Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8165 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2717 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2460 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3650 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1575 8%
Počet hlasujúcich: 18567

Predseda SZSZ pre Slovenské pohľady


 Pán Skalský, napĺňa vás byť literárne a mediálne činným?  
- Hneď na úvod ťažká a mnohovrstevnatá otázka. Jednoduchá odpoveď sa samozrejme ponúka: Keby nenapĺňalo, nerobil by som to. Je to však samozrejme zložitejšie. Istá mediálna aktivita je súčasťou práce každého spoločensky činného človeka, nemusí byť vždy príjemná, je to však nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie vytýčených cieľov. Niečo iné je skutočná literárna tvorba, na ktorú mám čim ďalej, tým menej času. Avšak v tých chvíľach sviatočných, o ktorých písal Krasko, že vtedy a len vtedy má básnik hovoriť, ma určite napĺňa. To asi pozná každý tvorca, sú to také dotyky, možno len domnelé, s niečím dôležitým, absolútnym...
Uvediete nás do literárnej tvorby, máte rozpísanú knihu?
- Napísal som zdanlivo pomerne veľa kníh, ako autor či spoluator, na ďalších som sa podieľal ako redaktor či editor. Avšak asi by som mal zmieniť aspoň dve: zbierku básní K tichu (2000) a zbierku esejí Kľúčové slová: Praha, Slovensko, literatúra (2004). Veľmi si vážim aj svoj redaktorský a autorský podiel na troch antológiách slovenskej literatúry v zahraničí Medzi dvoma domovmi, či na Čítanke modernej slovenskej literatúry pre stredné školy v Česku. V súčasnosti zbieram materál na dve knihy, vari to prezradením nezakríknem: jednak na novú zbierku básní a jednak na analytickú knihu o vývoji slovenskej menšiny v Česku.
Je matematika a fyzika zo štúdií na míle vzdialená od poézie? 
- Myslím si, že exaktné vzdelanie môže byť naopak inšpiračnou bázou. Kedysi to o mne napokon naznačil vo svojej recenzii veľký slovenský prozaik, ale i politik a diplomat Ladislav Ballek, keď veľmi láskavo označil za moju prednosť videnie z dvoch brehov – a popri slovenskom a českom, veľkomestskom a malomestskom a ďalších ako dôležité spomenul aj prírodovedný a literárny. Samozrejme, núka sa dodať, samozrejme bez toho, že by som sa chcel čo len v najmenšom nemiestne prirovnávať k takým veličinám, že Ivan Krasko bol chemikom, ktorý prvé verše slovenskej moderny napísal v Klobukoch pri Prahe, že Vojtech Kondrét, v Dielni mladých ktorého som kedysi začínal, bol matematikom,  a že hoci mimoriadny zjav českej poézie Miroslav Holub tiež čerpal zo svojho biologického vzdelania...
Ktoré témy rezonujú v česko-slovenských vzťahoch? 
- To je pochopiteľne opäť veľmi široká otázka. Vo všeobecnosti sa asi dá povedať, že s tým, ako sa vytratili politické dizonancie a ako sa ekonomika globalizuje a stráca svoj národný charakter i väzby na štátne štruktúry, do popredia sa asi predsalen dostávajú témy kultúry a bežného medziľudského spolužitia. Každé hgosťovanie slovenského divadla v Prahe je udalosťou a dôvodom na až manifestačný potlesk postojačky. Na druhej strane, pozornosť si určite zalúži aj fenomén pomalého vytrácania sa vzájomnej zrozumiteľnosti češtiny a slovenčiny, najmä pre najmladšiu českú generáciu. Na ten sme ako prví upozornili na konferencii v Prahe i ja svojím článkom Do you speak Slovak v legendárnom periodiku Literární noviny. Je zaujímavé, že naše bitie na poplašné zvony si všimli najprv americké médiá ako Associated Press či New York Times a až na základe tejto odozvy to vzali vážne aj médiá české a slovenské. 
Redigujete česko-slovenský časopis Slovenské dotyky...
- Je to jedna z mojich srdcových záležitostí. Spolu so šefredaktorkou Naďou Vokušovou pripravujeme časopis vlastne už od roku 1993, s týmto názvom a Slovensko-českým klubom ako vydavateľom od prelomu rokov 1996 a 1997. Má podtitul „Magazín Slovákov v ČR“ a ide o – nazvime to – kultúrno-spoločenské periodikum. S tým, čo sa dnes označuje za spoločenské magazíny to však nemá nič spoločné. Nepíšeme rozšírené popisky pod bulvárne fotografie, ale mapujeme kultúrne a spoločenské kontexty česko-slovenských vzťahov a život vyše tristorisícovej a nesmierne aktívnej slovenskej minority v Česku.
Zhrniete výstupy Slovenského literárneho klubu v ČR?   
- Na prvom mieste musím zmieniť literárny štvrťročník, česko-slovenskú revue Zrkadlenie-Zrcadlení. Toto skutočne dôležité periodikum za neľahkých finančných podmienok, čo napokon platí aj pre Slovenské dotyky, vydávame už od roku 2004. Zachytáva nielen tvorbu Slovákov v ČR, ale aj fenomén takpovediac česko-slovenského literárneho kontextu. Zásluhou Slovenského literárneho klubu v ČR či Slovensko-českého klubu yšlo ale aj veľké množstvo kníh, ani neviem, čo spomedzi nich vyzdvihnúť. Zmienim pars pro toto aspoň neuveriteľných sedem kníh z pera českej slovakistky Zdenky Sojkovej, venovaných najmä osobnosti Ľudovíta Štúra, za ktoré získala i Cenu ministra kultúry SR, dva diely pamätí Ľubomíra Feldeka, české prebásnenie Proglasu, Čítanku modernej slovenskej literatúry pre stredné školy v ČR, či napríklad výpravné kompendiá slovenského výtvarného umenia. Ale vymenúvať by sa dalo skutočne veľmi dlho.
Podieľali ste sa na legislatíve pre Slovákov v Čechách? 
- Osobne si asi najviac vážim náš podiel na umožnení dvojakého občianstva pre Slovákov v Česku a Česchov na Slovensku. Ale tiež na prijatí menšinového zákona v ČR či ratifikácii Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov pre slovenčinu na celom území Českej republiky. I v tomto som tak trochu v dvojjedinej úlohe a vedľa toho, čomu som sa venoval z pozície Slovákov v Česku, sú tu legislatívne aktivity z pozície predsedu SZSZ. Tam treba určite zmieniť na prvom mieste Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, na základe ktorého vznikol aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Máme však samozrejme aj svoje „dlhy“, napríklad už roky presadzujeme na Slovensku voľby prostredníctvom internetu, čo by prinieslo krajanom so slovenským občianstvom možnosť naozaj efektívne a komfortne uplatniť svoje volebné právo. No a ak by som sa mal vyjadriť úplne široko z pozície Slovákov v zahraničí, nebyť najmä tých v USA, nebyť Pittsburskej a Clelandskej dohody, nebola by možno slovenská legislatíva vôbec žiadna, nebolo by v roku 1918 vznikla ČSR a nebolo by dnes Slovensko.
Kde nájdeme najväčšie slovenské komunity?
- Najpočetnejšou slovenskou komunitou v zahranićí je tá v USA. Za ňou nasledujú Slováci v Česku. Celkom osobitou kapitolou sú dolnozemskí Slováci, ktorí odišli už kedysi pred tristo rokmi na územia uvoľnené po vyhnaní Turkov, ktoré dnes ležia na území srbskej Vojvodiny, Chorvátska, Rumunska a Maďarska. Zaslúžia si vari aj zápis do Guinessovej knihy rekordov v schopnosti udržať si identitu. Medzi veľké komunity patria aj Slováci v Kanade či Austrálii, vďaka masívnej súčasnej migrácii napríklad aj Slováci vo Veľkej Británii či Írsku.
Sledujú krajania v zahraničí, čo sa deje na Slovensku?
- V prvom priblížení je odpoveď: Áno, samozrejme. V druhom: V rôznej intenzite. Samozrejme viac to sledujú tí Slováci, ktorí sú v zahranićí kratšie, ktorí prípadne majú aj slovenské občianstvo, ktorí sú geograficky bližšie a na Slovensko častejšie sledujú, a pochopiteľne aktivisti... 
Zachovávajú si slovenské tradície krajania generačne?
- Niekde je medzigeneračné odovzdávanie si tradícií lepšie a medzigeneračná súdržnosť vyššia, inde je to v tomto smere zložitejšie. Ako pozitívny príklad, neporovnateľný i so situáciou na Slovensku, by som spomenul už zmieňovaný zázrak menom Dolná zem. Na druhej strane v Severnej Amerike či Západnej Európe „starí emigranti“, často viac politickí, s občisanstvom svojej novej vlasti a relatívne vysokým sociálnym statusom hľadajú často ťažko spoločnú reč s tými, čo prišli nedávno, svoje miesto si ešte len hľadajú, žijú v krajine ako cudzinci, často chudobní, v USA dokonca nezriedka ilegálne.
Vravia spolu doma prirodzene po slovensky?
- Opäť musím poukázať na veľkú rôznorodosť slovenského zahraničia. Napríklad na Dolnej zemi áno, hoci častejšie miestnym dialektom. V starých komunitách v USA je to isteže horšie. A napríklad pre česko sú absolútne typické zmiešané bilingválne rodiny.
Čítajú krajania pôvodnú literatúru, literárne časopisy?  
- Vyslovím možno kacírsku myšlienku, ale som o nej skalopevne presvedčený: Určite vo väčšom percente než na Slovensku! Pochopiteľne, neznamená to, že by to bolo väčšinové. Literárne časopisy číta všade na svete len istá elita. Ale ak zájdete hoci do Báčskeho Petrovca v Srbsku či do Nadlaku v Rumunsku, zistíte, že sú v tých mestečkách skoro dedinského charakteru desiatky autorov a stovky aktívnych čitateľov. Kde na Slovensku niečo také nájdete?
Usporadúvajú Slováci v zahraničí literárne súťaže?
- Dolnozemskí Slováci dokonca aj spoločné. A napríklad v Česku sa budúci rok uskutoční už desiaty ročník Literárnej súťaže Jána Kollára, do ktorej sa zapájajú v troch kategóriách žiaci základných, študenti stredných škôl a mladí ľudia do 26 rokov s prozaickými dielami buď v slovenčine alebo so slovenskou tématikou. 
Ste v kontakte so slovenskými spisovateľmi vo svete?    
- V každom zmysle, pretože spisovatelia – ako to už býva – patria medzi najaktívnejších nielen na pôde kultúry, ale i na spoločenskom poli. Teda nielen im a o nich vydávame knihy, organizujeme prezentácie ich tvorby či programy na knižných veľtrhoch, ale stretávam sa s nimi i medzi predstaviteľmi členských spolkov a inými aktivistami. Slováci v Maďarsku, Srbsku či Česku majú aj vlastné spisovateľské organizácie, členom SZSZ je i Únia slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, ktorá je pokračovateľkou Spolku slovenských spisovateľov a umelcov založeného v roku 1955 v Clevelande v USA. 
Chcem podotsknúť, že sa stretávame často i so spisovateľmi zo Slovenska, prezentujeme aj ich diela, napríklad v tomto roku v spolupráci s Literárnym informačným centrom veľmi intenzívne napríklad nesmierne intenzívne aj extenzívne na knižnom veľtrhu Svět knihy v Prahe, kde bolo Slovensko hlavným hosťom. A vydávame, s podporou komisie SLOLIA, i preklady ich diel. Ak by som sa mal dotknúť len titulov, ktoré sám redigujem, v roku 2013 sme vydali český preklad knihy Jozefa Leikerta Taký bol Ladislav Mňačko, v roku 2014 vydáme napríklad aj český preklad Rozkoší dávnych čias Antona Hykischa. V decembri 2013 sme podpísali na oslavách deväťdesiateho výročia Spolku slovenských spisovateľov i širokú dohodu s touto najstaršou a najväčšou slovenskou spisovateľskou organizáciou, spolupráca sa teda ešte ďalej rozšíri.
Predstavíte nám tlačené tituly Slovákov v zahraničí?
- To je úloha na knihu. A vlastne taká i vyšla, i to zachytáva iba určitý časový výsek, ako prezrádza už názov Slovenské médiá vo svete: krajanské periodiká v zahraničí po obnovení samostatnosti Slovenska. Jej autorom je Pavol Holeštiak, inak riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja, ktorý sa téme dlhodobo venuje. Mimochodom, prednáša ju aj na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kam ma každoročne pozýva na štvorhodinovku s jeho študentami. Skutočne neviem vybrať, o ktorých printových tituloch, ku ktorým mimochodom dnes výrazne pribúdajú internetové portály a rádiá, hovoriť: o časopise Slovák v Amerike či Jednota z USA, o časopise Kanadský Slovák, periodikách ako Slovenské dotyky, Korene, Zrkadlenie/Zrcadlení a ďalšie z Česka, o Hlase ľudu zo Srbska, Ľudových novinách z Maďarska, Našich snahách z Rumunska, ich spoločnom periodiku Dolnozemský Slovák, či časopise Život z Poľska, kde agilný krajania vybudovali aj vlastnú úspešnú tlačiareň? Dá sa povedať, že každá väčšia slovenská komunita má aspoň jedno tlačené periodikum.
Sú Slováci vo svete prijímaní, vedia navzájom o sebe?
- Vieme už o sebe navzájom viac. Predtým nás rozdeľovala železná opona, ale aj rôzne komunikačné hrádze. Určite je lepšia vzájomná komunikácia i zásluhou Svetového združenia Slovákov v zahranićí, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ich predchodcov ako Svetový kongres Slovákov, Ústav pre zahraničných Slovákov a Krajanské múzeum Matice slovenskej či Dom zahraničných Slovákov. Pomáhajú i aktivity Slovenského rozhlasu, viac by sme v tomto smere chceli od druhej zložky RTVS, teda Slovenskej televízie. 
Prijímaní sú Slováci vo svete rôzne. Určite najzložitejšie to majú Slováci v Maďarsku či Poľsku, kde hoci úroveň ich podpory dnes patrí medzi tie vyššie, väčšinová spoločnosť sa k ich aktivitám často nespráva priveľmi prajne. Práve preto sa dolnozemskí Slováci v Maďarsku asimilovali omnoho rýchlejšie, než v susedných enklávach v Srbsku či Rumunsku, kde mali Slováci naopak vždy pocit určitej superiority, privilégia patriť k slovenskému etniku. Podobné je to dnes na Ukrajine, kde došlo k nebývalemu oživeniu slovenskej komunity – dúfajme, že politické otrasy tomuto pozitívnemu vývoju neuškodia. Na západe asi platí, že sa Slováci ľahšie integrujú v otvorenejších spoločnostiach, napríklad skôr v USA či Kanade, než hoci vo Francúzsku. Je to však samozrejme individuálne a na dosť zložitú debatu.
Stáva sa, že za krajanmi kráčate po cestách-necestách?
- Nacestoval som toho veľa a na mnohé miesta sa nedá práve doletieť. Dostať sa v rumunskom pohorí Bihor do dedín ako Gemeľčička je v zime skutočne ťažká úloha pre šoféra. Ale práve na takýchto miestach vás potom odmení nielen nádherný výhľad, ale predovšetkým nádherní ľudia.
Majú dnes krajania povedomie o svojom rodostrome?
- Myslím si, že lepší, než Slováci doma. Veď v USA bolo hľadanie koreňov veľkou módou. A dolnozemskí Slováci vás ohúria tým, ako ovládajú všetky príbuzenské vzťahy do desiateho kolena nielen svojej rodiny, ale aj všetkých susedov. Samozrejme, teraz som sa dopustil malej hyperboly, ale verte, že len malej.
Ako sa prejavujú mladí potomkovia Slovákov vo svete?
- Nepatrím medzi pesimistov, ktorí by si mysleli, že mladá generácia nemá o prácu v prospech slovenských komunít záujem. Volí si často iba inú formu: internetové portály a rádiá, koncerty modernej hudby... A to je celkom prirodzené. Niekde je medzigeneračná spolupráca až neuveriteľne bezproblémová, ako na Dolnej zemi, niekde sa nová generácia, reprezentovaná najmä novými prisťahovalcami, organizuje sčasti vo vlastných spolkoch, čo platí napríklad v USA, Veľkej Británii a i Írsku, v poslednom prípade však vlastne pred nimi organizácie neexistovali.
Na koho sa môžu obrátiť našinci, ak chcú vydať knihu?
- Na slovenské spolky, ale niekedy i na vydavateľstvá väčšinovej spoločnosti. A i my v Svetovom združení Slovákov v zahraničí radi pomôžeme, sprostredkujeme.
Zažili ste si niekedy krst knihy krajana alebo krajanky?
- Samozrejme, vo svete i na Slovensku, krajanov i krajaniek, svoj i – a našťastie častejšie – iných, na knižnom veľtrhu i sólo, tradičný i avantgardný. Jednoducho, týchto podujatí sú desiatky ročne. Ak nie stovky.
V čom ich dokážete podporiť, a čo zvládajú úplne sami?
- Vždy hovorím, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí má predovšetkým pomáhať vytvárať podmienky pre prácu jednotlivých krajanských organizácií – legislatívne, finančné, informačné. Ako tieto podmienky využiť, to už vedia najlepšie Slováci v tej-ktorej krajine. Na nás je organizovať to, čo prekračuje hranice jednej komunity, jednej krajiny. A tak organizujeme napríklad Dni slovenského zahraničia vždy v inej krajine, na ktoré pozývame predstaviteľov ostatných komunít, aby sa na mieste inšpirovali. Také sa uskutočnili v Maďarsku, Izraeli, Poľsku, v roku 2013 na Ukrajine a v roku 2014 sa uskutočnia v Srbsku. Vydávame antológie slovenského umenia v zahraničí, vytvárame spoločný internetový portál, udeľujeme vyznamenania, organizujeme konferencie i spoločné folklórne festivaly... Jednoducho to, kde sa stratávame všetci.
Priblížite nám silné odkazy z pera krajanov v zahraničí?
- To je ďalšia zákerná otázka, lebo ak spomeniem troch, urazia sa na mna, a právom ďalší tridsiati. Slováci v zahraničí, to je obrovský fenomén, na Slovensku zďaleka nedoceňovaný, veď v zahraničí žije tretina slovenského národa. Zacitujem teda radšej Andreja Sládkoviča: Hojže, Bože, jak to bolí, / keď sa junač roztratí / po tom šírom sveta poli / na chlebovej postati; / každý svojou pošiel stranou / hnaný žitia nevoľou. A budem veriť, že neplatí to pokračovanie: v osamelých sa havranov / zmenil kŕdeľ sokolov! Teda že sme roztratení, ale nestratení. Lebo, ako sa spieva v slovenskej ľudovej piesni: Skadiaľ som, stadiaľ som, / slovenského rodu som, / duša moja!  
Na internetovej stránke SZSZ máme motto: Nebo slovenské? / Kdeže si? Od Tatier k Dunaju a všade, kde ľudia sa Slovákmi volajú. / Kam život, tvoj osud, ťa zaveje./ Pamodaj šťastia svet slovenský!
 
Svetové združenie  Slovákov v zahraničí (SZSZ) vzniklo v roku 2002 ako strešná organizácia slovenského sveta na Stálej konferencii „Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí“ z vôle všetkých zúčastnených subjektov. Jeho členská základňa sa postupne ešte rozrastala a rozrastá. SZSZ nadviazalo na staršie existujúce zoskupenia, ktoré sa predtým schádzali v rámci Svetového kongresu Slovákov. Ten bol politickou organizáciou, ktorá sa usilovala o demokratický režim a zvrchovanosť na Slovensku. Naproti tomu SZSZ je širšou a v princípe apolitickou organizáciou, ktorá sa usiluje najmä o uchovávanie a propagáciu slovenskej identity vo svete. Združuje stovku najvýznamnejších spolkov a inštitúcií v 23 krajinách. Je členskou organizáciou združenia Europeans Throughout The World (Európania vo svete) so sídlom v Bruseli. SZSZ zriadilo aj svoju Ekumenickú duchovnú radu, ktorá zastrešuje aktivity cirkví smerom k slovenskému zahraničiu. Prostredníctvom svojich členských organizácií má SZSZ polmiliónovú členskú základňu a je tak mimoriadne reprezentatívnym predstaviteľom vyše dvoch miliónov Slovákov, žijúcich v zahraničí. 
 
Vladimír Skalský sa narodil v roku 1972 v Prešove,  v rokoch 1986 – 90 študoval na gymnáziu v Prešove, ako stredoškolák sa venoval najmä predmetovým olympiádam v matematike a fyzike až po medzinárodnú úroveň, súčasne však časopisecky publikoval prvé básne. Absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe (odbor teoretická fyzika). Od polovice 90. rokov sa pohybuje v oblasti medzinárodných vzťahov a kultúry, nielen ako podnikateľ, ale predovšetkým ako verejný predstaviteľ, novinár, publicista, vydavateľ. Po štúdiách pôsobí v Prahe najprv ako predstaviteľ Obce Slovákov v ČR a zástupca šéfredaktora časopisu Korene, od roku 1996 ako 1. podpredseda a ekonomický riaditeľ Slovensko-českého klubu a zástupca šéfredaktora časopisu Slovenské dotyky, v rokoch 2000-2007 súčasne šéfredaktor internetového denníka krajanov Český a slovenský svet, od roku 2002 výkonný podpredseda Slovenského literárneho klubu v ČR, od roku 2004 výkonný editor literárneho štvrťročníka, česko-slovenskej revue Zrkadlenie/Zrcadlení. Od roku 2006 je predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, od roku 2009 súčasne viceprezidentom organizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli. Bol členom (2004-2010) a podpredsedom (2005-2008) Rady vlády ČR pre národnostné menšiny, od roku 2013 pôsobí v štruktúrach Rady vlády SR pre kultúru. Je autorom zbierky básní K tichu (2000) a zbierky esejí Kľúčové slová: Praha, Slovensko, literatúra (2004). Spoluautor kníh s biografickými profilmi slovenských osobností v Česku 30 Slováků v Česke republice (1997), Praha a osobnosti národnostných menšín a Slovenská literatúra v Prahe 2000 (obe 2000), Slovensko-české osudy (2001). Básne i eseje publikoval aj v antológiách, spolueditoval Antológiu slovenskej poézie v zahraničí Medzi dvoma domovmi 1, Antológia slovenskej poézie v zahraničí (2008), Medzi dvoma domovmi 2. Antológia slovenskej krátkej prózy v zahraničí (2009), a Antológiu slovenskej publicistiky v zahraničí Medzi dvoma domovmi 3. Antológia slovenskej eseje v zahraničí (2010), v prvej a tretej bol zastúpený aj ako autor. Eseje publikoval aj v antológii Dialog vědy a umění (2003) či v kalendári, vydanom k medzinárodnému kongresu PEN klubu v Belehrade (2011). Bol spoluredaktorom Čítanky moderní slovenské literatury pro střední školy (2003) a redaktorom dvoch desiatok ďalších kníh. Jeho básne a eseje vyšli aj v angličtine, češtine, čínštine, maďarčine a srbčine. Spoluorganizuje Dni slovenskej kultúry v 15 mestách Českej republiky, v súčasnosti pripravuje otvorenie Slovenského domu v Prahe, ktorý je rekonštruovaný s podporou oboch štátov.
 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Tatiana Juríková : 17.12.2013