Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18746 | |
Za Vladom Dolinayom
Za Vladom Dolinayom a jeho manželkou Zuzkou
NEOKÁZALÝ BOJOVNÍK ZA SPRAVODLIVOSŤ
Správa, ktorá celkom nečakane, rýchlo a hlboko prenikla do mnohých sŕdc. Pri tragickej dopravnej nehode pri Komárne zahynul 25. júla 38-ročný Vladimír Dolinay, známy bratislavský komunálny politik a veľký priateľ zahraničných Slovákov, predovšetkých tých z Rumunska, ktorý len o niekoľko dní skôr nastúpil na post štátneho tajimníka Ministerstva kultury SR. O niekoľko dní ho nasledovala aj manželka Zuzana (†34), smrteľne zranená pri rovnakej nehode, tiež známa z komunálnej politiky. Zostal po nich dvaapolročný adoptovaný synček.
Málokedy si človek uvedomí krehkosť života tak intenzívne. Prvý raz som sa s ním stretol medzi Slovákmi v rumunskom Bihore, kde pôsobil ako vyslaný učiteľ. Pricestovali sme tam vtedy s dvoma bývalými veľvyslancami v tejto krajine – Milanom Resutíkom a Jánom Šothom, neskorším kancelárom prezidenta a dnes slovenským veľvyslancom v Ríme.
Milan Resutík zážitok z tohto stretnutia zhrnul za nás všetkých: „V to marcové ráno, keď sme na ceste stretli skrehnutého Vlada Dolinaya, prituhlo. Prisadol k nám do auta, aby sa z Huty (rumunsky Šinteu) zviezol do Alešdu, aby nám stihol porozprávať, čo všetko treba urobiť, zorganizovať, absolvovať pre zlepšenie kultúrneho, duchovného, ale aj materiálneho života Slovákov v Rumunsku: pripraviť projekty, požiadať o granty, hľadať sponzorov, zabezpečiť knihy pre školy a pre knižnice, zabezpečiť významných hostí zo starého kraja... Keby bol pokračoval s nami aj ďalej, bolo by tých povinností“ a poslaní isto ďaleko viac. Lebo on nezotrvával iba pri Slovákoch z rumunského Bihoru, ale v srdci nosil aj Vojvodinu, Banát či Chorvátsko. A pravdaže, Kovačicu. On sa nebúchal pateticky do slovenských pŕs, on konal...“
Z inej strany opísal to isté spisovateľ Michal Hvorecký: „Vlada Dolinaya tamojšie deti milovali. Bol pre nich oveľa viac ako učiteľ, pre mnohých aj náhradný otec, výchovný poradca a hlavne kamarát. Len čo sa v kraji zorientoval, pochopil zložitú situáciu a hľadal i nachádzal riešenia,“ napísal o jeho pôsobení tam jeden z mnohých Vladových priateľov, lebo spriateliť sa s ním bolo ľahké. „V triede musel najprv žiakom zakúriť v piecke, aby počas vyučovania nezamrzli. Nikdy sa nesťažoval, i keď pracovné podmienky skôr pripomínali devätnáste, ako dvadsiate prvé storočie.“
Po návrate na Slovensko sa mi po čase ozval ako predsedovi Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Najprv s projektom internetovej stránky o Slovákoch v Rumunsku. Potom čoskoro pribudol projekt akéhosi komunitného krajanského centra v Bratislave. Boli sme ho spoločne prezentovať aj na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dodnes sú prvky tohto projektu obsiahnuté v zámere Centra slovenského zahraničia. A na druhej strane, súčasne Vlado Dolinay so svojimi najbližšími a kamarátmi otvoril krajanskú kaviareň Kalab. Priviezol som mu do nej prvú výstavu – kovačickú a padinskú insitu z Galérie Babka, predtým vystavenú v Slovenskom dome v Prahe. Odvtedy som tam mal tú česť rad ďalśích výstav otvárať. Prichádzal vždy s novými a novými myšlienkami, o ktorých sme spolu komunikovali, napríklad sa vďaka nemu rad ulíc v Petržalke pomenoval po Slovákoch v zahraničí. Bolo veľmi povzbudzujúce, že sa v júli štátnym tajomníkom ministerstva kultúry. Stretli sme sa v Pamätný deň zahraničných Slovákov pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. O deň neskôr ma prijal v úrade. Ako sa ukázalo, z vrátnice mu nevedeli zavolať, nemal ešte ani pridelenú klapku. Dohovárali sme ešte aj účasť ministerky Natálie Milanovej spolu s Vladovou na Dňoch slovenského zahraničia v Rumunsku, ktoré organizuje Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Ako ma informoval, bol som jeho prvou návštevou. Bohužiaľ, veľa ich už nenasledovalo.
Vladimír Dolinay sa narodil 1. septembra 1981 v Žiline. Študoval slovenský jazyk a katolícke náboženstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, doktorandské štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 2004 až 2013 vykonával pedagogickú činnosť, bol učiteľom slovenského jazyka a náboženskej výchovy. V rokoch 2014 až 2015 zastával post asistenta poslankyne Európskeho parlamentu Jany Žitňanskej. Venoval sa aktívne komunálnej politike. V rokoch 2014 až 2018 bol poslancom miestneho zastupiteľstva v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Opätovne ho zvolili aj v roku 2018. Rovnako ho voliči v komunálnych voľbách 2018 zvolili za poslanca Mestského zastupiteľstva v Bratislave. Zároveň bol Dolinay od volieb do VÚC v roku 2017 krajským poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Bol tiež poradcom starostky mestskej časti Staré Mesto Zuzany Aufrichtovej pre oblasť kultúry školstva. Stal sa členom Správnej rady Nadácie mesta Bratislava. Hlavné mesto zastupoval aj ako člen Dozornej rady Dopravného podniku Bratislava. V parlamentných voľbách 2020, ktoré sa konali 29. februára 2020, sa uchádzal o hlasy voličov na kandidátke strany Za ľudí na 24. mieste. Za poslanca NR SR nebol zvolený, 1. júla 2020 ho vymenovali za štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR. Ako komunálny politik aj ako bloger sa Vladimír Dolinay zaoberal otázkami transparentnosti, korupcie, životného prostredia a aktivitami developerov, vystupoval tiež proti extrémizmu.
Pohreb Vlada Dolinaya vo Františkánskom kostole v Bratislave sa stal dôkazom, že v sebe ten radar máme. Že sme, možno až tvárou v tvár tejto vyhrotenej situácii, pochopili, čo Vlado Dolinay reprezentoval. Obrad nadobudol až niektoré rysy śtáteho pohrebu, zúčastnilo sa veľa ľudí z rôznych oblastí života, venies poslala i prezidentka Zuzana Čaputová, zúčastnila sa polovica vlády na čele s premiérom Igorom Matovičom. Za jeho plachým úsmevom sa skrývala ticho neústupčivá snaha o spravodlivejší svet,” povedal jeden z rečníkov, bývalý prezident Andrej Kiska.
Vlado a Zuzka zostanú vzorom neokázalej dobroty a morálky. Ešte i svojou smrťou nám čosi dali, akési poznanie o sebe samých a o svete, akokoľvek je to smutné a trúfalé takto povedať. I akýsi pocit, keď si nie sme istí, či sme na sekundu nezhliadli anjela.
Kiežby vzniklo Centrum slovenského zahraničia Vladimíra Dolinaya. S týmto prídomkom. Ako dôkaz onoho kompasu, ktorý je možno najcennejším, čo máme.
Vladimír Skalský : 26.08.2020
