Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18768 | |
Kvetná nedeľa
Veľkonočné sviatky sa nezadržateľne blížia. Predchádza im štyridsaťdňový pôst, ktorý trvá od Popolcovej stredy po Veľkonočnú nedeľu. A každá zo šiestich predveľkonočných nedieľ má svoje meno a je spojená s dodržiavaním istých zvyklostí.
Pôst sa začína nedeľou nazývanou Čierna – to preto, lebo ženy odkladali pestrý odev a obliekali sa do čiernych šiat. Druhá nedeľa je Pražná, nazvaná podľa tradičného jedla pražmy. Je to staroslovanský pokrm pripravovaný pražením nedozretého obilia. V túto nedeľu sa vymetali komíny a vypratávalo všetko, čoho sa chceli v domácnosti zbaviť. Tretia nedeľa dostala meno podľa povery Kýchavá. Koľkokrát kto kýchol, toľko rokov sa mal dožiť. Táto obyčaj odrážala strach z moru, ktorého prvé príznaky boli spojené práve s kýchaním. Na štvrtú nedeľu - Uvoľnujúcu -ľudia mohli uvoľniť pôstnu disciplínu. V cirkevnom prostredí sa to prejavuje zmenou farby rúcha - fialovú nahradili ružovou. Piata nedeľa sa nazýva Čierna, alebo Smrtná. V tento deń sa zahaľovali kríže v kostoloch a vynášala sa smrť - Morena. Dodnes je tento zvyk spájaný aj s ukončením zimy.
Dnes kresťania slávia šiestu – poslednú pôstnu nedeľu, takzvanú Kvetnú. Je prvým
dňom Veľkého týždňa, ktorý sa končí veľkonočným pondelkom a zmŕtvychvstaním Ježiša
Krista. V tento deň prichádzajú veriaci deň na svätú omšu s vŕbovými prútikmi, aby si ich
nechali posvätiť, čím podľa ľudovej tradície získavajú halúzky veľkú moc. Ľudia ich starostlivo opatrujú vo svojich príbytkoch na čestných miestach. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami. V chrámoch posvätené bahniatka považujú ľudia aj za liečivé jemné zamatovo sivé výhonky konzumujú napríklad pri akútnych bolestiach v hrdle. Veľký význam pripisujú halúzkam z Kvetnej nedele roľníci, ktorí ich dodnes vkladajú do prvej na jar vyoranej brázdy. Pastieri ich ako bič používajú pri prvom vyháňaní oviec a dobytka na jarnú pašu.
Aj keď Kvetná nedeľa býva v rozličných termínoch, našla si svoje miesto aj v pranostikách. Ľudia sa všeobecne tešia, ak je posledná pôstna nedeľa slnečná a teplá, pretože vraj platí: Aká Kvetná, taká aj Veľkonočná nedeľa. Podľa starých otcov Kvetná nedeľa s belasou oblohou a slnkom znamená, že možno dúfať v dobrú úrodu obilia a hrozna mali by byť plné stodoly, ale i sudy s vínom. Jedna z pranostík už vplyv počasia z Kvetnej nedele vzťahuje i na jeseň, keď konštatuje Kvetná nedeľa s chladom, november s mrazom.
hsla
16.03.2008
