Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Odpovede


VODIČSKÉ PREUKAZY V ŠPANIELSKU
Jaroslav Mocary | 13.03.2003
Dobry den, moja otazka smeruje k platnosti cyskych a slovenskych vodicskych preukazov v Spanielsku. V principe pisem v mene "nespocetneho" mnozstva vodicov kamionovej dopravy zamestnanych v Spanielskom Kralovstve s platnym pracovnym a pobytovym povolenim. Od 19. marca tohto roku budu na cestach od nas vyzadovat "certificat pre soferov z tretich krajin", na ktoreho poziadanie potrebujeme predlozit vodicsky preukaz platny v Spanielsku. Platnost nasich vodicakov v Spanielsku vyprsala uplynutim siestich mesiacov od vydania pobytoveho povolenia. Riesenie by bolo slovensky vodicak vymenit za spanielsky na zaklade Viedenskej dohody z 8. novembra 1968. Tuto dohodu vsak na spanielskom oddeleni dopravu neuznavaju s tym, ze v roku 1997 vstupila do platnosti nova dohoda, pravdepodobne v ramci Europskej Unie. V tejto som nenasiel nic, co by sa o podobnom vyjadrovala. Otazka znie: moze nova dohoda zrusit staru, bez toho, aby clenovia tejto dohody boli o tak zavaznej zmene informovany? Podla nemenovaneho pracovnika ministerstva dopravy v Cechach a jedneho prislusnika Policajneho Zboru na Slovensku sa na v nasich krajinach nadalej riadia touto dohodou pri vymene vodicskych preukazov prislusnikov clenskych statov tejto dohody. Paradoxom je ze medzi inymi clenmi (CSSR, Spalielsko...) su aj Bulharsko a Argentina, staty s ktorymi v minulom roku Spanielsko uzavrelo dohodu o platnosti vodicskych preukazov. Ziadam Vas o objasnenie tejto situacie. Dakujem a posielam pekny pozdrav zo Spanielska .
Slovenska republika nema uzavretu dvojstrannu medzinarodnu zmluvu o uznavani vodicskych preukazov so Spanielskym kralovstvom, na zaklade ktorej by sa slovensky vodicsky preukaz vymenil za spanielsky vodicsky preukaz, za podmienok dohodnutych v medzinarodnej zmluve. Spanielsky vodicsky preukaz je potrebne ziskat opatovnymi skuskami v autoskole v Spanielsku. Nariadenim 484/202 sa bude naviac vyzadovat od 19. marca 2003 potvrdenie "Certificado de conductor". ZU SR Madrid sa pravidelne stretava s tymto problemom slovenskych obcanov, ktori maju pobyt v SK a na zaklade uvedeneho informoval v roku 2002 Ministerstvo vnutra SR o uzavreti zmluvy s Bulharskom s navrhom iniciovat uzavretie medzinarodnej zmluvy. Ministerstvo vnutra ako gestor medzinarodnych zmluv v tejto problematike rozhodne o rokovaniach o uzavreti dvojstrannej medzinarodnej zmluvy o uznavani vodicskych preukazov.

Konzulárne oddelenie ZÚ SR MADRID
VODIČSKÝ PREUKAZ V ANGLICKU
Milota Soltisova | 13.02.2003
Dobry den. Ja som slovenka a momentalne pracujem v Anglicku. Tu som si zacala robit aj vodicsky preukaz na osobne auto. Vedeli by ste mi povedat ci tento bude potom platny aj na Slovensku? Dakujem.
Podľa Zákona NR SR č.315/96 Z.z. § 83 : Držiteľ vodičského preukazu vydaného v cudzine, ktorý zodpovedá medzinárodnej zmluve, ktorou je SR viazaná a v čase jeho vydania má trvalý pobyt na Slovensku je povinný do 30-tich dní od prekročenia štátnej hranice SR po jeho vydaní sa prihlásiť do evidencie vodičov na príslušnom okresnom dopr.inšpektoráte podľa miesta trvalého bydliska. Taký preukaz oprávňuje jeho držiteľa viesť motorové vozidla v SR najviac šesť mesiacov od prekročenia štátnej hranice SR. Okresný dopr.inšpektorát takýto preukaz vydaný v cudzine na vlastnú žiadosť jeho držiteľa vymení za vodičský preukaz vydávaný v SR. Na takto vymenený vodičský preukaz sa vzťahuje skúšobná doba podľa uvedeného zákona.. Od tejto skúšobnej doby sa odpočítava doba, ktorá uplynula od vydania vodičského preukazu v cudzine, pokiaľ ju žiadateľ hodnoverne dokáže.Pokiaľ je táto doba kratšia ako jeden mesiac.- skúšobná doba pri výmene nie je.

Štefan Rychtárik
ZDRAVOTNÉ POISTENIE POSTGRADUANTOV
Braňo Blažek | 07.01.2003
Započal som postgraduálne štúdium v Prahe (kde aj bývam) a mám 26 rokov. Moja otázka sa týka zdravotného poistenia. Neviem, či je pre mňa výhodnejšie poistenie v slovenskej, alebo v českej poisťovni. Prípadne, ako postupovať pri zmene poisťovne na českú? Za odpoveď ďakujem.
Zákonná úprava je v tomto smere trochu zvláštna. V podstate sa očakáva, že si ako postgraduálny študent (občan SR s trvalým bydliskom v SR, študujúci v ČR), budete sám platiť zdravotné poistenie na Slovensku, aktuálne vo výške 420 Sk (domnievam sa, že by to mal správne hradiť štát, nie je to však tak). S týmto poistením máte nárok na akútnu zdravotnú starostlivosť v ČR, čo by nemalo viesť k vážnym problémom (radšej tvrdo odmietajte pokusy lekárov, ak by chceli niečo uhradiť v hotovosti). Ak by ste sa chceli poistiť v ČR, muselo by ísť o "komerčné poistenie". Je to však možné maximálne na dva roky a v závislosti od poisťovne a ďalších okolností sa takéto poistné pohybuje okolo 1500 Kč. Ak by ste nechceli naďalej platiť poistné aj na Slovensku, museli by ste si tam vybaviť takzvaný Q-režim, týkajúci sa dlhodobo neprítomných občanov. Na Slovensku by ste však potom nemohli využívať zdravotnú starostlivosť. Inou možnosťou je, že ak budete v ČR popri štúdiu zamestnaný, strháva sa poistné zo mzdy (z platu) a máte české poistenie. Postup okolo Q-režimu je v tomto prípade rovnaký. Je asi výhodnejšie mať slovenské poistenie, alebo české, ak ste v ČR aj zamestnaný. Záleží však na Vašej úvahe a finančných možnostiach.
(vs)
OBČIANSTVO V MAĎARSKU
Milka Mala | 18.11.2002
Som slovenska statna obcianka. Zijem v Madarsku. Detom narodenym v r.1986 a 1989 sme sa rozhodli dat madarske st.obc., nakolko ma vtedy informovali,ze dvojite obcianstvo v CSSR neexistuje. Rada by som detom pribrala slovenske a mne madarske obcianstvo,len nemozem nikde zistit,ci je vobec mozne uzavriet dvojite obcianstvo s inym statom ako Ceska republika a USA. Zaroven by ma zaujimalo, ake su vyhody a nevyhody uzavretia dvojiteho obcianstva ( pri jeho pripadnej moznosti). Na koho sa s ziadostou o uzavretie dvojobcianstva obratit v cudzine, v mojom pripade Madarsku. Dakujem
Medzi Slovenskou a Maďarskou republikou neexistuje dvojité občianstvo. Na otázky toho typu, aké kladiete, poskytujú dborné, praktické a užitočné odpovede konzulárne úrady SR, ktoré pôsobia v Maďarskej republike:
1147 Budapešť, Gervai u. 44. tel.: 36/1/273-3500
5600 Békešská Čaba, Derkovits sor 7. tel.: 36/66/445-094

Etalka Rybová, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy
PRISŤAHOVALECKÉ VÍZUM
Ivan Valentík | 29.10.2002
CHtěl bych vědět na jaké platformě lidských práv a svobod můžu zažádat o přistěhovalecké vízum do USA. P.S.na kterém úřadě?
Zrejme jediným tzv. ľudskoprávnym dôvodom na udelenie prisťahovaleckého víza do USA je zlučovanie rodiny - to znamená predovšetkým prípad, ak by Vaša manželka bola občiankou USA. Inak nie sú Česká ani Slovenská republika považované za štáty, porušujúce ľudské práva, takže podobný dôvod by s pravdepodobnosťou blízkou istote nebol uznaný. Samozrejme, existujú režimy legálneho pobytu pre študentov či pracovníkov, najmä odborníkov. O víza sa žiada na konzulárnom úrade USA v krajine, ktorej ste občanom.
(vs)
PREPUSTENIE ZO ŠTÁTNEHO ZVÄZKU SR
Monika Kuruc | 21.10.2002
Vazena poradna!Moj manzel ziskal USA obcianstvo a chcel by zrusit Slovenske.Prosim Vas o postup a o danych formach,ktore by sme mali vyplnit,aky je to rozdiel ak ziadame na uzemi Slovenska alebo priamo v USA?Vopred velmi pekne dakujem.
Statne obcianstvo Slovenskej republiky mozno stratit len prepustenim zo statneho zvazku na vlastnu ziadost. Zo statneho zvazku mozno prepustit len osobu, ktora preukaze, ze ma statne obcianstvo ineho statu. Na druhej strane nemozno prepustit osobu, proti ktorej sa vedie trestne stihanie, je vo vykone trestu alebo nema vykonany trest, alebo ktora ma nedoplatky na daniach v SR. O prepusteni zo statneho zvazku rozhoduje okresny urad. Pocas pobytu v zahranici sa ziadost podava na zastupitelskom urade SR, ktory na poziadanie poskytne prislusny formular a podrobnejsie instrukcie ako postupovat. Statne obcianstvo sa straca dnom dorucenia listiny o prepusteni zo statneho zvazku Slovenskej republiky.
Igor Pacolak, konzul
Velvyslanectvo SR Washington
ČESKO-SLOVENSKÁ RODINA A DIEŤA
Zuzana Huthova | 02.09.2002
Mam slovenske obcianstvo, som vydata v Cechach, manzel je Cech, mam tu uz tri roky trvaly pobyt a pracujem tu. Teraz cakame dieta. Chcela by som sa spytat, ako to bude s materskou a materskym prispevkom a obcianstvom dietata? Na co ako cudzinec s trvalym pobytom v Cechach budem mat narok a na co nie? Zkomplikovalo by situaciu, keby sa dieta narodilo na Slovensku? Dakujem.
Dieťa získa české občianstvo po manželovi a slovenské po Vás, a to bez ohľadu na to, či sa narodí v ČR alebo v SR. Otázku upravuje paragraf 3, odsek a) Zákona o nabývání a pozbývání státního občanství České republiy, ktorý hovorí, že "dítě nabývá narozením státní občanství České republiky, je-li alespoň jeden rodič státním občanem České republiky". Úplne analogický je paragraf 5, odsek a) Zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Teoreticky by ste sa menom dieťaťa mohli jedného z týchto občianstiev vzdať, na čo však neexistuje žiadny dôvod a naopak by ste ho tým obrali o časť budúcich možností. Vy sama môžete získať občianstvo ČR po piatich rokoch trvalého pobytu, teda o dva roky. Budete sa však v prípade tohto rozhodnutia musieť vzdať občianstva SR. Na rozdiel od Vášho dieťaťa teda nebudete dvojitou občiankou. Ak by ste však chceli, môžete neskôr požiadať znovu o občianstvo SR. Pri súčasnej konštelácii je reálna nádej, že Vám bude udelené na základe okolností hodných zvláštneho zreteľa. České občianstvo tým nestratíte. Upravuje to paragraf 18 českého zákona o občianstve: "Státní občan České republiky, který měl k 31. prosinci 1992 státní občanství České a Slovenské Federativní republiky, nepozbyde nabytím státního občanství Slovenské republiky státní občanství České republiky." Pokiaľ ide o dávky, na všetky má nárok rodina občana, v ktorej ostatní členovia majú aspoň trvalý pobyt na území ČR. To Vaša rodina spĺňa. Preštudovať si to môžete napríklad na stránkach Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR, konkrétne na stránke http://www.mpsv.cz/scripts/clanek.asp?lg=1&id=873. V každom prípade však, kvôli úplnej istote vo veci dávok, odporúčam všetko prekonzultovať na prílsušnom pracovisku okresného úradu, alebo priamo na MPSV ČR.
(vs)
SOBÁŠ S OBČIANKOU USA
Petr Kasl | 22.08.2002
Dobry den, preji prijemny slunecny a doufam "nedestivy den". Vím, ze ted mate asi jiné starosti, ale na odpoved si pockam, nemusíte sní spěchat. Rad bych reagoval na příspěvek J.Konopaska. Podle meho nazoru by se to dalo shrnout do této kategorizace (vnitřní diferenciace) Před rozdělením federace byli na naąem území ČR 3 skupiny osob slovenské národnosti (deklarovali slovenskou narodnost napr.ve Scitani lidu). Osoby slovenske narodnosti na území ČR: 1. obcane CSFR a občané ČR (výsl.SLDB 1991 asi 53,8% osob slovenské národnosti na území ČR uvedlo jako své občanství toto občanství). 2. občané ČSFR a občané SR (výsl. SLDB 1991 asi 45,7% osob slovenské národnosti na území ČR uvedlo jako své občanství toto občanství) 3. občané jiných států než ČSFR či občané bez příslušnosti (výsl.SLDB 1991 asi necele 1% osob slovenské národnosti kteří uvedli toto občanství) Pokud vezmeme v úvahu jenom první dvě skupiny, tak musíme konstatovat toto. Na tyto dvě skupiny byl po rozpadu federace (resp.jiľ před rozpadem) "vyvíjen tlak ze strany ČR" , aby si zvolili bud obcanstvi CR nebo obcanstvi SR (místo občanství ČSFR). Tím pádem museli tyto dvě skupiny projít rozhodnutím, které občanství si vybrat. Na tento proces rozhodování mělo vliv např. zaměstnání, které bylo vázáno na občanství daného státu (např.vojáci v ČR, jinak by museli své povolání "jít dělat" na Slovensko , pokud by se nerozhodli pro obč.ČR), délka pobytu osob slovenské národnosti na území ČR, neztotožnění se s pozicí " v menšině" (a následný odchod na Slovensko, nebo vybrani si občanství SR a zůstání na území ČR v cizineckem režimu, nebo vybrani si občanstvi ČR a zdůraznění přesvědčení "já nejsem příslušník slovenské menšiny") a jiné vlivy. Tento proces rozhodování byl pro někoho "bolestivý", pro někoho ne. Tento proces rozhodování ale měl za následek toto: Osoba deklarující národnost slovenskou pobývající na území ČR zvolila: Skupina 1 (viz výše): 1) nechala si občanství ČR (i když v některých případech se jen nerada vzdávala občanství SR-formou vzdání se obc.CSFR), které měla vlastně jeątě před rozdělením 2) i přesto , ľe měla jeątě před rozdělením občanství ČR (a ČSFR), tak přesto se nechtěla vzdat občanstvi SR a bylo ji buďto "milejší" nebo "výhodnější"než občanství ČR ( to si vąak myslím, byli doopravdy pouze někteří jedinci, kteří se rozhodli pro tuto variantu) Skupina 2 (viz výše): 1) nechala si občanství SR (i kdyľ v některých případech se jen nerada vzdávala občanství ČR-formou vzdání se obc.CSFR), které ji zajišťovaly různé výhody 2) i přesto, že měla ještě před rozdělením občanství SR (a ČSFR), tak přesto se nechtěla vzdat určitých výhod a proto (např.hlavně kvůli trvalému pobytu na území ČR) se rozhodla pro občanství ČR. Jaké pak z toho vznikly "ještě větší komplikace" při změnách mezi roky 1992-1999 vylíčil již J.Konopásek a odpoved na jeho dotaz. Co bych chtel k tomu deleni rici, myslim si, ze pokud si odmyslime osoby slovenske narodnosti, kteří emigrovali z ČR po rozpadu federace do SR, tak pravděpodobně největąí zastoupení (%) bude mít skupina 1 rozhodnutí číslo 1 a skupina 2 rozhodnutí číslo 2. Neboli shrnuli to: Osoby slovenské národnosti na území ČR /zejména ty, kteří chtěli zůstat natrvalo v ČR/ si větąinou zvolily občanství ČR (ač měli před tím občanství SR či ČR). Vím, že výše uvedené dělení je "zmatečné", přesto si myslím, že je potřeba takto tyto dvě skupiny rozhlišit. Hlavně bych upozornil na ten rozhodovací proces, který pro mnohé osoby slovenské národnosti nemusel být lehký a jenom na závěr "díky za dvojité občanství". Rad bych poprosil o recenzi a kritiku!!! mého dělení. Děkuji Vám, že jste si tak dlouhý dopis přečetl a ještě jednou přeji "bezpovodňové" léto. P.Kasl, vědecký pracovník
Nejde vlastne o klasickú otázku do poradne, avšak ďakujeme za vcelku podrobnú a presnú analýzu. Domnievam sa, že Vami uvádzané rozčlenenie slovenskej komunity v ČR pred rozdelením ČSFR je vyčerpávajúce a racionálne. Po rozdelení bolo skomplikované tým, že do ČR sa prisťahovali ešte ďalší Slováci, a to s občianstvom SR, ale aj s občianstvom iných štátov (bývalí emigranti). Významným fenoménom je aj existencia veľkého množstva ľudí s viacnásobnou národnostnou identitou (napríklad českou a slovenskou u detí zo zmiešaných rodín - v sčítaní z roku 2001 mohli takúto identitu po prvý raz deklarovať) a ťažká uchopiteľnosť národnosti ako kategórie vôbec. Mnoho ľudí dnes nedeklaruje žiadnu národnosť, niektorí preto, že sa považujú za ľudí bez národnosti, väčšina však preto, že to považuje za svoju intímnu záležitosť. Otázka dvojitého občianstva sa navyše netýka ľudí slovenskej národnosti v ČR, ale - presnejšie povedané - bývalých občanov ČSFR a SR žijúcich v ČR a bývalých občanov ČSFR a ČR žijúcich v SR. To znamená, že z vášho výpočtu sa "nárokovo" týka iba skupiny 2 a ďalej ľudí inej národnosti (Maďarov, Rómov...) v rovnakom postavení pochádzajúcich zo Slovenska. Treba však povedať, že aj príslušníci skupiny 1, prípadne i skupiny 3 majú šancu získať dvojité občianstvo. Slovenské zákonodarstvo totiž umožňuje udeliť im občianstvo SR na základe "okolností hodných zvláštneho zreteľa" a tento inštitút sa pomerne liberálne skutočne uplatňuje. Na základe novely zákona o štátnom občianstve ČR získaním slovenského občianstva nestratia títo ľudia získaním slovenského občianstvo české. Ešte si dovolím drobnú poznámku k otázke identifikácie Slovákov v ČR s národnostnou menšinou. Značný odpor k termínu menšina skutočne existuje, ide však skôr o pocitový odpor k termínu, napríklad so slovným spojením "slovenská komunita" sú už podobné problémy zanedbateľné. Aj ten odpor postupom času slabne, Slováci v ČR prostredníctvom svojich občianskych združení menšinové práva efektívne uplatňujú.

(vs)
EŠTE K HISTORICKĚMU EXKURZU O OBČIANSTVE
Jiri Konopasek | 31.07.2002
Děkuji za uvedené vysvětlení. Rád bych se jeątě zeptal na situaci, která vznikla po rozdělení. Někdo (velmi malá skupina) měl hned od začátku samostatných republik občanství obou republik zároveň. Jak to bylo možné? Byla to jen určitá právní trhlina? Děkuji Vám velmi za odpověď.
Skutočne takí ľudia boli. Jedna časť z nich o tomto stave vedela či mohla vedieť. Tí nadobudli dvojité občianstvo vďaka "právnej trhline", ktorá vznikla tým, že zákony o štátnom občianstve nevstúpili v ČR a v SR do platnosti súčasne. Druhá skupina bola presviedčaná, že dvojité občianstvo nemá. Išlo o tých, ktorí mali pôvodne české občianstvo a občianstvo SR nadobudli voľbou, teda predovšetkým o Čechov na Slovensku. V tomto druhom prípade priniesla zlom kauza Petr Uhl a programové vyhlásenie vlády ČR z roku 1998, kde sa konštatovala, že občianstvo nestratili. Argumentácia Petra Uhla spočívala v tom, že zákony ČR hovorili o automatickej strate českého občianstva pri úspešnej žiadosti o cudzie občianstvo, nie pri voľbe cudzieho občianstva. Novela zákona o štátnom občianstve ČR z roku 1999, ktorá je v súčasnosti platná, hovorí, že občan ČR ani v budúcnosti nestratí české občianstvo, ak získa slovenské akýmkoľvek spôsobom. V predchádzajúcej odpovedi som sa snažil problematiku trochu zjednodušiť. O týchto otázkach sme v Českom a slovenskom svete uverejnili viacero článkov, predovšetkým v rubrike Publicistika. (vs)
HISTORICKÝ EXKURZ OKOLO OBČIANSTVA
Jiri Konopasek | 30.07.2002
Dobry den,je mi 12 let .Jsem student ZS v Praze 1 a rad bych ze zeptal. Jak to bylo s obcanstvim od roku 1918 - od vzniku po rozpad a v dnesni dobe? Nevim, jestli ma uvaha je spravna, ale myslim, ze to bylo takto: Od roku 1918 do ovladnuti Slovenska Hitlerem to bylo obcanstvi ceskoslovenske repuliky. Nevim, jak to bylo pres obdobi valky, ale po valce to bylo zase obc.ceskoslovenske republiky. Az do roku 1968. Od federalizace v roku 1968 (1969?) bylo ceskoslovenske obcanstvi a k tomu si kazdy zvolil jeste obcanstvi ceske rep. nebo obc.slov.rep (tedy mel obcanstvi CSFR a dale obcanstvi jedne z republik). Od roku 1993 ceskosl.obc.zmizelo a kazdy si mohl zvolit pouze jedno obcanstvi (presto z te doby znam par lidi, kterym zustalo oboje obc, proc?). Tusim ze od roku 1999 (1998, 2000?)si lide, kteri si byli "nuceni" vybrat jedno z tech dvou obcanstvi mohli dozvolit obcanstvi druhe. Tedy dnes maji dvoji obcanstvi . (Na jakych zakl.podminkach si toto obcanstvi mohli nadobit?) Jsou tedy povazovani (napr. ti co si v roce 1993 zvolily obcanstvi SR a obcanstvi CR si nadobili az po roce 1999) na uzemi CR za cizince nebo nejsou? Vim, ze me otazky jsou velmi zmatene a k odpovedi na ne , by bylo nutne prostudovat danou pravni upravu na toto tema. Presto za kazde vysvetleni velmi dekuji. J.Konopasek, student ZS Praha 1
Na svoj vek máš mimoriadne znalosti, ani väčšina dospelých o tom zrejme nemá takýto prehľad. Pokiaľ ide o dávnejšiu históriu, je Tvoj výklad úplne správny. Dodať k nemu možno vari iba to, že za vojny samozrejme vzniklo so vznikom Slovenského štátu oddelné občianstvo v tzv. Slovenskom štáte a v Protektoráte Čechy a Morava. Zákon o česko-slovenskej federácii bol schválený parlamentom 27. októbra 1968, v predvečer päťdesiateho výročia vzniku ČSR. Nie je úplne pravda, že si potom ľudia volili občianstvo ČR alebo SR - v podstate im bolo "pridelené", predovšetkým podľa miesta trvalého pobytu. Ani voľba občianstva po roku 1993 nebola ani zďaleka voľná, predovšetkým Česká republika si kládla pri udeľovaní svojho občianstva tým, ktorí mali dovtedy občianstvo SR, rôzne požiadavky: na dĺžku trvalého pobytu v ČR či na čistý trestný register. SR bola v tomto smere liberálnejšia, jej zákony už vteda umožňovali na rozdiel od ČR aj dvojité občianstvo. Väčšia opatrnosť českej strany bola samozrejme daná najmä mierne vyššou životnou úrovňou a s tým súvisiacimi obavami z prílevu ľudí odkázaných na dávky a podobne. Vznikla tak však situácia kritizovaná medzinárodnými inštitúciami i občianskou spoločnosťou, pretože pre mnoho ľudí to predstavovalo ťažkú životnú situáciu, ktorá hrozila dokonca aj rozdeľovaním rodín. V roku 1999 vstúpilo do platnosti niekoľko zákonov na českej strane a opatrenie vlády na slovenskej strane, ktoré v súhrne umožnili získať dvojité občianstvo, zjednodušene povedané, Slovákom žijúcim v ČR a Čechom žijúcim na Slovensku, teda skupinám najviac poškodeným rozdelením. Dvojití občania, prirodzene, nie sú považovaní za cudzincov ani v jednom z týchto dvoch štátov. Práve v tom predsa zmysel občianstva spočíva. Treba však dodať, že niektoré práva sú viazané na trvalý pobyt, takže dvojití občania môžu napríklad poberať sociálne dávky len v jednom zo štátov, rovnako iba v jednom z nich vykonávajú hoci vojenskú službu. (vs)
DVOJITÉ OBČIANSTVO V USA
american | 19.03.2002
Pochadzam zo Slovenska a v USA zijem 13 rokov a mam americke obcianstvo.Ako je to zo Slovenskym obcianstvom? Zostalo mi? Alebo si ho musim vybavit znova? Mozem mat dve obcianstva? Je taka moznost? Rad by som sa dozvedel ako je to doopravdy, koluju vselijake famy a clovek nevie na com je. Za odpoved vopred dakujem.

Vážený pane, k Vášmu e-mailu, ktorý ste poslali Českému a slovenskému svetu, oznamujeme, že v prípade, že ste občianstvo USA získali pred 7. 7. 1997, tak ste slovenské občianstvo automaticky stratili. Po uvedenom dátume je možné mať aj dvojité občianstvo, a ak chcete požiadať o vrátenie slovenského občianstva, kontaktujte Veľvyslanectvo SR v USA (www.slovakembassy-us.org, tel. 202-237-1054 x 273) a požiadajte o zaslanie formulára na vrátenie občianstva SR.

Igor Pačolák, konzul, Veľvyslanectvo SR v USA
SLOVÁCI A ŠTÚDIUM V ČESKU
Petr Hrozny | 06.02.2002
Prosim napiste kde ziskam informace jak postupovat kdyz chci studovat v Ceskej republice. dekuji Hrozny
Pokiaľ ide o postup, ak chcete študovať v Českej republike, nemôže byť jednoduchší. Musíte prísť na prijímacie skúšky, ktoré môžete skladať v slovenčine. Výnimkou sú, samozrejme, odbory, založené na jazyku, napríklad učiteľstvo s aprobáciou čeština. Ak skúšky zložíte, budete môcť bez akýchkoľvek ďalších procedúr študovať v ČR za rovnakých podmienok, ako českí občania. Jednoducho si môžete vybaviť aj potvrdenie o pobyte v ČR, prípadne ho ani nepotrebujete, ak budete každé tri mesiace cestovať na Slovensko. (vs)
DVOJITÉ OBČIANSTVO MANŽELOV A DETÍ
Gabriela Matulova | 21.01.2002
Chtela bych se zeptat na moznost ziskani dvojiteho obcanstvi. Nyni mam ceske obcanstvi a od minuleho roku jsem vdana za obcana SR. Chceme zit na Slovensku a planujeme rodinu - mohu si na Slovensku pozadat o obcanstvi, aniz bych ztratila ceske? Jak by to bylo s nasimi detmi? Mohou mit dvojite obcanstvi? Predem dekuji, s pozdravem, Gabriela
Získaním slovenského občianstva české nestratíte, vyplýva to z novely českého "Zákona o nabývání a pozbývání státního občanství České republiky" z roku 1999. V nej sa uvádza: "Státní občan České republiky, který měl k 31. prosinci 1992 státní občanství České a Slovenské Federativní republiky, nepozbyde nabytím státního občanství Slovenské republiky státní občanství České republiky." Pokiaľ ide o dieťa, treba postrážiť aby po matke získalo aj české občianstvo - v zmysle už citovaného zákona "dítě nabývá narozením státní občanství České republiky, je-li alespoň jeden rodič státním občanem České republiky". Pokiaľ ide o dieťa, bolo by asi najlepšie presný postup prekonzultovať s pracovníkmi odboru občianstiev a matrík na niektorom z ministerstiev vnútra. (vs)
DVOJITÉ OBČIANSTVO V BELGICKU
Mira Brezinova | 13.01.2002
Tento rok by som rada ziskala belgicke obcianstvo. Podmienky mam splnene, ale zaujimalo by ma, kde by som mohla ziskat informacie, ci Slovenska republika a Belgicko uznavaju dvojite obcianstvo, alebo som nutena vzdat sa slovenskeho obcianstva. Za odpoved vopred dakujem S pozdravom Mira z Bruselu
Už sme odpovedali na podobnú otázku, týkajúcu sa Francúzska. Všetko platí analogicky. Slovensko dvojité občianstvo umožňuje. Ako je to s Belgickom, to bude najlepšie zistiť na belgických úradoch, najlepšie možno na tamojšom ministerstve vnútra. Určite to budú vedieť aj na slovenskej ambasáde, respektíve slovenskom konzuláte v Bruseli. My, bohužiaľ, informácie o legislatíve všetkých štátov sveta nie sme schopní zhromaždiť. (vs)
AMERIČAN A OBČIANSTVO ČR I SR
Michal Topolny | 15.12.2001
Narodil som sa na Slovensku ale otec sa narodil v Cechach. Odisliel som do Ameriky v 1980. V 1985 som nadobudol americke obcianstvo tak sa mi automaticky zrusilo moje ceskoslovenske obcianstvo. Rad by som teraz isiel naspet ale mam rad Cechy aj Slovensko. Viem ze keby som si poziadal najprv o Slovenske obcianstvo Cesi by mi uz potom ceske asi nedali. Keby som to skusil opacne a Cesi by mi dali obcianstvo (to som si tiez neni isty), neviem ci by mi potom Slovaci neodmietli slovenske. Prosim poradte mi ci sa to vobec da spravit a ked ano tak ako. Vopred Vam dakujem za odpoved. Michal
Ak by ste chceli získať naozaj české aj slovenské občianstvo, rozhodne by ste museli získať najprv české. Na základe sporých údajov vo Vašej otázke neviem posúdiť, či sa Vám to podarí: nemusel by to byť problém, ak ste mali v rámci československého české občianstvo, prípadne ak Váš posledný trvalý pobyt v ČSSR bol na území ČR. Inak to bude asi zložité. V prípade, že už budete mať české občianstvo, slovenské by už mal byť menší problém. Fakt, že už budete mať občianstvo ČR, nepredstavuje v tomto prípade komplikáciu. (vs)
1 2 >>