Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Za Egonom T. Lánským


 V pondelok 25. novembra zomrel v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe na srdcovú príhodu vo veku 79 rokov Egon T. Lánský, náš blízky spolupracovník a priateľ, bývalý podpredseda vlády, senátor, veľvyslanec, výrazná osobnosť exilu, redaktor Rádia Slobodná Európa, v posledné roky svojho života oduševnelý prezident Priateľského európskeho centra proti vyháňaniu, ktoré úzko spolupracovalo so Slovensko-českým klubom. Politik, diplomat, publicista, človek, ktorý prešiel dlhú a ťažkú cestu a zákrutám dejín, ktoré prežil na vlastnej koži, rozumel....

 

Egon Lánský sa ako Egon Löwy narodil 23. júla 1934 v Trenčíne do významnej židovskej rodiny.  Jeho otec, lekár, ušiel do Anglicka v roku 1939. Po Slovenskom národnom povstaní, keď sa rozbehla druhá vlna židovských deportácií, se jeho matke, tiež lekárke, podarilo za pomoci priateľov na čas  rodinu hospitalizovať v miestnej nemocnici. Napokon však bola rodina za dramatických okolností chytená, ich pomocník, prostý slovenský človek, pri tom prišiel zvôľou ľudáckeho režimu o život. Rodina bola cez zberný tábor v Seredi a Osvienčime deportovaná do terezína, kde sa dočkala oslobodenia. Mimochodom, Egon Lánský sa neskôr dlho bránil návšteve Terezína, zavítal tam až jako politik s Milošom Zemanom a po druhý raz v rámci Projektu Vagón, ktorý realizovalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici spolu so Slovensko-českým klubom.

Po oslobodení sa rodina vrátila do Trenčína a zmenila si priezvisko na Lánský. Po maturite začalo ďalšie martýrium, Egon Lánský bol pre protirežimné aktivity trikrát vylúčený z vysokých škôl. Pracoval v hutiach v Kladne, v podniku Dental a neskôr v Ekonomickom ústave Československej akadémie vied. Na jar 1968 stál pri zrode Klubu angažovaných nestraníkov.

Po augustových udalostiach 1968 emigroval do Švédska, ktoré mu udelilo i štátne občianstvo. Spočiatku, kźm sa naučil po švédsky, vystriedal rôzne zamestnania od rozvážača tlače po nočného ošetrovateľa v nemocnici. Neskôr sa stal vźynamnźm aktivistom, neyávislźm novinárom, šéfredaktorom a vydavateľom niekoľkých novín a časopisov.

Vo Švédsku vyštudoval politické vedy a žurnalistiku na Karlovej Univeryite v Lunde, kde absolvoval v roku 1981. Pracoval ako politický komentátor pre švédsku tlač, pre česko-slovenskú redakciu londźnskej BBC  (1981–1984), následne – až do revolučných zmien v ČSSR - ako komentátor Slobodnej Európy v Mníchove. Angažoval se v rôznych hnutiach pre Izrael,spoluzaložil aj Výbor solidarity s východnou Európou.

Z exilu sa vrátil v roku 1991, keď mu vtedajší minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier ponúkol funkciu hovorcu rezortu. Čoskoro sa stal veľvyslancom pri Rade Európy v Štrasburgu. Keď jeho mandát rozdelením spoločného štátu zanikol, angažoval sa i politicky, spoluzaložil napríklad stranu Demokraté 92. Koncom roku 1995 prijal ponuku českej sociálnej demokracie pracovať ako tlačový hovorca strany. O rok neskôr sa stal poradcom predsedu Poslaneckej snemovne Miloša Zemana pre mediálne a zahraničné záležitosti.

Už v tom čase sa veľmi angažoval napríklad i v takej téme, jako bolo uznanie dvojakého, českého a slovenského občianstva. Napokon, už v roku 1992 stál aj při zrode Fóra slovenských aktivít v ČR.

V roku 1996 Lánský zvíťazil aj v senátnych voľbách, mandát vykonával do roku 2002. V roku 1998 sa stal súčasne podpredsedom Zemanovej vlády pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku,  na starosť mal však predovśetkým zbližovanie s Európskou úniou. Z postu odišiel o rok neskôr, podľa svojich slov zo zdravotných dôvodov, nie pre mediálny tlak, týkajúci sa istej medzinárodnej ekonomickej kauzy, kde jeho verziu napokon v plnej miere potvrdili všetky orgány, vrátane rakúskych.

Až do posledných dní bol Egon Lánský aktívny, záležalo mu na otázkach ľudských práv, správneho pochopenia histórie, na vzťahoch česko-slovenských i česko-nemeckých. Organizoval podujatia a keď bolo treba, neváhal z vlastných prostriedkov hradiť náklady na výstavu nemeckého združenia priateľov bratov Čapkovcov na Hlávkovej koleji, ktorú 17. novembra 2012 otvoril prezident Václav Klaus. Neúnavne písal do médií. A vášnivo diskutoval, hoci tá diskusia bola v ostatných rokoch nevyhnutne hlučnejšia, pretože zle počul. O to lepšie sa počuvalo jeho...

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 04.01.2014