Bard slovenskej emigrácie


Posledná modlitba

Karol Strmeň

Ako si, Pane,
stvoril svet v čírej ničote,
tak ho i vo mne splň
na dobro ľudí
a potešenie svoje.

(Zo zbierky Čakajú nivy jar)

Pred 87-imi rokmi sa v Slovenskom Mederi, dnešnom Palárikove narodil básnik, prekladateľ, novinár, literárny kritik, vysokoškolský profesor a osobnosť slovenského exilu, Karol Strmeň. Tento významný predstaviteľ katolíckej moderny študoval najskôr v Nových Zámkoch a potom dva roky teológiu v Ostrihome. Po štúdiách na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a povojnových peripetiách v Rakúsku, Nemecku, Taliansku sa usadil v americkom Clevelande, kde sa plne venoval jazykom, literatúre, pedagogike, organizovaniu exilového života a redaktorskej práci v mesačníku Ave Maria a v Slovenských novinách. Významnou súčasťou jeho básnického diela - vydal osem zbierok reflexie, lyriky a duchovnej poézie - je jeho prekladateľská tvorba. K najvýznamnejším prácam v tomto smere patrí preklad Nového zákona, Rímskeho misála, Danteho Nového života, ako aj dva zväzky Antológie svetovej poézie. Ďalších asi jedenásť diel ostalo v rukopise. Strmenňova duchovná a lyrická spisba patrí medzi skvosty slovenského umenia doma i v zahraničí. Významne prispel k založeniu Slovenského ústavu v Clevelande, ktorý dodnes ochraňuje najcennejšie diela slovenského exilového umenia. Za prínos do svetového kultúrneho dedičstva ho vyznamenalo Francúzsko aj USA. Slovenská republika mu udelila Rad bieleho dvojkríža, medailu Spolku slovenských spisovateľov aj Matice slovenskej. Po Nežnej revolúcii často prichádzal na Slovensko, naposledy v roku 1993. O rok neskôr zomrel – stalo sa tak 14.októbra 1994 v Clevelande.

Hanka

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

09.04.2008