Jozef Tiso


18. apríla 1947 v bratislavskom Justičnom paláci popravili prezidenta prvého Slovenského
štátu, Jozefa Tisu. Narodil sa 13. októbra 1887 v Bytči. Študovať začal v Teologickom seminári v Nitre. Neskôr ho odporučili vďaka nadaniu doštudovať odbor na viedenskej univerzite. V roku 1910 ho košický biskup Augustín Fischer-Colbrie vysvätil za kňaza. Potom pracoval ako kaplán v Oščadnici, Rajci a Bánovciach nad Bebravou. V roku 1915 sa stal rektorom Teologického seminára v Nitre. Vyučoval na piaristickom gymnáziu v Nitre a neskôr sa stal profesorom teológie. Na začiatku prvej svetovej vojny slúžil ako vojenský kňaz a duchovný pastier v slovinskom Maribore. V roku 1921 získal nižšiu hodnosť "tajného pápežského komorníka" s titulom monsignore. Už počas služby cirkvi sa aktívne zapájal do politického života. V roku 1918 sa stal členom Slovenskej ľudovej strany, neskôr Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a bol jednou z jej najvýraznejších osobností. Bol poslancom česko-slovenského parlamentu a členom česko-slovenskej vlády. V októbri 1938 sa stal predsedom slovenskej autonómnej vlády v rámci Československa. 1. októbra 1939 sa Jozef Tiso oficiálne postavil do čela Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. A už 26. októbra toho roku nastúpil do funkcie prezidenta prvého Slovenského štátu. O moc prišiel po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli 1945. Ušiel z krajiny a skrýval sa v nemeckom kláštore v Altöttingu. Tu ho objavila vojenská polícia USA a spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde. Keďže vystupoval ako nemecký spojenec - aj počas vypuknutia SNP-, v politickom procese ho odsúdili za zradu na trest smrti obesením. Tento proces vzbudil protesty nielen u veľkej časti slovenskej verejnosti, ale aj u zahraničných Slovákov. Aj keď prišli stovky žiadostí o milosť, zamietli sa a Jozefa Tisa popravili v skorých ranných hodinách 18. apríla 1947.

mha

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

18.04.2008