Deň slovenského zahraničia v Rakúsku


 

V nedeľu 27. októbra sa v priamej nadväznosti na Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí uskutočnil Deň slovenského zahraničia v Rakúsku, aby sa predstavitelia členských organizácií SZSZ zoznámili so životom krajanov v tejto krajine. V minulosti ho táto strešná organizáci slovenského sveta organizovala už v Maďarsku, Poľsku, na Ukrajine, v Česku, Srbsku, Rumunsku, Švédsku či Izraeli, zakaždým s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tentoraz išlo len o jednodňové podujatie, ktoré sa uskutočnilo v Hainburgu a vo Viedni, hlavným partnerom na rakúskej strane bol spevák a aktivista Jozef Ivaška.

 

Hainburg an der Donau (po slovensky Hájhrad ) je najvýchodnejšie rakúske mesto (v spolkovej krajine Dolné Rakúsko) s malebnými uličkami, mohutnými stredovekými bránami a mestskými hradbami. V tomto šesťtisícovom mestečku žije až 1500 Slovákov, ktorí si tam kupujú byty a stavajú domy. Účastníci Dňa slovenského zahraničia v Rakúsku tam absolvovali slovensko-nemecké služby božie v miestnom v modernom evanjelickom kostole Martina Luthera z roku 2011. Slúžil ich tamojší slovenský farár Ján Magyar a jeho kolega zo Slovenského Komlóša v Maďarsku Attila Szpisák, tiež jeden z členov delegácie. S príhovorom vystúpil predseda SZSZ Vladimír Skalský. Účastníci Dňa slovenského zahraničia v Rakúsku vystúpili aj na Braunsbergu, odkiaľ je dodnes pohraničníkmi strážený prechod zo Slovenska, cez ktorý utekali desaťtisíce Slovákov do slobodného sveta. Na tomto mieste je aj pamätník vyhnaných občanov ČSR zo Slovenska – karpatských Nemcov. Mimochodom, bolo to bójske keltské hradisko, ktoré spolu s Devínom a Bratislavským hradom tvorilo takzvanú uhorskú bránu. Obed sa podával v hainburgskej slovenskej reštaurácii. Vo Viedni sa program sústredil do priestorov Slovenského inštitútu, kde jeho riaditeľ Igor Skoček predstavil jeho činnosť, ako aj aktuálnu výstavu dizajnu, predsedníčka Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku Lubica Macura aktivity krajanov a Vladimír Skalský Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Finále Dňa slovenského zahraničia patrilo koncertu Jozefa Ivašku a kuloárovým rozhovorom pri maličkom bankete.

 Údaje o počte Slovákov v Rakúsku veľmi kolíšu. Do prvej svetovej vojny mal ich počet v rakúskych krajinách stúpajúcu tendenciu, neskôr jeho stav ovplyvňovali politické pomery a asimilácia. V roku 1836 až 56 % obyvateľov Viedne uviedlo, že pochádzajú z Čiech, Moravy a Slovenska, údaje z roku 1900 hovoria o 65 000 až 70 000 Slovákoch. V čase železnej opony sa za Slovákov hlásilo okolo 2 000 – 5 000 osôb. Najaktuálnejšie informácie poskytujú výsledky sčítania ľudu v roku 2001. K slovenčine ako „hovorovej reči“ sa prihlásilo vo Viedni 4 741 občanov. Z tohto počtu malo 1 775 osôb rakúske občianstvo a 2 966 osôb boli cudzinci. Podľa neoficiálnych odhadov je počet Slovákov v Rakúsku oveľa vyšší a pohybuje sa okolo 25-tisíc.

 Slováci v Rakúsku žijú rozptýlene vo všetkých spolkových krajinách. Viac ako polovica však žije vo Viedni a veľká časť v Dolnom Rakúsku, predovšetkým v pohraničných oblastiach.

Slováci prišli na územie dnešného Rakúska v niekoľkých emigračných vlnách. Najsilnejšie z nich prebehli na konci 17. storočia po skončení 30-ročnej vojny, na rozhraní 19. a 20. storočia a po roku 1968. Dnes prichádzajú v rámci voľného pohybu v Európskej únii – za prácou, štúdiom, ale i za lacnejším bývaním v blízkosti Bratislavy. Už v roku 1835 Slováci zakladajú vo Viedni pobočku bratislavského študentského spolku Vázojmnosť. Spolok organizuje kultúrne podujatia a plesy, ktoré si rýchlo obľúbili aj Viedenčania. Nasledoval bohatý spolkový život, vzniklo a zaniklo mnoho subjektov. Rok 1968 priniesol založenie Slovenskej duchovnej služby pre utečencov z Československa, ktorí sa rozhodli ostať v Rakúsku. V roku 1974 sa začal na Viedenskej univerzite vyučovať slovenský jazyk a literatúra. V roku 1982 vznikol dodnes činný Rakúsko-slovenský kultúrny spolok (Österreichisch-Slowakischer Kulturverein). O desať rokov neskôr, v roku 1992, vedenie Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku, najmä zásluhou Antona Hrabovca a Tatjany Beňovskej, dosiahlo uznanie slovenskej menšiny vo Viedni za osobitnú národnostnú skupinu. Pre spolkový život sa vďaka finančnej podpore Úradu rakúskeho kancelára, vyplývajúcej zo Zákona o právnom postavení národostných skupín v Rakúsku, otvorili nové možnosti. V roku 2003 viedenskí Slováci zakladajú Školský spolok SOVA, ktorý reaguje na všeobecnú požiadavku výučby slovenského jazyka v Rakúsku a presadzuje výučbu slovenčiny (ako materinského jazyka) na školách v Dolnom Rakúsku a vo Viedni.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

(lw) : 12.11.2019