Slováci v Belgicku sú spontánni


V Belgicku žije podľa odhadov minimálne 10.000 Slovákov. Presný počet nie je podľa slovenského veľvyslanectva v Belgicku známy, pretože jediným oficiálnym údajom je číslo 4200, v ktorom však nie sú započítaní slovenskí zamestnanci európskych inštitúcií, ďalej Slováci, ktorí získali belgické občianstvo, osoby, ktoré sú tu ilegálne, a ani slovenskí Rómovia.

Mnohí zo Slovákov sa stretávajú v rámci Slovenského krajanského spolku. Ten funguje od roku 2002, pričom pri jeho založení bolo asi 50 členov. "To nadšenie bolo zo začiatku veľmi veľké, robili sme niekoľko akcií, pravidelne sme sa stretávali, robili sme napríklad jesenné barebecue, mikulášske stretnutia, mali sme rozličné kultúrne akcie," opisuje  začiatky existencie spolku jeho predsedníčka Valéria Compernolleová. Terajší počet členov spolku sa podľa nej mení, nakoľko prichádza nová vlna Slovákov a do aktivít spolku sa zapájajú aj euroúradníci či Slováci pôsobiaci v Belgicku dočasne, vrátane diplomatov a vyslaných pracovníkov. "Pred rokmi bol iný kontext krajanského života, po roku 1989 sa celá situácia zmenila a už to nebolo len stretávanie sa krajanov, pretože sme sa málokedy dostali domov alebo pretože niektorí sa vôbec nemohli dostať domov, na druhej strane je to zaujímavé vidieť, ako sa tie generácie prelínajú," konštatuje Compernolleová.

V porovnaní so začiatkami sú podľa nej momentálne stretnutia slovenských krajanov v Belgicku skôr spontánne, pričom sa však možnosti značne rozšírili, pretože pribudli aj akcie organizované slovenskými zastupiteľskými úradmi, vrátane pravidelného premietania slovenských filmov na Stálom zastúpení SR pri EÚ, či podujatia pripravované Slovenskou katolíckou misiou v Bruseli. Tá vznikla v roku 2006 a okrem Slovákov, žijúcich a pracujúcich v Belgicku, sa zameriava aj na Slovákov v Luxemburgu či Štrasburgu. Do jej aktivít sa takisto zapájajú aj českí veriaci.

Šéfka slovenských krajanov žijúca v Belgicku dve desaťročia pripomína, že zvyknúť si na život v tejto krajine nie je pre každého Slováka jednoduché. "Teraz sa to vôbec nedá porovnať s obdobím, keď sme boli viac-menej limitovaní buď v tých návštevách alebo aj z hľadiska dopravy. Takže si myslím, že z tohto hľadiska sa uľahčili tie kontakty a je to jednoduchšie, keď človek vie, že si môže každú chvíľu odskočiť domov. Ale viem, že boli prípady, keď si Slováci nevedeli zvyknúť a aj sa vrátili, čo ja nikomu nezazlievam, pretože treba mať určitú výdrž a aj osobnú vytrvalosť, aby človek v tej inej krajine zostal z osobných či profesionálnych dôvodov," myslí si zástupkyňa slovenských krajanov v Belgicku.

Valéria Compernolleová prirovnáva Slovákov skôr k Flámom. Tí sú podľa nej viac domácky založení a srdečnejší než frankofónni Valóni, ktorí sú skôr podobní južanským národom. Za výhodu života v Bruseli považuje predsedníčka spolku multikultúrnu spoločnosť a možnosť stretávať sa alebo pracovať s príslušníkmi rozličných národov. Campernolleová tvrdí, že nemožno jednoznačne súhlasiť s tým, že by si Slováci v zahraničí navzájom závideli a nevedeli pomáhať. Pripúšťa však, že Slováci majú "troška malichernú povahu a niekedy pozerajú tomu druhému do hrnca a do peňaženky", čo neprispieva k ich dobrému menu.

Predsedníčka Slovenského krajanského spolku si na základe svojich dlhoročných osobných i profesionálnych skúseností myslí, že Slovensko by sa malo v Belgicku viac propagovať z hľadiska cestovného ruchu. Pripomína pritom svoj zážitok z februárového veľtrhu cestovného ruchu, kde bolo slovenské zastúpenie podľa nej nedostatočné.

Slovensko resp. Československo sa však v Belgicku dostalo v uplynulom období do centra pozornosti médií i obyvateľstva. Niekoľko mesiacov trvajúca neschopnosť flámskych a valónskych politických strán dohodnúť sa po minuloročných júnových parlamentných voľbách na novej koaličnej vláde totiž viedla k dohadom, že by sa krajina mala rozdeliť. Za vzor sa pritom dávalo práve rozdelenie Československa, pričom Česká republika sa prirovnávala k rozvinutejšiemu a bohatšiemu Flámsku, zatiaľ čo Slovensko zodpovedalo chudobnejšiemu Valónsku.Zástupkyňa Slovákov v Belgicku v tejto súvislosti s úsmevom priznáva, že sa aj v okruhu jej známych viedli o tejto otázke veľké debaty. Nemyslí si však, že by situácia v Československu a Belgicku bola z tohto hľadiska úplne porovnateľná.

hh, TASR

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

19.05.2008