Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8164 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2716 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2459 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3648 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1575 8%
Počet hlasujúcich: 18562

Milan Lasica 80


          ... ešte sa ukloní, možno ešte čosi pridá, ale pomaly odkladá červený nos, divadelné zvončeky, ale i možno priliehavejší smoking a robí si domáce pohodlie. Múdry klaun so smutnými očami, v slovenskom kontexte bezprecedentným kultivovaným prejavom, jemným zmyslom pre humor a geniálne vypointovanými historkami má osemdesiat a rozhodol sa pomaly opustiť manéž. V žiadnom novom filme vraj už jeho úsporné herectvo neuvidíme.

 

         „Úspech v Česku som vždy považoval za vrchol,“ hodnotí slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor, spevák a vysokoškolský pedagóg – docent. Predovšetkým však legenda, ktorá dodáva: „Pretože keď som sa ako osemnásťročný chodil pozerať na Wericha s Horníčkom, ani vo sne mi nenapadlo, že aj my so Satinským by sme mohli hrať v Prahe a mať úspech. To sa podarilo a to si stále veľmi vážim. A tiež som mal a mám rád Prahu.“

         O Milanovi Lasicovi nepíše autor týchto riadkov po prvý raz, a to ani na stránkach Slovenských dotykov. Počas rozhovoru v divadelnej šatni v dávnych deväťdesiatych rokoch sa prihlásil k inšpirácii Oslobodeným divadlom Voskovca, Wericha a Ježka, ale najmä Wericha a Horníčka, ktorých už zažili naživo a s naposledy menovaným aj úzko spolupracovali. Keď sa však človek zamyslí nad triom Lasica, Satinský a Filip, to porovnanie s Oslobodeným divadlom sa predsa len ponúka. Milan Lasica – síce zjavne polichotený – tak celkom nesúhlasil: „Nikdy sme ich nepoznali inak než z filmov, reagovali sme na inú dobu a mali iný štýl.“ No áno, to slávne z dielne L+S: „V Indii hladujú, v Iráne vešajú a vy ste furt nespokojní!“ Je to naozaj také nepodobné zžieravej irónii Oslobodeného divadla voči inej totalite?

         Milan Lasica však zďaleka nikdy nebol len polovicou legendárnej dvojice. Bol to, tak ako Werich či Horníček, „smutný klaun“, ktorý – ako obaja menovaní – zahral aj nejednu vážnu rolu. A vlastne vážne posolstvá niesli i tie komediálne. Kde sa v človeku vezme ten „na tváři lehký smích, hluboký v srdci žal?“

         Milan Lasica sa narodil vo vojnových časoch, 3. februára 1940 vo Zvolene, odkiaľ pochádzala jeho matka. Rodičia pred jeho narodením žili v Košiciach, no po roku 1938, keď Košice pripadli Maďarsku, sa rodina presťahovala do Zvolena. Otec bol bankovým úradníkom, a keďže niekoľko mesiacov po Milanovom narodení dostal lepšie pracovné miesto v Tatra banke, presťahovali sa do Bratislavy. Tu Milan Lasica prežil väčšinu svojho života.

         Komunistický prevrat vo februári 1948 zasiahol aj jeho rodičov: „Môj otec prišiel o zamestnanie, pretože Tatra banku zrušili. Bol nútený odísť do výroby, vraj aby získal nejaké skúsenosti zo života robotníckej triedy.“ Tieto udalosti ovplyvnili aj osobný život manželov Lasicovcov – rozviedli sa.

         Vtedy mal malý Milan iba desať rokov a neniesol to vôbec dobre. Od tých čias začal trpieť stavmi bezdôvodnej paniky a beznádeje. „Keď som bol večer sám doma, bál som sa, že sa už rodičia, najmä matka, nevrátia,“ prezradil v knihe svojej dcéry. Raz dostal náhly záchvat plaču dokonca aj na návšteve u kamaráta.

         Najčiernejšie obavy sa, bohužiaľ, nakoniec vyplnili. Jeho matka Edita si našla nového partnera a malého chlapca poslala do Pliešoviec neďaleko Zvolena, kde žil so svojou starou mamou a otcovou sestrou Jolankou, ktorá nemala deti. Jeden rok tam aj chodil do školy. „Vzdala sa ma, čo bolo vtedy netradičné. Dieťa rozvedených rodičov bežne zostávalo u matky, ale ona asi realisticky usúdila, že v Pliešovciach mi bude najlepšie ...“

         Tragédia sa vzápätí stala aj v novej rodine jeho otca. Jeho nová manželka, teda Milanova nevlastná matka, bola v očakávaní, dieťa ale ihneď po pôrode zomrelo. „Priznám sa, aj keď nerád, že keď som sa dozvedel tú správu, nebol som smutný. Dalo by sa povedať, že ma to skôr potešilo,“ priznal kajúcne herec, ktorému potom nová „teta“ zakazovala navštevovať rodinu.

         Medzitým si matka vzala druhého manžela, Mateja Weselého – ešte v ten istý rok, ako sa rozviedla. Keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva s Milanovou nevlastnou sestrou Veronikou, syna si vzala opäť k sebe do Bratislavy. Napriek peripetiám mal Milan Lasica až do jej smrti so svojou matkou Editou Weselou, ktorá zomrela koncom roku 2007 ako 92-ročná, dobrý vzťah.

         Milan Lasica vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia začal vystupovať v TatraHYPERLINK "https://sk.wikipedia.org/wiki/Tatra_revue" revue, kde spolu s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy. V rokoch 1964 – 67 pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch 1967 – 70 bol členom Divadla na Korze v Bratislave, ktoré bolo následne zatvorené a Lasica so Satinským dostali zákaz umeleckej činnosti. V rokoch 1970 – 72 pôsobil v divadle Večerní Brno, 1972 – 78 v spevohre Novej scény v Bratislave a od roku 1978 bol členom činohry Novej scény. Od roku 1982 bol umeleckým šéfom Štúdia S, ktoré vedie dodnes.

         Keď mal dvadsaťdva rokov, oženil sa s herečkou Zorou Kolínskou. Svadbu mali v deň jej promócie na VŠMU. Po ôsmich rokoch sa rozviedli. S druhou manželkou, o vyše osem rokov mladšou Magdou Vášáryovou, s ktorou sa oženil na jeseň 1980, má dve dcéry, Hanu a Žofiu.

         V autorských dialógoch a scénkach pre seba a svojho partnera Júliusa Satinského od začiatku porušoval všetky pravidlá realistického divadla. Komika tejto dvojice bola založená na rozoberaní banálnych životných situácií a ich posune až do absurdna, čo im umožňovalo dosiahnuť aj veľmi svojský prístup k jazyku. Absurdná poloha ich textov však nemala byť únikom z reality, ale skôr zvýraznením a upozornením na prázdnosť jazyka a nebezpečenstvo konvenčného myslenia. Tieto texty boli tiež typické skeptickým pohľadom na slovenskú mentalitu. Hral v dlhom rade predstavení, z ktorých mnohé sa stali legendárnymi. Napísal aj veľa textov piesní a naspieval dva albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders. Masovú popularitu získal aj ako pravidelný účinkujúci televíznych relácií Sedem, Zlaté časy a ďalších.

         Čo z tých všetkých filmov vyzdvihnúť? „Možno by som vedel vybrať filmy, kde som hral dôležitejšie úlohy, ale najväčšou srdcovkou je pre mňa Srdečný pozdrav zo zemegule. Hrali sme v ňom s Julom Satinským, písali sme si dialógy, spolupráca s Oldřichom Lipským a Vladimírom Jiránkom bola nezabudnuteľná,“ zasníva sa Milan Lasica. „A za najlepší film – možno v celej kariére – považujem Sladké hry minulého leta Juraja Herza,“ dodáva.

         Hral aj v Saturninovi, ktorého ovláda polovica českého národa spamäti. A bol tam vynikajúci.

         V tomto prípade je autor textu skoro v panike. Čo spomenúť? Reláciu Ktosi je za dverami? Legendárnu platňu Bolo nás jedenásť s rovnomennou geniálnou skladbou? Filmy ako Traja veteráni, Utekajme, už ide!, Vážení priatelia, áno? Divadelný Kumšt s Milanom Kňažkom a Mariánom Labudom, alebo Rybárika kráľovského s Emíliou Vášáryovou a Milanom Kňažkom? Alebo sto iných položiek?

         Každý Slovák, ba vlastne i každý Čech, má svojho Milana Lasicu, každý trochu iného, predsa však v tom základnom rovnakého. Je to už súčasť národnej identity. Keď povieš... no, jednoducho, všetci sme Člováci...

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 26.09.2020