Slovenčina vo svete


 Slovenčina vo svete – to bol názov medzinárodnej konferencie, ktorú v bratislavskom vládnom hoteli Bôrik usporiadalo 23. - 25. októbra Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Trojdňová konferencia odzrkadlila, že ide vlastne o dve témy: slovenčinu v prostredí slovenských komunít vo svete, teda predovšetkým výučbu detí, najmä v Srbsku, Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku, na Ukrajine a v Poľsku, a slovenčinu pre inonárodných záujemcov, teda na prvom mieste slovakistické pracoviská po svete a ich výučbu pre dospelých. To sa premietlo aj v rozdelení na sekcie v druhom dni. Naopak prvý patril otváracím príspevkom širšieho záberu a tretí hodnoteniu.
 
  Konferenciu uviedol v neprítomnosti ministra, ktorý sa zúčastnil až v druhý deň, vstupným príhovorom  Štefan Chudoba, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Zdôraznil význam udržovania a rozvíjania slovenskosti práve prostredníctvom jazyka ako jedného z určujúcich faktorov národnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj význam šírenia slovenčiny. 
Počas prvého pracovného dňa odznelo viacero inšpiratívnych príspevkov odborníkov – slovakistov, ako aj zástupcov krajanských komunít zo zahraničia. Profesor Juraj Dolník vystúpil s ambicióznym filozofujúcim referátom na tému  Slovenčina v duchovnom svete Slovákov. Katarína Balleková z Jazykovedného ústavu SAV Ľudovíta Štúra oboznámila účastníkov konferencie s výskumom nárečovej variety slovenčiny, hoci v diskusii sa nastolila i téma, prečo variety v slovenskom zahraničí nie sú integrálnou súčasťou tejto práce. Miroslav Dudok hovoril na tému podôb slovenčiny vo svete vrátane svojho konceptu, ktorý i Dolnú zem označuje za samostatné normotvorné centrum. Autor tohto článku  vystúpil s príspevkom Slovenčina ako kľúč k identite Slovákov v Českej republike, v ktorom nielen poukázal na špecifiká spočívajúce vo vzájomnej zrozumiteľnosti češtiny a slovenčiny, existencii najväčšej slovenskej jazykovej menšiny, či neexistencii školstva, ale analyzoval aj situáciu v oblasti legislatívneho rámca, krajanských médií či cirkevného života, a naznačil niektoré nové projekty – plánované zriadenie Česko-slovenského inštitútu ako vysokoškolskej inštitúcie, či zámer CS Rádia. Na tieto témy z iného uhla pohľadu nadviazal Petr Žantovský  vo svojom príspevku České médiá a slovenská agenda – skúsenosti a možnosti. Analyzoval asymetriu vzájomných mediálnych vzťahov a vo svetle tohto stavu upriamil pozornosť na význam vyššie zmieňovaných projektov. Česko-slovenský inštitút by navyše pod záštitou prezidentov ČR a SR Miloša Zemana a Ivana Gašparoviča mal svojou výučbou v Prahe i Bratislave odstrániť aj iné dlhoročné dlhy, napríklad absenciu výuky bohemistiky na Slovensku. Jana Pekarovičová  vystúpila s témou Slovenčina ako cudzí jazyk v teórii a praxi, kde zhrnula svoje skúsenosti zo Studia Academica Slovaca. Ján Sabol  sa zaoberal typologickou charakteristikou slovenčiny z pohľadu cudzinca.
V úvodnom bloku zazneli aj ďalšie zaujímavé referáty, prezentácie a príspevky:  Ľudmila Liptáková – Slovenčina ako cudzí jazyk pre zahraničných vysokoškolských študentov v rámci programu ERASMUS, Soňa Kariková – Analýza potrieb vzdelávania v slovenskom jazyku v prostredí slovenských komunít v zahraničí, Alena Doušková – Vzdelávacie potreby detí a učiteľov na slovenských školách v zahraničí, Eva Ďurošová – Rozvíjanie predčitateľskej a čitateľskej gramotnosti detí Slovákov žijúcich v zahraničí, Martin Votruba – Výučba slovenského jazyka v krajanskom prostredí (na príklade USA a Kanady).
V sekciách sa ponúkalo množstvo nesmierne zaujímavých tém a príspevkov a nejeden účastník sa medzi nimi v rýchlosti presúval. Zúčastnili sa poprední odborníci na slovenské školstvo z jednotlivých krajín, ale aj pracovníci 11 slovakistík v zahraničí.
Počas konferencie sa podpísala aj dohoda o zriadení nového slovakistického pracoviska v Pennsylvánii.
 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 11.11.2013