Bežkyňa v kroji dobehla posledný maratón


Priaznivci maratónu sa v týchto dňoch dozvedeli smutnú správu. Vo veku nedožitých 76 rokov zomrela priekopníčka ženského maratónu na Slovensku - Ľudmila Šunová z Liptovského Mikuláša. V jej prípade je pozoruhodné nielen to, že ako prvá žena u nás zabehla maratón, ale aj to - že vtedy mala 47 rokov. Prvú medailu však Ľudmila Šunová získala oveľa skôr – bolo to v roku 1953 v Novom Meste nad Metují. Po ďalších úspechoch si mladú ženu všimli tréneri a v roku 1956 ju nominovali na olympiádu do austrálskeho Melbourne. Športové karty však talentovanej pretekárke z Liptova zamiešala svadba s mladým učiteľom, ktorý - žiaľ - nemal pre jej beh pochopenie. A tak po ďalšie roky bol jej jediným tréningom tvrdá práca okolo detí a hospodárstva. Svoj prvý maratón bežala Ľudmila Šunová v Liptovskom Mikuláši – ako prvá žena na Slovensku. Chcela skrátka vyskúšať či to dokáže. O maratón však mala záujem aj predtým. Keďže dovtedy ženy nemali povolené behávať maratóny a pretože to bola výlučne mužská záležitosť, bola skôr na smiech. Keď si poslala prihlášku na Košický maratón, odpísali jej aby sa dala vyšetriť na psychiatrii. Možno práve preto patril k jej najobľúbenejším. Ľudmila Šunová bežala maratóny po celom svete a všetky v slovenskom kroji. Behala v Moskve, Paríži, Aténach, Jeruzaleme, Los Angeles, Las Vegas, Bostone, Chicagu, či Melbourne.„Asi najúžasnejší bol v Bostone. Je najstarší na svete a v roku 1996 sa konal jeho stý ročník. Nikdy som nebežala v takom obrovskom dave. Len kým som si vytriasla skalku z botasky, predbehlo ma asi 500 pretekárov.“Svoj stý maratón bežala v Chicagu v roku 2000. „Asi na 15. kilometri prišla kríza. Už som myslela, že ma domov odvezú v truhle. Ale zmobilizovala som všetky sily a dobehla do cieľa,“ povedala maratónska bežkyňa. Ľudmila Šunova vzbudzovala vo svete pozornosť nielen svojim vekom, ale aj svojim oblečením. Posledný 115 –ty maratón zabehla vlani v Antarktíde. „Koľko ich je, neviem, najcennejšie pre mňa sú zážitky. Antarktída bol môj sen. V kroji som bežala veľakrát, ale tam som prvý raz bežala v čiapke. Tie ľady okolo, to bola nádhera! Pozerala som sa na tučniaky a tulene a ony zízali na mňa. Ženu v kroji ešte určite nevideli.“ Keď sa jej pýtali prečo behá vždy s úsmevom odpovedala: „ Mám radosť z toho, že dokážem vždy dobehnúť do cieľa.“ V máji mala naplánovaný maratón v Prahe a nesmierne sa tešila opäť do USA. Jej plány však nečakane pred pár dňami prekazila smrť.

hanka

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

19.03.2008