Festival usporiadali  Slovak World Network so sídlom v Žiline a občianske združenie Jánošíkov dukát z Brna. Už to prezrádza ďalšiu spojitosť – totiž, že festival je tak trochu mladší, hoci veľmi životaschopným a značne odlišným bračekom Medzinárodného festivalu slovenského folklóru Jánošíkov dukát, ktorý sa koná už pätnásť rokov v Rožnove pod Radhošťom. Z prostredia Jánośíkovho dukátu pritiahol autor tohto článku ako riaditeľ festivalu celý rad spolupracovníkov na čele s programovým riaditeľom Dušanom Gelienom. Ďalších nadšencov „dodali“ všetky partnerské subjekty – Slovak World Network zo Žiliny reprezentoval okrem riaditeľa, prepájajúceho vlastne viaceré subjekty, tím okolo Evy Mihaličkovej, Slovensko-český klub z Prahy bol v štábe zastúpený aj predsedníčkou Naďou Vokušovou, za Svetové združenie Slovákov v zahraničí pricestovala zasa z Bratislavy riaditeľka sekretariátu Ingrid Slaninková. Aj to ukazuje, že Vychylovka sa stala gravitačným bodom, prepájajúcim Žilinu, Bratislavu, Prahu i Brno. Najpodstatnejší však boli pravdaže folklóristi. A diváci. Zastúpené boli štyri súbory z českej, či presnejšie moravskej strany, šesť ich pochádzalo zo Žilinského samosprávneho kraja. Dohromady viac než dvesto vystupujúcich.

Festival bol spolufinancovaný z finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Konal sa aj vďaka podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Žilinského samosprávneho kraja, Rozvojovej agentúry Žilinského samosprávneho kraja, Svetového združenia Slovákov v zahraničí či Slovensko-českého klubu.

„Kedysi sa ľudia na dedine bavili celý rok. A najviac v zime, lebo v lete sa robilo na poli,“ povedal k netradičnému termínu programový riaditeľ festivalu, známy folklórista Dušan Gelien. Práve dedinské tradície, na ktoré sa inde zabúda, festival predstavil. 

Takým programom bol samozrejme sobotný „Jarmok na dedine“ a potom i „Večer na dedine“, teda predvedenie ľudových hudieb a spevákov v jednotlivých chalupách skanzenu, spojené s ochutnávkami tradičnej gastronómie. Tomuto večeru však predvádzali nemenej zaujímavé body programu, bez ktorých by festival nebol festivalom: Už v piatok otvorenie pre pozvaných hostí, na ktorom sa predstavil súbor Skorušina z Brezovice. A v sobotu vystúpenie Kysuckej muziky so sólistkou Jankou Holeštiakovou, nasledovaný programom súborov zo Slovenska a Moravy „V dobrom sme sa zišli“. 

A pravdu povediac, sobotný večer priniesol vlastne ešte jeden program navyše – spontánnu zábavu účinkujúcich, trvajúcu do noci. Aký lepší dôkaz toho, že festival ich bavil, si môžeme želať?

Netradičným programom bola aj nedeľná „Spievajúca železnička“. Možnosť zahrať a zaspievať si priamo vo vagónoch úchvatnej železničky si užívali interpéti nemenej ako tento nevšedný zážitok ocenili diváci. Jedným z vrcholov bola aj svätá omša, na ktorej zazneli aj tóny v podaní folklórneho súboru Poľana z Brna. Dojemný spev sa linul do širokého okolia aj z reproduktorov – nezvyčajné prepojenie prostredia dojemne maličkého, staručkého dreveného kostolíka so špičkovou technikou nepôsobilo ani trochu násilne. Rovnako ako stretnutie domácich veriacich s krojovanými účastníkmi festivalu. No a úplný záver festivalu prišiel v podobe impozantného nedeľného galaprogramu.

Návštevníci sa dočkali naozajstných chuťoviek. A nemyslím tým len kapustníky či hriatô, ale najmä mimoriadne folklórne zážitky. Čakali ich najlepšie súbory z oboch strán hraníc i prekvapenia. Takým mohol pre mnohých byť hoci fakt, že súbor Poľana z Brna priviezol nielen moravský, ale aj dokonalý slovenský folklór.

 

Meno:
Heslo: