámer nekódovaného blokového vysielania STV pre Slovákov v zahraničí, ako aj prípravu konkrétnych televíznych programov o krajanoch či presadenie prvej strednodobej koncepcie Štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.

Jedným z výsledkov materiálu by mali byť komplexné výskumné projekty jazyka, literatúry, etnografie či migrácie Slovákov v zahraničí, ako aj iniciovanie slovensko-českej a slovensko-poľskej medzištátnej dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín podľa slovensko-maďarského vzoru. Riešime tiež aktuálne otázky, napríklad i kauzu Slovenského domu v obci Mlynky v Maďarsku.

SZSZ vyvíja samozrejme aj vlastnú činnosť, svoje možnosti zlepšila aj zriadením Čestného grémia a Stáleho sekretariátu v Bratislave. Organizuje Dni slovenského zahraničia v rôznych krajinách vo februári sa uskutočnili v Izraeli, na jeseň sú plánované v Londýne. Realizuje komplexný projekt Sme jeden slovenský svet!, v rámci ktorého podporujeme rôzne akcie, ktoré prepájajú viacero slovenských komunít vo svete navzájom, typickým príkladom sú folklórne festivaly.

SZSZ pripravuje aj Antológie slovenskej literatúry v zahraničí, tento rok vyjde prvá, venovaná poézii, pripravená na najvyššej odbornej úrovni s distribúciou aj na školy na Slovensku. Rozbehli sme aj multimediálny internetový portál Slováci vo svete.

-Pravdepodobne sa často stretávate so zahraničnými Slovákmi, dá sa povedať, o ktoré aktuality zo Slovenska sa najčastejšie zaujímajú?
Samozrejme, stretávam sa, koniec-koncov, sám som aktívnym členom jednej z najväčších a najživších komunít, a to tej v Česku. Snažím sa však navštevovať aj ďalšie krajiny, pred niekoľkými dňami som sa vrátil z cesty po takzvanej Dolnej zemi za šesť dní som navštívil sedem miest v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Stretávame sa aj na rôznych spoločných rokovaniach na Slovensku či inde po svete.

Slováci v zahraničí sú naozaj integrálnou súčasťou slovenského národa a preto ich aj zaujíma podobné spektrum otázok ako Slovákov doma, pravdaže menej podenkové bulvárne aféry a drobné politické okopávania členkov a viac otázky nadčasové a kultúrne. Lebo práve v zahraničí si viac uvedomíte, že ste súčasťou nejakej národnej kultúry, že máte nejaké tradície a začne vám na nich viac záležať.

Iným problémom je, do akej miery sa Slovensko zaujíma o svojich krajanov. A tu vidíme veľký problém, veľa ľudí ani nevie, že nejakí Slováci žijú už štvrť tisícročia na Dolnej zemi a udržiavajú si tam nádhernú slovenčinu, že tam prišli na územia opustené po vyhnaní Turkov, či na druhej strane, že v USA už sto rokov pracuje Slovenská liga v Amerike a aký významný bol jej podiel na vytvorení Československa v roku 1918 a ďalšej emancipácii Slovenska.

Práve preto sa snažíme viac spolupracovať so silnými médiami, vytvoriť vlastný publicistický magazín a seriál dokumentov o osobnostiach v STV, ktorý nebude len súčasťou blokového vysielania určeného von, ale aj programovej schémy hlavných kanálov. Takisto pripravujeme knihy pre školy, či napríklad chceme iniciovať nazývanie ulíc a námestí slovenských miest po významných Slovákoch v zahraničí.

-Ktoré skutočnosti trápia aktuálne Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k SR, respektíve, čo by privítali, keby sa zlepšilo?
Intenzita vzájomných slovensko-slovenských vzťahov je stále neporovnateľná s tým, ako so svojimi krajanskými komunitami dokáže pracovať v našom regióne napríklad Maďarsko či Poľsko. Dochádza však k výraznému zlepšeniu, na čom sa už druhé volebné obdobie podieľa celá politická scéna.

Niektoré problémy som už naznačil, týkajú sa miery informačných a kultúrnych tokov oboma smermi, ale napríklad aj výškou finančnej podpory, ktorá je stále zlomková v porovnaní s miliardami korún, ktoré na túto problematiku v prepočte vynakladajú Poľsko či Maďarsko. Pritom nejde o vzťah jednostranný, Slováci v zahraničí Slovensku pomáhajú v mnohých smeroch lobbingom, nadväzovaním ekonomických i kultúrnych kontaktov, podporou cestovného ruchu, prezentáciou kultúry zo Slovenska i vytváraním a uchovávaním kultúry vlastnej.

Mimochodom, v zahraničí máme nielen tradičné komunity či jednotlivých špičkových umelcov, podnikateľov, športovcov, ale aj poslancov a ministrov, vedcov, rektorov univerzít. Čaká nás ešte dlhá cesta, aby sme dokázali svoj potenciál doma a v zahraničí naozaj efektívne prepojiť.

Nevyhnutne potrebujeme realizovať ambiciózne projekty v rámci koncepcie do roku 2015, zviditeľniť slovenský svet, zriadiť televízne vysielanie do zahraničia či napríklad zriadiť prestížnu Galériu slovenského výtvarného umenia v zahraničí od Andyho Warhola po kovačických naivistov. Dôležité je tiež napríklad zefektívniť systém volieb zo zahraničia, z dlhodobého hľadiska by boli optimálne voľby prostredníctvom internetu, ako sa realizujú v Írsku či v Pobaltí.

-Zvyknú zahraniční Slováci počas svojich stretnutí konzumovať slovenské špeciality, respektíve preferujú napríklad počas sviatkov tradičné slovenské jedlá?
V zahraničí je napokon aj celý rad slovenských reštaurácií a hotelov, usporadúvajú sa rôzne prehliadky slovenskej gastronómie, príkladom môžu byť Dni slovenskej kuchyne, ktoré sú súčasťou Dní slovenskej kultúry v rôznych mestách ČR, organizovaných mojím domovským Slovensko-českým klubom, alebo tradičná Klobasiáda v Békešskej Čabe.

Mimochodom, z tohto regiónu pochádza aj slávna čabianska čiže čabajská klobása, ktorú pôvodne začali vyrábať práve dolnozemskí Slováci. No a rôznych predvianočných posedení pri kapustnici sa usporadúva toľko, že to asi nikdy žiadna centrálna inštitúcia nespočíta... Ale aby som sa vrátil do vážneho tónu, samozrejme, gastronómia je neodmysliteľnou súčasťou národnej kultúry a jej prezentácie, o tom by mohli nemálo hovoriť napríklad Francúzi či Taliani.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

23.05.2008