Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3701 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18741

KÚSKY SLOVENSKA V SVÄTEJ ZEMI


V zahraničí žijú dva milióny Slovákov, teda – ak uvážime, že na Slovensku žijú aj národnostné menšiny – „slovenský svet“ predstavuje prakticky tretinu slovenského národa. Najviac krajanov žije v USA, druhá najväčšia slovenská komunita žije v Česku. Každého napadne aj Dolná zem, teda dnešné Srbsko, Rumunsko a Maďarsko, Slováci v susedných krajinách ako Poľsko či Ukrajina, emigranti v západnej Európe, Kanade, Austrálii, rýchlo rastúce komunity vo Veľkej Británii či Írsku. Ale slovenský svet, to je aj Izrael so svojou migračnou vlnou po druhej svetovej vojne (a s individuálnym vysťahovalectvom už i pred ňou a počas nej) a s ďalšou v šesťdesiatych rokoch. Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) má členské organizácie v 23 krajinách, s veľmi dôležitou a kultúrne silnou komunitou v Izraeli však nemalo dosiaľ dostatočne silné kontakty. Aj to bola motivácia, prečo sa SZSZ rozhodlo uskutočniť prvé Dni slovenského zahraničia práve v tejto krajine, konkrétne v Tel Avive a Jeruzaleme, ďalšie by mali nasledovať v Londýne.  

                                                        X X X                  

Dni slovenského zahraničia v Izraeli boli teda aj istou formou „misie“ do prostredia tejto početnej, historicky významnej a kultúrne i politicky dôležitej komunity. Podujatie malo mnohoraký symbolický význam, ako je zjavných i skrytých významov plná celá táto krajina.
Prezentácia knižnej a poeticko-divadelnej tvorby zo slovenského zahraničia či vytvorenej v súčinnosti so slovenským zahraničím sa uskutočnila v spolupráci s Literárnym informačným centrom v Bratislave a slovenskými krajanskými spolkami v Kanade a Českej republike. Na mieste boli partnermi slovenská ambasáda na čele s veľvyslancom Milanom Dubčekom, synom slávneho otca, a Združenie vysťahovalcov z Československa (Hitachduth Yotsei Czechoslovakia in Israel) na čele s honorárnym konzulom Slovenskej republiky Nathanom Steinerom, potomkom rodiny, ktorá v Bratislave prevádzkovala vychýrené kníhkupectvo Steiner. Cenné kontakty sa však podarilo nadviazať aj s neformálnymi skupinami, vrátane veľmi dynamickej komunity úspešných ľudí prevažne strednej generácie, ktorí už po tri roky organizujú stále väčšie stretnutia na Slovensku i v Izraeli. Projekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a na prezentáciách sa popri predstaviteľoch slovenského a českého veľvyslanectva v Izraeli zúčastnil aj Izraelský veľvyslanec na Slovensku Zeev Boker.
Prvá prezentácia sa uskutočnila v Stredoeurópskom klube v modernom Tel Avive, „izraelskom New Yorku“. Podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, reverend a vyštudovaný herec z kanadského Toronta Dušan Tóth pripravil spolu s manželkou Valikou a priateľmi poeticko-divadelné pásmo „Shalom“, ktoré celkom nedávno získalo aj knižnú podobu. V pásme vystúpili aj slovenské poetky, žijúce v Izraeli, Vera Meisels a Rachel Ošerov, prítomní boli aj ďalší zastúpení autori, vrátane Pavla Schwarza. Jednému z najvýznamnejších izraelských básnikov vôbec, vysťahovalcovi zo Slovenska Tuviovi Rűbnerovi zabránil v účasti iba zdravotný stav. I tak sa však na podujatí stálo, hoci sa v priebehu akcie prinášali stoličky.
Na rovnakom mieste sa uskutočnila aj pestrá prezentácia, moderovaná spoluautorom tohto článku. V jej rámci sa predstavila kniha Eleny Kytkovej-Kovalovej „Mŕtvi sa dívajú“, vydaná Slovensko-českým klubom v Prahe a pokrstená v auguste na oslavách SNP v Banskej Bystrici. Prózu s tematikou Slovenského národného povstania predstavila dcéra autorky, televízna dokumentaristka Kamila Kytková, priateľka autorky, v Izraeli žijúca legendárna účastníčka Povstania „partizánka Katka“ Edita Drori-Ernstová a spoluautorka tohto článku ako predsedníčka inštitúcie, ktorá knihu vydala. Riaditeľ Literárneho informačného centra v Bratislave Alexander Halvoník uviedol prvú antológiu slovenskej literatúry o holokauste Božia ulička, ktorá v tomto roku vyjde aj v hebrejčine, výber básní Milana Richtera v hebrejskom preklade Anjel s čienymi krídlami, či anglický preklad knihy Alfreda Wetzlera, ktorý ušiel z koncentračného táboru a podal o tom obsiahlu správu, Escape from Hell a ďalšie tituly. Svetové združenie Slovákov v zahraničí a Literárne informačné centrum predstavili aj pripravovanú edíciu Antológií slovenskej literatúry v zahraničí so zastúpením autorov z Izraela i židovských autorov, žijúcich v iných slovenských komunitách, ako aj zámer prezentovať slovenskú literatúru na knižnom veľtrhu v Jeruzaleme a ďalšie projekty. Súčasťou pásma bolo aj čítanie z rukopisu Viery Groznerovej „Symetrie živote“, ktorý táto slovensko-izraelsko-česká podnikateľka pripravila spolu s českým básnikom Pavlom Cmíralom a ktorý by mal vyjsť v tomto roku v Prahe.
Celé pásmo sa v mierne pozmenenej podobe predstavilo aj v legendárnom, pôsobivom Pamätníku holokaustu Jad Vašem v Jeruzaléme. Tam sa uskutočnilo aj navzájom sa dopĺňajúce čítanie z textov Eleny Kytkovej-Kovalovej a Edity Drori-Ernstovej, prítomný bol aj ilustrátor knihy „Mŕtvi sa dívajú“, svetoznámy izraelský maliar Motke Blum s manželkou Šošanou.
                                                           x x x
Treba podotknúť, že stretnutia s Izraelčanmi, ktorí pochádzajú zo Slovenska, boli neraz veľmi dojemné a pôsobivé. Pochopiteľne, že išlo veľmi často o starších ľudí, ktorí nemajú už priveľmi čulé kontakty s rodnou krajinou či krajinou svojich predkov. Reagovali preto veľmi živo a citlivo na jednotlivé body programu, zapájali sa vlastnými pripomienkami, zdravili sa osobne so všetkými účinkujúcimi. Bolo vidieť, že všetko, čo sa odohráva na Slovensku či v slovenskej komunite po svete, ich zaujíma a rozhodne nenecháva ľahostajnými. Veď práve oni sú ľuďmi komplikovaných osudov a veľkých príbehov, nehovoriac už o ich zložitom vzťahu ku Slovensku – veď mnohí žijú len preto, že na Slovensku už v kritickej chvíli nežili, ako zaznelo v jednej básni z pásma „Shalom“...
Nemenej pôsobivý je aj samotný Izrael, zvlášť Jeruzalém. Zatiaľ čo Tel Aviv je veľké moderné mesto s mrakodrapmi a západným duchom, Jeruzalém vás musí chytiť za srdce, nech ste vyšli z akejkoľvek kultúry. Je to doslova Babylón, a to nielen jazykový. Stačí prejsť zopár ulíc a ocitáte sa v úplne inom, v každom prípade veľmi hlboko pocitovom svete. Moderné mesto euroamerického typu natesno hraničí s ulicou Ethiopia plnou Etiópčanov, i s etiópskym chtámom. A táto ulica zasa s ortodoxnou štvrťou, kde vstúpite do sveta prísnych zásad a predpisov, najmä, keď sa vám tam podarí zavítať počas šábesu. Vidíte tu dôstojne sa prechádzajúcich Židov, vrátane detí, v tradičných odevoch, akoby vystrihnutých z historického filmu, horúčkovito riešiacich napríklad problém spadnutého šálu z pliec ktoréhosi z nich, ktorý nemôžu zdvihnúť, lebo im to pravidlá šábesu zakazujú, či auta, zablúdivšieho do ich ulíc, kde v tomto čase tiež nemá čo robiť...
Ešte zvláštnejší pocit vás prepadne, keď sa dostanete medzi hradby Starého mesta s jeho úzkymi krivoľakými uličkami, plnými bazárov, v ktorých môžete ľahko zablúdiť zo štvte do štvrte – tento fantaskný svet obsahuje arabskú štvrť, štvrť židovskú, kresťanskú i arménsku. Zažiť valiaci sa dav Arabov, ktorí sa jednou z uličiek vracajú z bohoslužby zo slávnej mešity Skalný dóm ako mohutná rieka, ktorá vás je schopná úpne zmiesť, vo vás vyvoláva i trochu strach, ale rovnako sa môžete v pravý čas ocitnúť v inej uličke, po ktorej tečie riava kresťanov, prechádzajúcich Krížovou cestou s jej zastávkami, či v piatok večer zažiť valiaci sa dav Židov, ktorí neraz i so spacákmi vyčkávajú na to, aby sa hneď na začiatku šábesu dostali k Múru nárekov... Zvláštne, naozaj zvlášte. A keď si k tomu primyslíte ešte stráne Jeruzaléma, posiate svetlými príbytkami, obloženými jednotným druhom kameňa, či židovskými i arabskými cintorínmi, ale najmä historickými pamiatkami všemožných kultúr, obrázok je dokonalý. Slávne kostoly, hrobky či miesta narodenia biblických postáv sa tu miešajú so zlatými kopulami pravoslávnych kostolov, mohutnými arabskými mešitami či strohými židovskými chrámami. A ak vám do toho ešte svieti subtropické slniečko, cítite sa naozaj tak trochu ako v raji. I keď môžete zažiť i odvrátenú tvár Starého mesta, to keď sa do jeho uličiek, vytvárajúci dokonalý labyrint, dostanete vo večerných hodinách počas silného lejaku a zablúdite v nich. V takýchto chvíľach prežívate okamihy skutočného hororu, ako sme sa sami na vlastnej koži presvedčili. Pusté uličky bez bazárového ruchu, v ktorých sa len občas mihne hrozivý tieň, či túlajúce sa mačky, či na ktorých sa miesi tečúca dažďová voda s krvou, vytekajúcou zo zatvorených mesiarstiev. V každom prípade vo vás Jeruzalém zanechá dojem a vnem, na ktorý sa nikdy nedá zabudnúť...


Vladimír Skalský, Naďa Vokušová
Snímky: autor a Petr Žůrek

 

Kamila Kytková a Edita Drori-Ernstová pospisovali v Jeruzaléme ešte dlho po skončení akcie náhľad Pôsobivý prednes Dušana Tótha náhľad Veľvyslanec Milan Dubček pri príhovore náhľad Záber do publika v Tel Avive - zľava Nathan Steiner, Vladimír Skalský, Naďa Vokušová, izraelská poetka Vera Meisels a Valika Tóthová z Kanady náhľad


Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

28.02.2008