ZO SLOVENSKÝCH NA ČESKÉ KOĽAJNICE


PROJEKT VAGÓN - PRAVDA O HOLOKAUSTE

„Bol som tu s vrahom, aby vedel, aké to bolo barbarstvo.“


Obrovskú pozornosť vzbudil v tomto roku na Slovensku unikátny a ambiciózny Projekt Vagón, ktorý pripravilo Múzeum Slovenského národného povstania. Pol roka jazdil vlak s expozíciou o holokauste po Slovensku. Pokračovanie projektu pripravili na rok 2008 dvaja partneri, Múzeum SNP a Slovensko-český klub – v podobe, prispôsobenej českým návštevníkom, bude vlak tri mesiace križovať stanice v Česku.

ZO SLOVENSKÝCH NA ČESKÉ KOĽAJNICE foto Projekt na Slovensku sa začal 25. marca 2007, presne 65 rokov po tom, čo odišiel zo železničnej stanice v Poprade prvý transport tisíc židovských dievčat z východného Slovenska. Miesto určenia – Osvienčim. Územie Slovenska opustil na hraničnom prechode Skalité–Zwardoň. Kruté podmienky prepravy jedno z dievčat neprežilo. Väčšina transportovaných zomrela v tábore. Do konca októbra 1942 bolo takto odtransportovaných takmer 58 tisíc židovských občanov Slovenska. Vojnu z nich prežilo mizivé percento. Projekt priniesol nielen vynikajúco pripravenú expozíciu, ale aj emocionálny prežitok. Tomu zodpovedala aj návštevnosť: za obdobie od 25. marca do 9. novembra 2007 si prehliadku prezrelo 58 329 návštevníkov a uskutočnilo sa 1706 lektorátov. Je to zvláštna zhoda okolností – do vagónov v rámci projektu vošlo prakticky rovnaké množstvo ľudí, ako počas transportov za druhej svetovej vojny, dokonca o niekoľko stoviek návštevníkov viac.

Múzeum SNP a Slovensko-český klub sa spojili a po konzultáciách s Veľvyslanectvom SR v Prahe a s Českými dráhami pripravili druhú etapu projektu – jeho prezentáciu na území Českej republiky v termíne od 26. marca do 27. júna 2008, za ten čas vlak zastaví na staniciach Praha, Plzeň, České Budějovice, Jihlava, Brno, Ostrava, Olomouc, Pardubice, Hradec Králové, Liberec, Ústí nad Labem a Terezín. Vzniknú nové metodické materiály, zapracované budú české reálie, projekt sa popri židovskom od začiatku venuje aj rómskemu holokaustu. Medzi partnermi sa zrejme objavia aj Federácia židovských náboženských obcí v ČR, či Múzeum rómskej kultúry v Brne. O podporu žiadajú organizátori viacero inštitúcií.

Predstava dnešnej mladej generácie o tejto smutnej etape našich dejín je nejasná a často deformovaná. Projekt priváža informácie za nimi a to v emocionálne pôsobivej, autentickej podobe. Expozícia je situovaná do dvoch vozňov, identických s tými, ktoré sa používali pri deportáciách. Projekt je určený širokej verejnosti, ale najmä je zameraný na mládež, na prezentáciu pre triedy žiakov základných a študentov stredných škôl.

Prvý vozeň je expozičný – na obvodových stenách je zachytená história protižidovských opatrení po roku 1938 a ich vyvrcholenie v podobe deportácií. V strede vozňa expozíciu dopĺňajú výpovede dvadsiatich konkrétnych osôb postihnutých rasovým prenasledovaním v rokoch 1938–1945. Ich osud je sprítomnený dobovými fotografiami, portrétnymi fotografiami a textovými časťami. Cieľom celej expozície je poskytnúť komplexnú faktografickú informáciu o holokauste u nás previazanú na konkrétne ľudské osudy, a tak bezprostrednejšie odhaliť pravú podstatu holokaustu a dokumentovať jeho obludnosť. Organickou súčasťou expozície je aj tlačený informačný materiál, vznikne aj DVD.
Druhý vozeň je pocitový – prázdny, zariadený tak, ako bol v priebehu deportácií. Na podlahe sú graficky mriežkou vyznačené miesta pre jednu osobu (0,75 m2) a miesta pre ďalšie osoby (pre päť, desať, dvadsať a päťdesiat osôb), aby návštevníci mohli na vlastnej koži vyskúšať, na akom priestore boli deportovaní prevážaní. Súčasťou expozície sú imitované postavy deportovaných (5 figurín), umiestnené vo vagóne. Návštevníci takto môžu zažiť autentcititu, budú vo vozni uzatvorení, pri stlmenom svetle, aby sa sprostredkoval individuálny pocit. Deportácia je simulovaná aj prostredníctvom zvukových a svetelných efektov. V tomto vozni je umiestnená veľkoplošná obrazovka s DVD rekordérom, kde návštevníci môžu vidieť 14 minútový film, v ktorom sú prezentované výpovede ľudí, ktorí boli postihnutí rasovým prenasledovaním.

V pamätnej knihe, do ktorej zapisovali svoje zážitky návštevníci na Slovensku, sa objavil aj takýto zápis: „Ďakujeme za veľmi pekný výklad, ktorého odozva bude v nás dlho doznievať a tešíme sa zo súčasnej slobodnej prítomnosti... Je to veľmi citlivé.“ Alebo iný: „Je to veľmi emotívne. Tento projekt sa jednoznačne vydaril. Zimomriavky na chrbte a pocit úzkosti...“ A aj takýto: „Ten film sa vryl do pamäte ako ešte žiaden a viem ho naspamäť. Mrzli sme, roztápali sme sa, nudili sme sa, smiali sme sa... Ale bolo to super. A videli sme tváre ľudí vychádzajúcich z vagónov a niečo sa zmenilo...“ A čo ešte dodať? „Bol som tu s vrahom, aby vedel, aké to bolo barbarstvo.“

Vladimír Skalský

 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

31.01.2008