Za Ondrejom Antovszkým

"Varil pre dánsku kráľovnú, ale svoje kulinárske umenie predvádzal aj slovenským "majstrom pera". Ondrej Antovszký bol dlhoročným šéfkuchárom v Klube slovenských spisovateľov. Ich chute mal dokonale zmapované. Presne vedel, ktorý z nich obľubuje hrachovú kašu s údeným jazykom, plnenú papriku a ktorý z autorov si najviac pochutí na huspenine či liptovských bryndzových haluškách na námornícky spôsob.

Do histórie slovenskej gastronómie sa však nezmazateľne zapísal najmä svojimi originálnymi receptami, ktoré sa stali slovenskou klasikou. Čiernohorský rezeň, šunkovú rolku s chrenovou penou, zbojnícku pochúťku, rezeň Marína, drotársku kapsu, opekaný oštiepok, čachtické rezne a mnohé ďalšie vymyslel Ondrej Antovszký.

Ondrej Antovszký už v 12 rokoch povedal učiteľke, že sa stane kuchárom, ale nie hocijakým, že bude variť aj pre kráľov a kráľovné. To aj splnil, napriek tomu, že ho komunistický režim odsúdil na beznádejný život. Komunistický funkcionár sa mu už v detstve vyhrážal, že z neho nikdy nič nebude a nikdy neopustí dedinku Tekovské Lužany. Silná vôľa a tvrdohlavosť Ondreja Antovszkého nesklamala. Ešte nedosiahol 18 rokov a stal sa vrchným kuchárom a hlavným čašníkom v novootvorenej vinárni Gotická pivnica v Kremnici.

Po návrate z vojenčiny vedúcim novej Centrálnej vývarovne pre reštaurácie a bufety okresu Žiar nad Hronom. Pustil sa do práce a do roka z nej urobil najväčšiu prevádzku v Československu. Cieľavedomý a húževnatý kuchár však chcel ísť ďalej, stal sa dobrovoľne nezamestnaným, čo však bol pred Nežnou revolúciou trestný čin. Pevná vôľa ho opäť nesklamala, zakrátko sa stal prvým šéfkuchárom prvej Slovenskej reštaurácie. Slovenskú kuchyňu prezentoval na svetových gastronomických podujatiach a získal mnohé ocenenia.

Taktiež stál pri zrode Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov, ktorý v rokoch 1990 - 2000 aj viedol."