Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18746 | |
Otázky před sčítaním obyvateľstva
V Česku, na Slovensku, jako i v mnohých iných krajinách sveta, sa začiatkom roka 2021 uskutoční sčítanie obyvateľstva. Zamerajme sa na jeden údaj – národnosť.
Prečo ho vlastne vypĺňať, keď je nepovinný? A u mnohých vzniká aj otázka, kde sa sčítať, v Česku, či na Slovensku?
Odpoveď na druhú otázku nie je celkom jednoduchá. Každopádne Slováci, ktorí žijú v ČR takpovediac trvalo, či už s českým alebo slovenským občianstvom, každopádne s trvalým pobytom, sa jednoducho sčítajú v Česku. Väčšina ostatných by sa však mala sčítať v oboch krajinách, čo je rozdiel oproti voľakedajšej metodike. Pritom sčítanie je povinné a za nezapojenie sa doň hrozia značné pokuty. Metodika v oboch krajinách je značne odlišná...
V Česku sa sčíta každá fyzická osoba, ktorá ma v rozhodný okamih – a to je z piatku 26. marca na sobotu 27. marca 202 – na území ČR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt nad 90 dní, ktorá má v ČR udelený azyl, doplnkovú ochranu či dočasnú ochranu (to sa občanov SR netýka), alebo aj každá osoba, ktorá je na území ČR v rozhodný okamih prítomná, s výnimkou cudzincov s diplomatickými výsadami a imunitou a cudzincov prítomných za účelom krátkodobého pobytu do 90 dní.
Na Slovensku je rozhodujúcim okamihom, na ktorý sa vzťahujú údaje zisťované počas doby sčítania, polnoc zo štvrtka 31. decembra 2020 na piatok 1. januára 2021, pritom však doba sčítania obyvateľov trvá od 15. februára do 31. marca 2021. Sčíta sa štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky, občan Európskej únie s obvyklým bydliskom na území Slovenskej republiky, a štátny príslušník tretej krajiny4 s trvalým pobytom, prechodným pobytom alebo tolerovaným pobytom na území Slovenskej republiky okrem cudzinca požívajúceho diplomatické výsady a imunity na území Slovenskej republiky podľa medzinárodného práva
V roku 2011 národnosť nevyplnila celá štvrtina obyvateľov, častejšie zrejme príslušníci menšín, čo celkom zdeformovalo výsledky. Slovákov, ktorých je v ČR podľa kvalifikovaných odhadov oboch vlád 350-400 tisíc, sa prihlásila asi polovica. Rómov sa prihlásilo menej, než „rytierov Jedi“, čo by mala byť náboženská viera, vychádzajúca z filmových Hviezdnych vojen. Aké to má dôsledky?
Vyššie zastúpenie jednotlivých národnostných menšín sa totiž priamo odráža v možnostiach uplatňovaní práv národnostných menšín v Slovenskej republike. Zjednodušene sa tak dá povedať, že čím viac prihlásených zástupcov národnostnej menšiny, tým väčší vplyv na chod obcí, krajov a štátu.
Všetci príslušníci národnostných menšín v Českej republike majú právo na aktívnu účasť v kultúrnom, spoločenskom a hospodárskom živote a na verejných záležitostiach. Časť práv je takpovediac automatická, časť je viazaná na výsledok sčítania. Na tieto práva totiž môžu menšiny dosiahnuť pomocou výboru pre národnostné menšiny. Na existenciu výboru pre národnostné menšiny sú totiž naviazané možnosti uplatňovania dôležitých práv príslušníkov národnostných menšín, ako je potrebné vzdelávanie v jazyku menšiny, viacjazyčné názvy na úradoch a podobne. Výbor môže vzniknúť tak na úrovni kraja, ako aj v rámci obce. Stačí pritom, aby v kraji žilo minimálne 5% občanov hlásiacich sa k inej ako českej národnosti. U obcí je situácia podobná, je však potrebné dosiahnuť 10 % podiel. A práve sčítanie ľudu je jedinou možnosťou, ako tieto potrebné údaje získať. Pre Slovákov je asi najpodstatnejšie, že v miestach, kde je zriadený výbor, sa dá nárokovať napríklad zabezpečenie výučby v jazyku národnostnej menšiny. Na základe jednoduchých parametrov určujúcich minimálny počet študentov môže vzniknúť trieda, alebo rovno celá škola, či už materská, základná alebo stredná. Darmo si teda niekto sťažuje, že nemôže dať dieťa do slovenskej materskej škôlky a súčasne si nevyplní slovenskú národnosť v sčítaní ľudu. Napokon, prinajmenšom nepriamy vplyv to má aj na výšku dotácií na kultúrnu, či vydavateľskú činnos´t, vrátane vydávania časopisu ako Slovenské dotyky, Magazín Slovákov v ČR.
Podobne počet prihlásených krajanov má nepochybne vplyv na význam, ktorý prikladá Slovensko svojim komunitám v zahraničí, predovšetkým na dotačnú podporu zo strany Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Zaujímavé je, že v Česku možno od roku 2001 vyplniť aj dve národnosti. Túto možnosť vtedy využilo necelých 13 tisíc osôb. Pri sčítaní 2011 ich už bolo takmer 164 tisíc. Najpočetnejšou kombináciou bola národnosť česká a moravská, ktorú uviedlo 99 tisíc osôb, druhou najpočetnejšou potom národnosti česká a slovenská, ktorú vyplnilo takmer 18 tisíc ľudí, zrejme často napríklad deti zo zmiešaných rodín. Po skúsenostiach zo sčítania 2001 aj 1991 bola samostatne kódovaná aj spracovaná národnosť československá. K tejto voľbe sa prihlásilo celkovo takmer 7 tisíc respondentov.
Otvára sa teda spektrum možností, ako sa k svojej identite prihlásiť. Je to prejavom zdravého sebavedomia a tiež znakom záujmu o slovenskú kultúru. Skúste to teda zvážiť.
Vladimír Skalský (Autor je predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, riaditeľom Slovenského domu v Prahe a členom Rady vlády pre národnostné menšiny) : 15.01.2021
