Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Štvrťstoročie pražskej univerzitnej slovakistiky


            S doc. PhDr.Mirou Nábělkovou, CSc. z Katedry stredoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, jednou z vedúcich osobností jubilujúcej pražskej univerzitnej slovakistiky...

 

Pred 25 rokmi vznikol Kabinet slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Mimochodom, mal som možnosť už vtedy o tom napísať reportáž, vrátane rozhovoru s pedagógmi i prvými študentami. Je to teda i pre mňa akási rekapitulácia po štvrťstoročí, ktoré si dnes pripomína pražská univerzitná slovakistika. Ako sa vtedy táto myšlienka zrodila? A akú mala slovakistika v Prahe prehistóriu? 

Prehistória slovakistiky v českom prostredí je v mnohom pozoruhodná, osobitne vzhľadom na podoby a vývin česko-slovenských vzťahov. Môže sa to zdať paradoxné, no pri všetkej vzájomnej česko-slovenskej previazanosti štúdium slovenčiny, slovenskej literatúry, slovenských kultúrnych či politických dejín nebolo v českom prostredí do r. 1994 ponúkané ako samostatný študijný odbor. Slovenské témy, v tom aj poučenie o slovenčine, boli do istej miery prítomné v rámci bohemistických a historických štúdií, počítalo sa však s tým, že zanietenejší záujemcovia o slovakistiku môžu v rámci jedného štátu jednoducho študovať na Slovensku. Pritom si ale ľahko vieme predstaviť, že slovenská slovakistika a česká slovakistika by nemali byť to isté. Na českej škole prirodzene vystupuje väčší dôraz na rozličné otázky česko-slovenských vzťahov. Či už ide o porovnávanie češtiny a slovenčiny, o literárne vzťahy, o široké spektrum otázok kultúrno-historického aj súčasného kontextu.

Toto všetko sa napokon premietlo do formovania podoby českej slovakistiky a je v študijnom programe prítomné aj dnes. To, čo ponúkame, môže preto byť atraktívne nielen pre našich študentov, ale aj pre stážistov, ktorí študujú slovakistiku na Slovensku či inde v cudzine a prichádzajú k nám v rámci výmenných študentských pobytov.

Myšlienka založenia slovakistiky na Karlovej univerzite zrela veľmi dlho, už v tridsiatych rokoch 20. storočia upozorňoval na jej absenciu slovenský jazykovedec Ľudovít Novák v knihe Jazykovedné glosy k československej otázke. Ešte v r. 1993 významný český filológ Alexandr Stich v Literárních novinách pociťovanú potrebu formuloval takto: „Před českou vědou, školstvím a kulturou stojí dnes jeden nezanedbatelný úkol, totiž vytvořit odborně dobrou a prosperující českou slovakistiku. Dosud nám unikalo, že máme českou germanistiku, romanistiku, polonistiku, hungaristiku, atd., ba i makedonistiku a slovenistiku, nikoli však právě slovakistiku. Tu potřebujeme z důvodů kulturních, vědeckých, politických a dalších, bez ní je naše soustava humanistických věd a vysokého školství kusá, a pro její existenci mluví i důvody velice praktické...“ Písal o potrebe hlbšieho vzájomného poznania a o tom, že spoločnosť ľudí s takým poznaním veľmi potrebuje.

To už sa zrod slovakistického štúdia pripravoval, jeho koncepcia sa spája s menom literárneho vedca Ludvíka Pateru. Ponuku viesť pražskú slovakistiku prijal slovenský literárny vedec, diplomat i neskorší politik Rudolf Chmel. V tomto roku si s vďakou pripomíname jeho životné jubileum – a možno to vidieť aj tak, že sa nám v tomto „jubilejnom roku“ spájajú dve jubileá: 80 rokov Rudolfa Chmela a 25 rokov pražskej slovakistiky. Pod jeho vedením, v spolupráci s ďalšími osobnosťami, vedcami a pedagógmi vzniklo a žije pracovisko, ktoré má aj po istých koncepčných premenách svoje pevné miesto v spektre spoločenských inštitúcií.

Dnes pôsobí slovakistika v Prahe v rámci Katedry stredoeurópskych štúdií. Ako táto zmena nastala a čo priniesla?

V priebehu viacerých rokov v niekoľkých krokoch. Uskutočnila sa premena slavistického filologického štúdia na areálové štúdium, zamerané na komplexnejšiu prípravu odborníkov pre konkrétne oblasti, a v roku 2007 bol otvorený nový odbor Stredoeurópske štúdiá. Sama Katedra stredoeurópskych štúdií sa v rámci Filozofickej fakulty osamostatnila v r. 2011 a dnes študentom ponúka študijný program, v ktorom je v rozličných smeroch posilnený stredoeurópsky aspekt.

Pre študentov slovakistickej špecializácie v rámci stredoeurópskych štúdií to znamená zaujímavý presah získavaných poznatkov za hranice „čisto slovenských“ tém a v rámci takéhoto širšieho štúdia aj kontakt s pedagógmi a študentmi polonistickej, hungaristickej či romistickej špecializácie. V opačnom pohľade je to zaujímavé aj pre nás učiteľov slovakistov, keď sa na rozličných kurzoch stretávame nielen s adeptmi slovakistiky, ale so študentmi viacerých špecializácií, ktorí prichádzajú so svojím študijným záujmom, skúsenosťami a otázkami a odnášajú si do budúceho času ako výsledok tejto lektúry poznanie tých či oných slovenských súvislostí. Na druhej strane je prirodzené, že širší stredoeurópsky záber odoberá istú časť čisto slovakistického študijného priestoru. Čo nie je v povinnej časti študijného programu, možno potom dopĺňať inými cestami, napr. v rámci voliteľných kurzov zameraných na rozličné tematické oblasti.

Aké je zloženie katedry, osobitne z pohľadu postavenia slovakistiky na nej? Koľko a akých absolventov ste vychovali? Napokon boli medzi nimi aj neskorší generálny riaditeľ Národného múzea či najmladší dekan Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej...

Ako som už naznačila, katedra pozostáva zo štyroch zložiek – slovakistika je jednou z nich spolu s hungaristikou, polonistikou a romistikou. Záujemcovia o štúdium si v rámci stredoeurópskeho štúdia volia „svoju“ špecializáciu, napr. slovakistickú – to je rozdiel oproti času, keď bola slovakistika na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity ponúkaná ako samostatný študijný odbor. Ako slovakistická špecializácia môže pod názvom Středoevropská studia trochu aj unikať pozornosti. Pravda, kto hľadá „slovakistiku“ na internete, vyhľadávač ho k nám privedie. Na stránke Katedry středoevropských studií (https://kses.ff.cuni.cz/cs/katedra) možno nájsť potrebné informácie rozličného druhu. Katedru v súčasnosti vedie sympatický mladý hungarista Jiří Januška. Na tomto poste vystriedal Mariána Slobodu, ktorý ako lingvista dnes na katedre spolu s Markom Junkom, Mirou Nábělkovou a Janou Pátkovou patrí do „slovakistického pedagogického zboru“.  

A tí vaši študenti a absolventi?

Keď sa pýtate na absolventov, patria dnes medzi nich tí, čo absolvovali samostatnú slovakistiku, aj tí, čo už absolvovali stredoeurópske štúdiá, bakalárske, magisterské, jednoodborové aj dvojodborové – asi je dôležité pripomenúť, že sa ponúkajú aj možnosti zaujímavých študijných kombinácií. Od začiatku sa slovakistické štúdium radilo medzi takzvané „malé odbory“, kde sa nepočíta s veľkým počtom študentov. Za uplynulý čas sa nazbierali desiatky absolventov, ku ktorým treba prirátať aj tých, čo u nás absolvovali doktorské štúdium. Spomenutá profilácia pražskej slovakistiky na otázky česko-slovenských vzťahov pritiahla aj viacerých doktorandov, ktorí k nám prišli po štúdiu na iných školách, aj zo Slovenska. Našu slovakistiku často predstavujem ako výskumno-pedagogické pracovisko, aby sa zdôraznilo, že (ako napokon aj iné odbory) je nielen vzdelávacím prostredím, kam prichádzajú študenti za získaním vedomostí, ale aj priestorom, kde nielen „dospelí“, ale aj študenti na všetkých stupňoch svojimi prácami významne prispievajú do, keď to poviem pateticky, pokladnice poznania. S tým, čo získali aj čím prispeli, idú potom „do života“.

Časť z našich absolventov si po skončení školy našla pôsobenie v oblastiach, kde to „slovakistické“ nevystupuje nejako prvoplánovo, u iných sa premieta aj bezprostredne do ich práce. Osobitne ak pôsobia na slovakistických pracoviskách (napríklad v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra či v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied), na iných akademických pracoviskách (aj v Ústave pro jazyk český Akademie věd České republiky), na vysokých školách, v múzejných a knižničných inštitúciách. Riaditeľ Národného múzea Michal Lukeš a – teraz už bývalý – dekan Filozofickej fakulty Michal Stehlík, obaja absolventi vôbec prvého ročníka pražskej slovakistiky, sú takým naším „výstavným štítom“. Michal Stehlík je aj autorom kníh s česko-slovenskou historickou problematikou a na dané témy na fakulte prednáša. Súčasní študenti slovakistiky stretávajú bývalých študentov Janu Pátkovú a Mariána Slobodu aj medzi svojimi „katedrovými pedagógmi“. Myslím si, sama to tak cítim, že môžeme byť na našich absolventov hrdí.

Ešte by som rada spomenula jeden moment. Už som sa dotkla toho, že k „našim slovakistom“ patria nielen tí, ktorí nastúpia do bakalárskeho štúdia so slovakistickým smerovaním a potom absolvujú u nás magisterské štúdium, ale je tu aj tretí stupeň, doktorské štúdium, ktoré pritiahlo aj viacerých absolventov iných, osobitne slovenských škôl. K tým, s kým počítame a čia prítomnosť na prednáškach a seminároch nás teší, patria ďalej popri našich hungaristoch, polonistoch a romistoch aj študenti rozličných ďalších  odborov, ktorí si vyberajú kurzy z celofakultnej ponuky. Neraz sú aj z iných fakúlt Univerzity Karlovej. A napokon sú tu študenti, ktorí z rozličných krajín prichádzajú zväčša na semester v rámci študentskej mobility. V konečnom dôsledku je tak študentov, ktorí v takej či onakej podobe využili niečo z ponuky pražskej slovakistiky podstatne viac, než by sa ukazovalo pri čistom prehľade jej absolventov. Ostávajú nám potom aj kontakty s milými ľuďmi roztrúsenými po svete. 

Ako spolupracujete so slovakistickými pracoviskami na Slovensku a vo svete a ako s inštitúciami slovenskej menšiny v Česku? Napokon, v Slovenskom dome v Prahe sa uskutočnila konferencia k 20. výročiu slovakistiky, bolo to prvé podujatie tejto inštitúcie. A odohral sa tam i zaujímavý projekt Naša / Vaša Prvá republika...

Konferencia pri 20. výročí vzniku pražskej slovakistiky v Slovenskom dome (preletelo odvtedy päť rokov) už skladbou prítomných ukázala šírku a podobu vzťahov rozvetvených na mnohé strany. Aj oficiálnu pozornosť jej venovanú – podujatia sa zúčastnil slovenský veľvyslanec v ČR Peter Weiss, podobne ako pri 10. výročí v Slovenskom inštítúte náš vtedajší veľvyslanec Ladislav Ballek, rektor Univerzity Karlovej Ivan Wilhelm či predseda Senátu ČR Petr Pithart. Dlhodobé kontakty sa premietajú do spolupráce rozličného typu v rámci Českej republiky aj v zahraničí. Prirodzene na Slovensku, no nielen. Tradične máme väzby na slovakistické inštitúcie v Maďarsku, Poľsku, Slovinsku, Srbsku či v priestorovo vzdialenejšom Rusku, pričom nejde len o vysokoškolské pracoviská, ale špecificky aj o ústavy venované výskumu rozličných otázok života a kultúry Slovákov v zahraničí. Spomeniem aspoň Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ktorý už dlhší čas v Békešskej Čabe funguje ako centrum, kde sa stretávajú výskumníci slovenského života mimo Slovenska. Zo Slovenska máme intenzívne či sporadickejšie kontakty s pracoviskami Slovenskej akadémie vied a so všetkými vysokoškolskými slovakistickými katedrami. Mali sme spoločné grantové projekty, v priebehu rokov u nás prednášali mnohí odborníci z obidvoch typov pracovísk, dostávame od nich knihy pre našu knižnicu, z ich radoch oslovujeme aj oponentov – hodnotiteľov prác našich študentov, veľa pražských študentov slovakistiky pobudlo časť svojho štúdia či absolvovalo stáže na fakultách slovenských vysokých škôl. Podobne ako prichádzajú prednášatelia k nám, aj my sme v priebehu rokov predstavili výsledky výskumov  – okrem rozličných konferenčných podujatí – aj študentom iných škôl v rámci prednáškových pobytov.

Spomeniem ešte aspoň dve dôležité sféry kontaktu – jednou sú vzťahy s centrom Studia Academica Slovaca na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ktorému sme vďační za priebežné konzultácie aj mnohú literatúru a osobitne za štipendijné miesta na letnej škole slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, ktorú naši študenti pravidelne navštevujú. Odnášajú si okrem širokého spektra poznatkov a zážitkov aj nemenej dôležité široké spektrum nových vzťahov so slovakistami z mnohých krajín. Vo viacerých smeroch je dôležitá aj účasť študentov vyšších stupňov štúdia na každoročnom Kolokviu mladých jazykovedcov, ktoré organizuje Slovenská jazykovedná spoločnosť pre SAV. Na jednej strane tu majú možnosť získať skúsenosti s predstavovaním výsledkov svojej práce, na druhej strane tiež aj nadobudnúť nové zaujímavé vzťahy v mladej odbornej komunite.

Máme veľký záujem všetky tieto „dospelácke“ aj „mládežnícke“ vzťahy udržiavať a prehlbovať. A podobne aj ďalej pestovať a rozvíjať väzby so všetkými inštitúciami v Českej republike, s ktorými sa naša slovakistika obsahovo dotýka či v niečom prekrýva. S akademickými pracoviskami (s brnianskou slovakistikou na Masarykovej univerzite, s bohemistickými katedrami vysokých škôl, ktoré  venujú pozornosť aj slovenským témam, s ústavmi Akademie věd České republiky),  a aj so všetkými inštitucionálnymi či menej formálnymi formami života slovenskej menšiny v Českej republike. Možno by som mohla spomenúť, že medzi laureátmi ceny Mateja Hrebendu, ktorú každoročne udeľuje Obec Slovákov v Českej republike za výrazný podiel na vytváraní dobrých vzťahov Čechov a Slovákov, nájdeme aj „slovakistické mená“ Rudolf Chmel, Jan Rychlík, Mira Nábělková. Otázky života slovenskej menšiny v Českej republike predstavujú aj súčasť nášho výskumného zamerania na česko-slovenské vzťahy a napokon časť našich študentov má slovenské korene, sami teda môžu prichádzať aj prichádzajú so záujmom o túto problematiku. Perspektívne by sme radi prehĺbili vzťahy so slovenskými menšinovými inštitúciami popri inom v podobe študijných stáží našich študentov. Ciest ďalšieho obohacujúceho a prínosného prehlbovania vzťahov sa ukazuje nemálo.

Ešte by som však spomenula aj iné ako slovakistické či slovenské väzby našej práce. Ide na jednej strane o účasť v širšie koncipovaných výskumných prácach „doma“ na Filozofickej fakulte (mám osobitne na mysli sociolingvistické zameranie výskumu v rámci teórie jazykového manažmentu) či o publikovanie výsledkov našich výskumov v zahraničných časopisoch a monografiách, práve aj o česko-slovenských vzťahoch, o ktoré je záujem v slavistickom aj širšom kontexte.

Aký je záujem uchádzačov o štúdium? A čo im ponúkate?

Záujem o štúdium slovakistiky u nás v priebehu desaťročí nikdy nepresiahol „únosnú mieru“, do najbohatšieho ročníka, na ktorý sa pamätám, nastúpilo 18 študentov. V posledných rokoch je počet záujemcov o slovakistickú špecializáciu v rámci stredoeurópskych štúdií výrazne nižší. Študentom sa často páči práve naše takpovediac komorné študijné prostredie s blízkymi osobnými vzťahmi, radi by sme však mali viac študentov.

Čo študentom ponúkame, do istej miery vari vyplynulo z už doteraz povedaného. Podrobný študijný program stredoeurópskych štúdií možno nájsť na webe katedry, o rozličných študijných aj mimoštudijných aktivitách informuje aj naša facebooková stránka. Jedným z čerstvých príkladov presahu našej spoločnej študentsko-učiteľskej práce za školské hranice bol, ako ste spomenuli, náš vlaňajší projekt k 100. výročiu ČSR Naša/Vaša prvá republika, s prednáškovými popoludniami v Slovenskom dome a pekným knižným výstupom.

Možno ešte pripomenúť, že vysokoškolské slovakistické štúdium ponúkané občanom Českej republiky súčasne pri absencii základných a stredných škôl predstavuje vlastne jediný školský stupeň, kde sa aj potomkovia slovenských či zmiešaných rodín môžu intímnejšie zoznámiť so slovenčinou, slovenskou literatúrou, históriou, celým zaujímavým kultúrno-spoločenským vývojom aj slovenskou súčasnosťou videnou v širšom európskom kontexte. 

Ešte je vari čas upozorniť, že záujemcovia o štúdium slovakistiky na Katedre stredoeurópskych štúdií majú stále príležitosť prihlásiť sa – do 12. augusta 2019 možno podávať prihlášky na odbor Středoevropská studia v dodatočnom prijímacom konaní.

 

 

 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 22.07.2019