Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Slávnostný večer v Nostickom paláci


Charta 77 a Slováci


Vladimír Skalský

    Od vzniku Charty 77 uplynulo minulý rok, ako prezrádza už letopočet v názve tohto dokumentu, tridsať rokov.  Akcia signatárov, ktorí vyzývali komunistický režim, aby dodržiaval záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré sám prijal, ale aj reakcia štátneho a straníckeho establišmentu, ktorá bola mimoriadne hysterická, spôsobili, že Charta 77 sa stala vlajkovou loďou disentu a všetkých snáh o nastolenie demokracie. Preto je výročie vzniku Charty 77 mimoriadne významné, a niekoľkokrát sa v roku 2007 aj pripomenulo rôznymi podujatiami. Filozofická fakulta Univerzity Karlovej spolu s Národným múzeom usporiadali vedeckú konferenciu, Ústav súčasných dejín AV ČR vydal trojzväzkovú publikáciu Charta 77. Dokumenty 1977-1989 a prezentoval ju veľkolepým spôsobom v pražskom Mánese. Tretím pražským podujatím – ďalšie sa odohrali i v zahraničí – bol slávnostný večer „Charta 77 a Slováci“, ktorý usporiadal 11. decembra v Nostickom paláci, sídle Ministerstva kultúry ČR, Slovensko-český klub.

Slávnostný večer v Nostickom paláci 01 m     „Slovenských podpisov na Charte 77 bolo síce málo, ale boli medzi prvými. Na mojom podpisovom archu boli najprv podpisy Jána Mlynárika a Dominika Tatarku, skôr, než sa podpísal prvý Čech," povedal na podujatí Václav Havel, kľúčová osobnosť Charty 77, neskôr česko-slovenský a český prezident. A to bol práve jeden zo zmyslov podujatia, poukázať na prepojenie českého a slovenského disentu i na príčiny, prečo bolo na Slovensku málo signatárov Charty 77, ale o to silnejšie boli iné zložky disentu, napríklad katolícky či ekologický.   
    Na slávnostnom večere, ktorý usporiadal Slovensko-český klub s podporou Ministerstva kultúry ČR, Hlavného mesta Praha a Metrostavu, vystúpili signatári Charty 77, pamätníci i historici. Na úvod privítal prítomných na pôde svojho rezortu 1. námestník ministra kultúry František Mikeš, potom sa už po piesni Ivana Hoffmana „Sľúbili sme si lásku“ ujala slova moderátorská dvojica, tvorená historikom Ústavu súčasných dejín AV ČR Vojtechom Čelkom a autorom týchto riadkov. Vďaka Vojtechovi Čelkovi zazneli aj celkom neznáme hlásenia slovenských bezpečnostných zložiek o šírení Charty v jednotlivých miestach.
Spomedzi hostí vystúpil ako prvý Václav Havel, ktorý vyjadril veľkú radosť, že sa slovenský podiel na Charte 77 pripomína a zamyslel sa nad charakterom opozície v Česku a na Slovensku. Připomenul tiež, že jedným z dôvodov, prečo bylo slovenských signatárov menej než českých, bola odlišná situácia na Slovensku. Podpísať Chartu 77 znamenalo ďaleko väčšie riziko než v Česku.
Slávnostný večer v Nostickom paláci 02m Toto zamyselnie sa veľmi zaujímavým spôsobom dopĺňalo s vystúpením slovenského signatára Mira Kusého, ako aj  prečítanými úryvkami z textov už nežijúcich chartistov zo Slovenska Dominika Tatarku a Hany Ponickej, či textom Agneše Kalinovej o jej reflexii Charty, ktorú sa napokon po zrelej úvahe neodhodlali po väznení jej manžela podpísať. Premietla sa rozsiahla ukážka z dokumentárneho filmu Kamily Kytkovej o Dominikovi Tatarkovi, kde vystupoval opäť napríklad aj Václav Havel a niektoré z myšlienok vlastne ponad roky potvrdil. Mimoriadne zaujímavé bolo tiež vystúpenie Vladimíra Hanzela, rodáka z Bratislavy a dlhoročného tajomníka Václava Havla, od disentu až po prezidentskú kanceláriu, i veľmi fundovaný príspevok historika Viléma Prečana, bývalého exilového historika, zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu súčasných dejín AV ČR, medzi vedcami zrejme najlepšieho znalca problematiky Charty 77.
Po piesni Roba Grigorova, známej rovnako ako tá Hoffmanova z námestí na prelome rokov 1989 a 1990, nasledoval retroraut Slovenskej reštaurácie Hotela Paulíny. Nápad bol vlastne inšpirovaný „chartistickým“ rautom v Mánese, kde sa podával guláš a pivo ako na Hrádečku. V Nostickom paláci sa siahlo po slovenských špecifikách -  kapustnici, zabíjačkových špecialitách, pagáčoch a víne.
                                                                    Snímky: Anna Feldeková
   

Charta 77 vznikla na prelome rokov 1976 a 1977 v čase vrcholiacej normalizácie. Cieľom signatárov bolo upozorniť na porušovanie ľudských a občianskych práv vo vtedajšom Československu. Neformálne hnutie vznikalo pri súdnom procese s členmi hudobnej skupiny The Plastic People of the Universe. Medzi Vianocami 1976 a Novým rokom 1977 svoje podpisy pod text pripojilo 242 lidí. Do januára 1990 sa k Charte prihlásilo 1800 signatárov, 25 z nich svoj podpis verejne odvolalo.


    „Veziem sa autobusom do Prahy českou miernou zvlnenou krajinou. Mám nesmiernu radosť z nepochopiteľných príčin, z neznámych podnetov, som nadšený. Hoci si vravím, Slzička, ty trúba od Jericha, prečo si nadšený? Prídeš do Prahy a nevieš, kde prenocuješ, si penzista, máš 65 rokov a hlavne, hlavne si odpísaný ako človek, občan, spisovateľ, ani na slanú vodu si nezarobíš, hoci mohol by, poľahky, ale nesmieš. Akúsi Chartu si podpísal, kádrovo smrdíš odjakživa, preto sa tak voláš, Slzička. Tak teda prečo si nadšený, prečo máš radosť, nesmiernu ešte k tomu, ako vravíš...“
Dominik Tatarka: PÍSAČKY pre milovanú Lutéciu


    „Slovenských podpisů na Chartě 77 bylo sice málo, ale byly mezi prvními. Na mém podpisovém archu byly nejprve podpisy Jána Mlynárika a Dominika Tatarky ještě dříve, než se podepsal první Čech.“
Václav Havel, 11. 12. 2007

 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

28.01.2008