Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Spisovateľ Vojtech Zamarovský


Slávny spisovateľ i keď nepíše ani nehovorí, môže dojať

 Za siedmimi divmi sveta, Za tajomstvom ríše Chetitov, Objavenie Tróje, Bohatieri a hrdinovia antických bájí, Dejiny písané Rímom, Ich veličenstvá pyramídy, Vzkriesenie Olympie, Návrat do staroveku... ... že už nemusím pokračovať, aby sme vedeli, kto je autorom týchto kníh? Áno, je to i vo svete uznávaný autor, jeden zo zakladateľov žánru literatúry faktu v bývalom Československu, historik a prekladateľ Vojtech Zamarovský. Nie je až tak veľa spisovateľov, ktorých spoznáme už len podľa názvu jeho diela. A keď už som spomenul literatúru faktu, musím i v tejto súvislosti uviesť, že tento slávny slovenský rodák sa narodil 5. októbra 1919 v Zamarovciach v okrese Trenčín a zomrel v Prahe 26. júla 2006 v Prahe. Absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Vysokej obchodnej školy v Prahe sa literatúre a prekladateľskej činnosti začal naplno venovať v roku 1956. Ako dobre, že i v prekladateľskej činnosti uplatnil svoje vedomosti - veď prekladal z jazyka anglického, francúzskeho, nemeckého a latinského. Len vlastných kníh napísal v období rokov 1960 – 1992 celkom štrnásť. Jeho diela boli preložené do pätnástich jazykov.

Už zo samotných názvov diel Vojtecha Zamarovského vyplýva, že sa venoval najstarším obdobiam ľudskej histórie, písal historicko-náučné diela, ktoré popularizovali starovekú civilizáciu a kultúru, starovekú mytológiu. V jeho dielach nájdeme i históriu objavov pri popise životných osudov tak slávnych archeológov, akým bol napríklad Heinrich Schliemann, nemecký archeológ a objaviteľ Tróje a Mykén. Je všeobecne známe, že v každej jeho knihe nájdeme zaujímavú časť dejín s množstvom historických faktov. Každé jeho dielo je pútavým príbehom. Všetky knihy Vojtecha Zamarovského boli právom označované za bestseller (v dobe vydania týchto kníh sa za bestseller považovalo viac ako tridsať tisíc výtlačkov - v súčasnosti iba viac ako desať tisíc výtlačkov). Vojtech Zamarovský bol veľakrát za svoje dielo ocenený i najvyššími slovenskými štátnymi vyznamenaniami (Rad Ľudovíta Štúra, Pribinov kríž).
Ako to už často býva u skutočných celebrít, priatelia a vôbec každý, kto sa s Vojtechom Zamarovským stretol, hovorí o ňom ako o neuveriteľne skromnom, čestnom, príjemnom a dobrom človeku. A tak to bola opäť náhoda a šťastie, že som sa s týmto vzácnym človekom osobne stretol. Bolo to na recepcii usporiadanej Veľvyslanectvom Slovenskej republiky pri príležitosti štátneho sviatku Dňa ústavy v novorenesančnom paláci na pražskom Žofíne. Pán Zamarovský by mi určite odpustil, že si nepamätám, či to bolo v septembri roku 2005 alebo 2004, pretože to v tomto prípade nie je až tak dôležité. Dôležité je, že si priebeh tohto úžasného stretnutia pamätám do posledného detailou. Som za to vďačný priateľovi Vojtovi Čelkovi, ktorý sa, veď ako inak, s pánom Zamarovským dlho a dobre poznal. Bol som nadšený, keď mi povedal, že ma s pánom Zamarovským nielen zoznámi, ale zároveň ma aj požiadal, aby som sa mu i nejakú dobu venoval. Bolo to totiž v období, keď tento slávny Slovák už trpel Parkinsonovou chorobou, ktorá mu žiaľ spôsobovala problémy nielen v pohybe ale i v artikulácii. Pán Zamarovský sedel v nízkom hlbokom kresle. Bola to dôstojnosť sama. Aby bol prejav môjho veľkého obdivu a radosti zo stretnutia v tom „recepčnom hluku“ dobre počuť, pokľakol som na jedno koleno a nadšene rozprával o tom, čo všetko som od neho čítal a ako pán Zamarovský svojim úžasným dielom o svete starom „urobil dieru“ do sveta nového. Nevedel som, že problém v artikulácii je tak vážny, keď na môj relatívne dlhší monológ slovne nereagoval. Bol to však skutočne iba problém v artikulácii. V inteligentnom výraze jeho tváre a mimických prejavoch som si toho veľa prečítal. Držal ma za zápästie mojej ruky, ktoré často stisol. Za ruku, stále kľačiac, som ho chytil i ja. A naraz, neviem, kto bol prvý, nie je to dôležité, nám obom začali tiecť slzy... Nikdy v živote, predtým a ani potom, som pred nikým nekľačal a netiekli mi slzy... Bolo to všetko také krásne, zvláštne, akoby z gréckej mytológie, ale toto bolo skutočné. Výnimočné to bolo i tým, že som si uvedomil, že aj obdivovaný spisovateľ vás môže dojať i keď nepíše a nehovorí.
 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Rudolf Tomašovič : 11.11.2013