Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8165 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2717 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2460 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3650 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1575 8%
Počet hlasujúcich: 18567

Zamyslenie sa nad jedným článkom


 V čísle 12/2013  na svojich čelných stránkach  uviedli Listy Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť viac, materiál bývalého predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí  pána Milana Vetráka pod názvom Zlyhanie Lajčáka v krajanskej agende a koniec jedného úradu.
Je mi jasné, že odvolaný predseda nebude nič dobrého vidieť nielen na svojich predchodcoch a tobôž už nie na svojich nástupcoch, ale všetko by malo mať svoju mieru  a predovšetkým dôstojnosť.
K tomu môžeme pripočítať snahu o objektivitu a ak to nedokážeme, tak aspoň snahu o ňu. Tá mi tu viac ako chýbala.  Prvý pocit, ktorý ma ovládol po prečítaní tohto článku bol prostý: Namiesto toho, aby sa Slováci a Česi o veci dozvedeli viac, ako to avizuje titul  tohto časopisu, sa o danej veci dozvedeli menej.
Nepáčili sa mi na ňom mnohé veci.
Začnime tým jednoduchším - presnými číslami.  
Už v úvodnom odseku sa píše, že závažné výhrady voči terajšej politike M. Lajčáka vyjadrilo „viac ako 43 reprezentatívnych krajanských organizácií“. Ale, čo je to  viac ako 43?  Koľko ich teda je – 44, 45, 46 či dokonca 100? Pán Vetrák vlastne hneď v prvej vete svojho článku uvádza, že v podstate ani nevie, koľko týchto protestujúcich organizácií je. A redakcia Listov od neho toto spresnenie prekvapujúco nežiadala, napriek tomu, že sa od tohto článku plne nedištancovala.
Taktiež samotné číslo 43 nepovažujem za úplne vypovedajúce, pretože autor článku vôbec neuvádza, aká sila sa za nimi skrýva.
My u nás v Česku totiž veľmi dobre poznáme organizácie s minimálnym počtom členov, ktoré fakticky nezastupujú slovenskú menšinu, ale len úzke skupinky ľudí, na slovenskej menšine sa priživujúce. Často ich viac počuť, ako tie skutočné a často majú aj ostrejšie lakte.  Ich cieľ je jasný: reálne existujúce a už dlhý čas úspešne pracujúce organizácie slovenskej menšiny hodlajú nahradiť malými manažérskymi inštitúciami, viac-menej akýmisi firmami, ktoré budú pre slovenskú menšinu zaisťovať ten alebo onen  servis - konať plesy, bály, kapustnice, výlety loďou po Vltave... Ale toto je cesta do slepej uličky. 
Podľa tohto zámeru sa príslušné dotácie venované na riešenie potrieb a problémov slovenskej menšiny, k nej vlastne ani nedostanú a pretože v skutočnosti skončia vo vreckách tohto „národnostného“ manažmentu. Samotná menšina zatiaľ bude živoriť a smerovať ku svojmu zániku. Ak by toto mal byť cieľ dotačnej politiky, tak  Pánboh zaplať a poďme všetci od toho! Aspoň týmto činom slovenskú menšinu uchováme, pretože bez takéhoto typu dotačnej politiky vydrží dlhšie ako s ňou.
Takže, moja skúsenosť hovorí: ak niekto argumentuje počtom organizácií a neuvedie počty ľudí, ktorí za nimi skutočne stoja, tak takýto argument je príliš slabý na to, aby som ho bral do úvahy.
Potom príklad druhý: „Terajší predseda SZSZ ... kontroluje v Českej republike takmer dve desiatky krajanských spolkov.“
Zase tu vidíme počty bez vnútorného obsahu. Ak má pán Vetrák informácie o tom, že predseda SZSZ skutočne KONTROLUJE takýto počet organizácií v ČR, tak nech súčasne uvedie, o ktoré sa jedná. Ja sa  osobne v živote našej menšiny v ČR vo vrcholovejších funkciách nepohybujem príliš dlho, ale zatiaľ som sa nestretol s tým, že by pán predseda SZSZ mal vôbec len možnosť toto skutočne aj činiť.
Naopak, pravidelne sa stretávam s členmi viacerých spolkov v Prahe, ktoré sa v posledných rokoch rozhodli nehrať sa večne len na svojom pieskovisku, ale hľadajú cesty, ako sa viac zblížiť, vzájomne si pomáhať a na širšom priestore propagovať svoje akcie. Pri čítaní článku pána Vetráka vidím, že takýto postup je mu nepríjemný a vzájomnú pomoc a podporu úplne nezávislých, svojských a svojbytných organizácií slovenskej menšiny, vydáva za kontrolu ich činnosti zo strany pána predsedu SZSZ. 
Ak ich pán Vetráck zaraďuje do nejakej škatulky kontrolovaných organizácií, tak to dokazuje, že sa nielenže v tejto problematike vôbec nevyzná, ale aj členov týchto organizácií hlboko uráža.
Je mi jasné, že bude reagovať tým, že on medzi  tzv. kontrolovanými organizáciami Obec Slovákov v ČR neuvádza, ale je mu už teraz odpoviem: ak neuvádzate, tak napíšte presne, o ktoré organizácie sa jedná a neuvádzajte zahmlené informácie.
Za najväčšiu a najpočetnejšiu organizáciu slovenskej menšiny v Česku – Obec Slovákov v ČR môžem prehlásiť, že nás teda NIKTO nekontroluje, NIKTO nediriguje a jediným orgánom, ktorý tak môže činiť, je Snem OS v ČR, ktorý sa v prvej polovici tohto roku zíde na svojom 9. riadnom zasadaní. 
Radi na ňom ako hosťa či hostí uvítame každého, komu ide o vec slovenskej menšiny v našej druhej vlasti a poskytneme mu aj priestor k tomu, aby sa vyjadril.
Rovnako môžem prehlásiť, že drvivá väčšina našich členov, pracujúcich nezištne a dobrovoľne v mnohých regiónoch Českej republiky nepozná ani predsedu SZSZ a ani bývalého predsedu ÚSŽZ.
Nie sme teda ničí sluhovia, ako sa to pán Vetrák snaží prezentovať. 
Rovnaké stanovisko isto môžu zaujať aj ďalšie pražské organizácie, ktoré v poslednej dobe stále užšie spolupracujú, pretože ich rovnako môže urážať.
Z tohto hľadiska je zrejmé, že tvrdenie pána Vetráka: „Len z rozpočtu ÚSŽZ sa mu (predsedovi SZSZ – pozn. J.S.) podarilo v rokoch 2006-2010 vydolovať na všetky tieto ním kontrolované subjekty – (zvýraznil J.S.) viac ako 400 000 Eur,“ je viac ako nepravdivé a páchne skôr otvorenou manipuláciu s faktami, ako pokusom o serióznu informáciu. 
Opäť mám týmto činom  priestor pre prehlásenie: Ani jedno Euro, ktoré Obci Slovákov v ČR Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pridelil v čase pôsobenia všetkých troch predsedov tohto úradu, nešli do vrecka pána predsedu SZSZ, ale všetky boli použité v súlade s účelom tohto pridelenia. Nik asi nie je taký blázon, aby peniaze, ktoré získa pre svoju organizáciu, odovzdával niekomu inému, než svojim členom.
V tejto súvislosti vyvstáva ešte jedna otázka.
Keď som sa pred časom zapojil do vedenia OS v ČR a z tohto titulu sa zúčastnil aj jediného Valného zhromaždenia SZSZ, naivne som si myslel, že táto vrcholová organizácia slovenskej menšiny vo svete, má svoj vlastný rozpočet, resp. je rozpočtovou organizáciou nejakej vyššej slovenskej vládnej či parlamentnej inštitúcie. Dosť som sa divil, keď som zistil, že tomu tak nie je a SZSZ musí, podobne ako iné organizácie žiadať o grant či dotáciu ako každá iná organizácia slovenskej menšiny.
A nemalo by to takto byť!
Svetové združenie Slovákov v zahraničí by sa malo  mať stály, pravidelný a kontrolovateľný príjem, úplne samostatný od dotačnej politiky slovenskej vlády.
Ďalšie tvrdenie pána Vetráka: „Vyhrotená situácia vo vzťahu s krajanmi“  ústí do tvrdenia iného „zlyhanie M. Lajčaka v krajinskej agende“
Ako to v skutočnosti je?
Vyhrotená situácia vo vzťahu s krajanmi je len prázdna formulácia, pretože jej obsah je nielen pochybný, ale aj nepravdivý.  Naša, ale aj iné krajanské organizácie – je na nich, nech sa k tejto záležitosti vyjadria,  žiadnu vyhrotenú situáciu v súčasnosti nepociťuje. 
Bol ale taký pocit a to za čias pôsobnosti pána Vetráka, keď sme s dosť ťažkým srdcom sledovali, ako sú predstavitelia našich odštiepeneckých organizácií pozývaní do „poradenských“ funkcií, ako sú na vtedajšom ÚSŽZ varení-pečení, zatiaľ čo naša úporne bojovala o každú korunu a udržanie svojho postavenia.  S ťažkým srdcom sme sledovali, ako je takýmito činmi  podporovaný proces atomizácie organizácií slovenskej menšiny v Česku a podobné javy sme sledovali aj v iných krajinách. Malá organizácia bola postavená na roveň veľkej a následne bola dostatočne podporovaná, podľa nášho názoru, na úkor tej druhej.
S rovnako ťažkým srdcom sme sledovali proces inej atomizácie - ako sa začínajú organizácie slovenskej menšiny v západnej Európe vyčleňovať voči slovenskej menšine, žijúcej v ostatných krajinách sveta. Otvorene poviem: nepáčilo sa mi to vtedy a nepáči sa mi to ani dnes, ale ešte otvorenejšie poviem: nič s tým nedokážem urobiť. Sú to svojbytné a samostatné organizácie a majú plné právo postupovať tak, ako to uznajú za vhodné. Že je to iným ľúto, ich nemusí zaujímať.
Tento proces aj naďalej pokračuje a zdá sa, že pán Vetrák sa na tento vlne vezie a problémy zoskupenia, ktoré prezentuje, prezentuje ako problémy všetkých organizácií slovenskej menšiny vo svete.  Len mi nie je jasné, či túto skupiny organizuje on alebo táto skupina jeho.
Takže: žiadna vyhrotená situácia voči všetkým organizáciám slovenskej menšiny vo svete neexistuje a rovnako ani neexistuje zlyhanie M. Lajčáka. Prirodzene, ak by sa podľa dikcie tohto článku postavil na stranu týchto organizácií, proti organizáciám ostatným, už by pán Vetrák o žiadnom zlyhaní nehovoril. Prirodzene, že sa to týka nielen pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, ale rovnako aj stávajúceho predsedu Úradu.
Diskutabilná okrem toho ostáva aj podpora malých organizácií, ktoré pán Vetrák označuje výrazom „garážové spolky“. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, i Obec Slovákov v ČR je proti drobeniu organizácií slovenskej menšiny na stále menšie a menšie skupinky ľudí. Trochu ma udivuje, ale ich kritika zo strany pána Vetráka. Nemám detailné informácie o všetkých organizáciách slovenskej menšiny v iných štátoch, ale pomerne dobre už poznám situáciu v Česku. 
Vidím tu dva druhy takýchto organizácií. Na prvom mieste musím uviesť tie, ktoré vznikajú a začínajú pôsobiť na poli neoranom, len začínajú rozbiehať svoju prácu a zatiaľ väčšiu členskú základňu nemajú. Tu si musíme uvedomiť, že nie vždy ju títo obetaví ľudia  aj získajú. Napriek tomu ich práca v jednotlivých regiónoch či oblastiach činnosti je nezastupiteľná. Smerujú zdola hore a nevedia, ako ďaleko sa v tejto činnosti dostanú. Je na príslušných slovenských inštitúciách ako túto ich činnosť zvážia a ako sa ich rozhodnú finančne aj podporovať či nepodporovať.
Potom je tu druhá skupinka, ktorá sa o žiadne členstvo ani neusiluje, pretože žiadne ani nepotrebuje. Niekedy to vyzerá tak, že je pre ne len príťažou. Požiadajú o grant či dotáciu, zorganizujú nejakú akciu a idú ďalej. Či tým nejako prospejú slovenskej menšine v ČR je viac ako otázne. Za zvlášť nebezpečný jav považujeme skutočnosť, že sa snažia sprivatizovať úspešné akcie veľkých organizácií a nachádzajú k tomu u niektorých orgánov podporu. 
Vidíme dokonca, ako sa kedysi veľké a početné organizácie pred našimi očami doslova rozpadli na prach a nahradili ich práve len takéto malé skupinky, ktoré dodnes žijú z ich bývalého mena, aj keď už s nimi nič fakticky spoločné nemajú. Tento smer odhora dole je v konečnom dôsledku pre našu menšinu veľmi nebezpečný.
Veľmi ma zo strany pána Vetráka zarazila aj  dehonestizácia činnosti a tým aj významu folklórnych súborov, ktorých zameranie označil za „veľmi obmedzené“. To snáď ani nemôže myslieť vážne. Opäť musím argumentovať informáciami z Česka, ktoré sú mi najbližšie. Na rozdiel od pána Vetráka si myslím, že činnosť týchto súborov je nezastupiteľná! Pomer Slováka ku svojmu národu, ale aj vlasti, je často daný ich pomerom k folklóru, predovšetkým k ľudovej piesni. Cifrovaný tanec asi každý nezvládne, ale slovenskú ľudovku si zanôti každý Slovák, či už žije priamo na Slovensku alebo v cudzine. Rovnaké je to v Česku. Folklórne súbory ako  Púčik – s Obcou Slovákov v ČR pevne zviazaný, ale taktiež Limbora, Šarvanci, Šmykňa a iné, alebo ich detské odnože, zohrávajú prioritnú úlohu pri udržaní, rozvíjaní a prehlbovaní slovenskosti krajanov v zahraničí. Ich zameranie teda rozhodne nie je možné označiť ako „obmedzené“.  
Poslednou otázkou, ku ktorej by som sa rád vyjadril, je začlenenie ÚSŽZ do kompetencie ministerstva zahraničných vecí SR . Pán Vetrák to pokladá za jeho degradáciu a začiatok konca tohto úradu. 
K tomu len toľko. Úrad tohto typu zanikne až potom, ako zanikne slovenská diaspóra vo svete. Predpokladám, že sa tak v rozpätí niekoľko desiatok rokov nestane. Neviem si vytvoriť obraz nejakej slovenskej vlády, ktorá by si jedného dňa povedala – krajania nás nezaujímajú. Takže úvahy o likvidácii tohto úradu sú viac ako prehnané a pán Vetrák ich isto ani nemieni vážne. Jednoducho, len si tak pichol.
Podľa môjho názoru sa nejedná ani o degradáciu tohto úradu. Jej podriadenie podpredsedovi vlády, ako tomu bolo v minulosti, som vítal. Ale takéto  podriadenie za pár rokov vyprchalo a úrad bol podriadený predsedovi úradu vlády, čím sa ale dostal viac ako do vzduchoprázdna, de facto do náručia nejakého  nižšie postaveného vládneho úradníka.  To som pokladal za degradácia a takýto stav veci za neudržateľný. Preto sa nová vláda rozhodla riešiť všetko jeho podriadenosťou Ministerstvu zahraničných vecí. Ja osobne v tom žiadnu degradáciu nevidím, len pevnejšie a zjavnejšie ukotvenie tejto inštitúcie, pre Slovákov žijúcich v zahraničí tak dôležitej. Rovnako pozitívne vítam rozhodnutie postaviť do jeho čela kariérneho diplomata. Stal sa im pán Igor Furdík, človek slušný a komunikatívny a Obec Slovákov v ČR i ja osobne toto rozhodnutie vítame. Môžem konštatovať len jedno: naša spolupráca je na vysokej úrovni a Obec Slovákov v ČR bude robiť všetko, aby bola ešte lepšia. Nestotožňujeme sa s negatívnym hodnotením  pána Vetráka v tomto smere a nepokladáme ho za objektívne.
Vec vidím tak, že sa na úrade odohrala jedna veľká zmena: vedenie sa konečne snaží vyznať v kvalite činnosti a charaktere jednotlivých spolkov slovenskej menšiny v zahraničí, oveľa dôslednejšie rozlišovať prínos dotovaných aktivít pre život tamojšej menšiny a podporovať tie, ktoré si to konečne najviac zaslúžia. Uvedomujeme si, že to nie je beh na krátku trať a že v tomto smere bude nutné ešte veľa urobiť. Kvalitná dotačná politika je na druhej strane aj jasnou hrádzou proti atomizácii už existujúcich  reprezentatívnych organizácií slovenskej menšiny v jednotlivých krajinách sveta. Ak rozličné ambiciózne a po dotáciách pachtiace malé skupinky zistia, že tadiaľ cesta nevedie, ich činnosť to výrazne skomplikuje podľa hesla „Kde nič nie je, ani čert neberie.“
Nakoniec len malú poznámku ku karikatúre, ktorú  redakcia k tomuto článku pripojila: Ide o reakciu na dotačnú politiku pána Furdíka alebo jeho predchodcu pána Vetráka? Mne osobne to pripadá ako prípad druhý.
Čo uviesť na záver?
Slovenská diaspóra má svoje problémy, ktoré sa len tak rýchlo nevyriešia. Nie je podľa môjho názoru nutné ich ešte viac vyostrovať spolitizovaním a čierno-bielym vyhrocovaním. Politika rozdeľovania a vytvárania hraníc by sa mala definitívne nahradiť politikou porozumenia, vzájomného dialógu, postavenom na ešte vzájomnejšej úcte. 
Jej základom by sa mala stať dlhodobá koncepcia politiky voči Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorá by mala najprv vychádzať z určenia, čo to vlastne slovenská diaspóra v zahraničí je, postihnúť jej vývojové trendy a napnúť sily tam, kde je to najviac potrebné. Na základe toho jasne definovať ciele, prostriedky a metódy tejto politiky, ako v globálnom, tak kontinentálnom a nakoniec v regionálnom rozsahu, pretože aj tu sú zjavné problémy, ktoré bude nutné dlhodobo riešiť (integrácia a dezintegrácia organizácií národnostnej menšiny; spravodlivé rozdelenie prostriedkov medzi spolkami, pôsobiacimi v centre toho ktorého štátu a jeho jednotlivých regiónov; posúdenie pomeru fantasmagorických projektov a akcií zaisťujúcich bežný život organizácií národnostnej menšiny; stanovenie systému nielen dôslednej kontroly využitia finančných  prostriedkov, ale aj vyhodnotenia skutočného prínosu jednotlivých akcií pre život celej tamojšej slovenskej komunity, tvorba k tomu potrebných analýz, postavených na skutočne vedeckom základe a jasnej pramennej základni atď. atď.)
Snaha o riešenie tohto všetkého mi v tomto článku pána Vetráka chýba.
Naopak, ukazujú sa mi tri problémy:  
1. Pán Vetrák tým, že krajanské spolky a inštitúcie, existujúce v západnej Európe, vydáva za celú slovenskú diaspóru, ukazuje, že v skutočnosti vôbec nevie, čo táto diaspóra je.
2. Na základe toho nechápe problémy a potreby tejto diaspóry ako celku, pričom súčasne priorizuje jednu skupiny nad druhou. 
3. Problémy nerieši, ale len politizuje.
Tak pre slovenskú menšinu vo svete vzniká tiež otázka: Načo je nám pán Vetrák?
 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Jaromír Slušný, predseda Obce Slovákov v ČR : 17.04.2014