Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

V zime lyžujem každý deň


Naučil sa lyžovať až ako dospelý, ale nechýbalo veľa a bol by možno prvým človekom, ktorý sa s lyžami pokúsil zísť z vrcholu najvyššej hory sveta Mount Everestu. Pavol Rajtar, 72-ročný horský vodca, vyhral svoje prvé lyžiarske preteky ako šestnásťročný chlapec. Nie v zjazde, ale v behu na lyžiach, hoci mal na nohách zjazdovky.

Pochádza od Zlatých Moraviec, prvé lyže mu vystrúhal starý otec, druhé otec, ale na svahoch mu to na nich nešlo.  „Potom mi mama kúpila po nemeckých vojakoch lyže dlhé 225 centimetrov. Jedna bola zlomená, zoskrutkovaná plechovicou. Na nich som len tak chodil, nezjazdoval. Aj tak som sa prihlásil na majstrovstvá okresu v Jedľových Kostoľanoch. Predpoludním zjazd, popoludní behy. Na zjazde som nevedel lyže utiahnuť, spadol som. Riaditeľ pretekov hovorí, kúp si poriadne lyže a nauč sa lyžovať. Nahneval ma, tak som sa prihlásil aj na beh, že im ukážem. Na posmech celej dedine. Nevedel som pochopiť, prečo majú na beh všetci úzke lyže, len ja mám široké. Vyprovokovali ma a na tých zjazdovkách som preteky v behu na desať kilometrov vyhral o tri minúty pred druhým. Mal som šestnásť rokov," hovorí Pavol Rajtar.

Zjazdovať sa naučil až po vojenčine. Presťahoval sa do Vysokých Tatier, liezol na štíty, ale horolezci razili teóriu, že správny horolezec sa musí vedieť lyžovať na zjazdovkách. „Ja som nevedel. Pracoval som na Štrbskom Plese ako športový referent. V lete som išiel na Chatu pod Rysmi a tam som sa učil lyžovať na zvyškoch snehu," spomína.

Prvé veľké preteky v skialpinizme vyhral, keď mal viac ako štyridsať rokov, v Taliansku. Vyhral aj nejaké zjazdy, ale preteky ho nemotivovali. „Viac ma motivovalo voľné lyžovanie, extrémne terény. Tvrdo som trénoval a išiel som s lyžami na Gerlachovský štít. Čakal som hore, kým bude zrelý sneh, aby nebol čisto zľadovatený. V Batizovskom žľabe sa objavili horolezci a ja som akurát vtedy zlyžoval dolu. Horolezci to považovali za degradáciu horolezectva."

Zlyžoval množstvo extrémnych svahov, od Mount Blancu až po sedemtisícovky Pamíru. V roku 1984 chcel ísť s lyžami na Everest, najvyšší štít sveta. Nepovolili mu to. „Pred piatimi rokmi som sa stretol s jedným z horolezcov vtedajšej výpravy na Everest. Pýtal som sa, prečo boli proti, prečo mi to nedovolili. Povedal, že čo keby oni na Everest nevyšli, ja áno, a ešte by som ho aj zlyžoval. Ako takí malí Slováčikovia," spomína. Mohol byť prvý človek, ktorý zlyžoval Everest. Úplne prvý sa o to pokúsil Japonec Miura, ale nepodarilo sa mu to, pred asi pätnástimi rokmi ho zlyžoval Hans Kamerlander a odvtedy zlyžovalo stenami Everestu viacero lyžiarov. „Zaujímavý bol Pik Lenina (7 134 metrov nad morom). Lyžoval som dolu a vo výške asi 4 800 metrov ma z nádherného zážitku zo zjazdu odrazu vyrušila skupina ľudí, ktorá tlieskala. Akoby to bola nejaká fikcia. Skupina ruských a bulharských horolezcov. Odopínal som si pri nich na ľadovci lyže, prišli ku mne s čajom a hovorili, že to bol ohromný zážitok vidieť v diaľke malú bodku, ako stráca výšku." 

Rád chodí do Lomnického sedla alebo na Kasprov vrch na poľskej strane Tatier.  "Lyžovanie v horách vo voľnom teréne prináša úžasne oslobodzujúce pocity. V obrovskom priestore sám človiečik. Lyžiar sa cíti slobodný. Hoci sme žili veľmi neslobodne, lyžovanie bolo akoby oslobodením sa od režimu. Najdlhšie zjazdy vo voľnom teréne s horou za chrbtom majú aj dvadsať kilometrov." Dodnes sa v zime lyžuje každý deň, ak nie je vyložene zlé počasie. Stáva sa, že nakreslí prvú stopu na svahu.


Richard Filipko

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

30.01.2008