Vzdelaný Slovák v Anglicku:" Kus mäsa na pohyblivom páse"


@ 06.07.2011, 20:44

Slováci v Anglicku I. Gloucesterská nemocnica, pani Brooková a zdravotníctvo. Slováci sú využívaní, podceňovaní a zneužívaní v niektorých krajinách západu do kriminálnej miery a prispievajú k tomu nielen cudzinci a ich inštitúcie. Holubičí národ sa ledva oslobodil od milovania Sovietskeho Sväzu na večné časy a nikdy inak, a už supy nad ním krúžia s očakávaním novej poroby a využívania umu jeho ľudu a jeho kľúčovej pozície v srdci Európy. Doma si národ ľahko nevšimne svoju vlastnú hodnotu. No tí, čo žijú už dlhší čas mimo, jasnejšie ako slnko, rozpoznajú čo ostáva z tradičných slovenských hodnôt. Slovensko má nádhernú krajinu a je Bohom milovanou Zemou. Stojí na rozcestí a je čas, aby sa národ rozhodol čo chce a za akú cenu to chce dosiahnuť. Ekonomická a politická situácia doma sa nedeje vo vzduchoprázdne a cudzina nie sú Maďari. Príklad Príkladom sú skúsenosti modernej Katarky pôvodom zo Slovenska, v Anglicku. V Británii žije od roku 1983, no zo spoločenského hľadiska poznala málo viac ako diskrimináciu a prenasledovanie počas 28 rokov svojho britského občianstva – zato, že sa narodila v Bratislave. Od narodenia hovorila tromi jazykmi - slovensky, nemecky a maďarsky a do Británie išla už so slušnou angličtinou. Napriek svojmu vzdelaniu, a či práve kvôli nemu, má doktorát v sociológii a filozofii z Univerzity Komenského, postgraduál zahraničného obchodu z Vysokej Školy Ekonomickej v Bratislave, a neskôr hovorila spolu až šiestimi európskymi jazykmi, ju v Cheltenhame, kde býva, za celých 28 rokov odmietli čo len raz zamestnať, a keď sa dala na samopodnikanie a bola úspešná, tak jej opakovane podťali nohy, alebo ju ozbíjali o peniaze, a nakoniec aj o prácu. Nakoniec ju nenechali ani len prežiť ako občan. Prisťahovalci Najhoršie prišlo po otvorení hraníc, po roku 2005, keď začala poskytovať slovenské jazykové služby verejnej správe a zdravotníctvu, a potom, čo sa zastala základných ľudských práv slovenských a českých prisťahovalcov. Vo vlastnom čase nezištne pomáhala ľudom v núdzi, bezdomovcom, opusteným matkám bez prístrešia a bez príjmu, a hlavne pacientom s vážnym zdravotným stavom. Na základe toho sa stala terčom v 21. storočí v Anglii voči iným národnostiam neslýchanej protislovenskej nenávisti zo strany niektorých administrátorov, ktorí sa rozhodli ju úplne vyhladiť z akéhokoľvek miestneho diania. Slovensky a česky hovoriaci k nej priľnuli. Oslovovali ju pani interpretka, zopár mladších ju volalo tetou, a niekoľko ju aj volalo matkou. Lásku a oddanosť, ktorú k nej ľudia preukazovali, jej protislovenskí rasisti neodpustili. Klamstvami a bez akýchkoľvek dôkazov ju na konci januára 2010 obvinili z agresívneho chovania v prítomnosti detí, a zatiaľ čo menovali políciu ako znepokojenú stránku, a na takom základe jej zakázali pracovať v zdravotníctve a pre akékoľvek verejné služby. Dohľadné orgány Podľa britských zákonov obvinený má právo na vysvetlenie a má právo sa hájiť – jej toto základné občianske právo britské organizácie odopreli. Nielen správa nemocnice, ale dokonca aj ministerstvo zdravotníctva a iní, jej nasledovné sťažnosti nebrali vážne. Všetky dohľadné orgány na ktoré sa odvolala, jej prípad alebo odmietli riešiť, alebo odmietli podniknúť kroky voči tým, o ktorých sa jednalo. Zákon polícii povoľuje maximálne 40 dní nato, aby odhalili informácie, ktoré vedú vo vlastných záznamoch o jednotlivcoch, no v jej prípade to trvalo polícii 70 dní, kým sa priznali, že voči nej zákonite nemôžu predložiť - absolútne nič. Tým sa potvrdila nezákonitosť jej odstránenia z funkcie, ktoré malo pre ňu a pre druhých nenapraviteľné následky. Podlomilo sa jej zdravie a doteraz prišlo aspoň k jednej strate slovenského života, jeden mladý človek bol dohnaný k tomu, aby si sám ubližoval na zdraví a tento v súčasnosti umiera, jedno dieťa sa narodilo postihnuté, jeden malý chlapček bol utýraný do kómy a ďalšieho chlapca zmlátili až mal tvár fialovú a modrú, pred nápravnou ustanovizňou, kde sa mal s tlmočníčkou stretnúť. Nemocnica Napriek tomu, že na ňu takmer rok administrátori vyvíjali neznesiteľný nátlak, jej prvoradou starosťou bolo to, aby tí ľudia čo ju potrebovali, a ktorí jej verili, netrpeli. Keď sa chcela dostaviť, hoc aj bezplatne na nemocničné oddelenie ako tlmočníčka, nahuckaný personál ju pri príchode viac ako raz obťažoval, vykrikovali na ňu, hrozili jej, a urážali ju, a zatým ešte zinscenovali zlomyseľné, lživé sťažnosti proti nej, že vraj ona sa takto agresívne chovala voči nim a oni boli nevinní. Vedúci oddelenia sťažností, Carl Beech, ktorému správa nemocnice zverila aj dohľad na tlmočnícke služby, výpovede svedkov, ktorí videli že bola sama napadnutá, nepripustil, alebo ich nebral v úvahu. Pri štyroch príležitostiach sa cítila byť fyzicky ohrozenou, včítane pánom Beechom ktorý sa jej vyhrážal a nespravodlivo ju obviňoval v prítomnosti recpecionistky na oddelení fyzioterapie, ktorá ju sama hrubo slovne a na verejnosti napadla, a to na základe pokynov pána Beecha. Také zaobchádzanie s pracovníkom v priestoroch verejnej organizácie je v Anglicku protizákonné. Prosila lekárov o pomoc, vypočuli si ju, no každý tvrdil, že je v tejto veci bezmocný. A vy ste si mysleli, že inkvizícia je mŕtva? To ste ešte neboli svedkami toho, ako sa so Slovákmi zaobchádza v Gloucesterskom kraji, v Anglii. Nemocničná starostlivosť o pacientov, včítane jazykových služieb je v rukách Gill Brookovej, vysloviť Džil Brukovej, ktorá je nadriadenou pána Beecha. Aspoň dvaja odborní lekári vo vedúcich funkciách (primári na Slovensku) písali pani Brookovej, že Katarku potrebujú a vysvetlili jej význam Katarkinho osobného prínosu pre poskytovanie primeraných lekárskych služieb pacientom, a hlavne vzhľadom na starostlivosť o menšie deti. Napriek tomu, pani Brooková zákaz jej dostavenia sa na pracovisko podpísala vo vlastnom mene, a bez toho že by jej bol ktokoľvek predložil akékoľvek dôkazy. Zatiaľ, čo pracovala pre nemocnicu každý deň a bolo to zdrojom jej príjmu, v roku 2009 ju pani Brooková nechala od júla až do septembra bez akýchkoľvek prostriedkov na živobytie, pričom neodpovedala na dotazy, prečo jej zastavili platby, a takto ju duševne ak nie aj priamo telesne, týrali. Dva mesiace musela každý týždeň žobrať od známych aby jej požičali, aby ona a tí čo na nej záviseli nezomreli od hladu, zatiaľ čo naďalej pracovala každý deň, a nemocnica jej dlhovala takmer dva tisíc libier. Neskôr sa ponúklo vysvetlenie, že vraj pracovníčka, ktorá spracovávala platby išla na operáciu a ostatný personál nevedel ako sa spracovávajú účty – a to zrejme zahrňovalo pani Brookovú, ich šéfku. Predstavte si, ako by sa hockto cítil, ak by mu zaplatili výplatu len o jeden deň neskôr. Potom si predstavte situáciu v ktorej pani Brooková nechala Katarku tri mesiace. Z času na čas si pani Brookvá vybrala účet, ktorý jej bez udania dôvodov nezaplatila. Pri kontrole v roku 2010 finačné oddelenie identifikovalo niekoľko bezdôvodne nezaplatených účtov a tieto Katarke sami riadne preplatili. Keď pán Beech prebral od pani Brookovej odsúhlasovanie platieb, vracal Katarke jej účty neplatené, lebo z vlastnej vôle dávala nemocnici zľavu. Jeden účet jej vrátil kvôli rozdielu 2 pencí, vraj kvôli princípu, no väčší účet v ktorom sa sama ukrátila o sto libier tak, že si nerátala nočný doplatok, ticho odsúhlasil. Tam sa princípy pána Beecha nevzťahovali. Nakoniec Katarku pán Beech a pani Brooková natoľko sterorizovali tým, že jej neustále neplatili, alebo neplatili na čas, alebo ju žiadali aby opakovane prerábala a predkladala svoje účty, že si dodnes po roku a pol od odchodu z nemocnice, ešte nezinkasovala, čo jej patrí. Samotní užívatelia služieb si Katarku vážili, a mnohí ju mali radi. Niektoré sestričky, s ktorými užšie spolupracovala, ju objímali, ak ju stretli na chodbe v nemocnici. Odhliadnuc od malého množstva administrátorov, všeobecne ľudia v zdravotníctve pracujú svedomite, a starajú sa najlepšie ako sa dá o každého pacienta bez rozdielu. Katarka videla mnoho príležitostí, kedy sa rádový personál staral aj o Slovákov a Čechov skutočne príkladne a obetavo. Pani Brooková predstavovala vedenie nemocnice v styku s pacientmi. V septembri 2009 počas stretnutia s jedným 58 ročným, ktorého nechala obrať o jeho jazykové služby a on plakal v nemocnici ako dieťa, si neprestajne upravovala končeky kučier, a pózovala pred starým chlapom, ktorého jedinou starosťou v tom čase bola jeho rakovina. Dala mu sľuby, ktoré nasledovne nedodržala, dokonca zmenila procedúru tak, že sa ani dodržať nedali, a na jeho dopis sa nenmáhala mu odpovedať. Keď prišlo k jeho operácii v marci 2010 pani Brooková Katarku už zabránila pracovať, no operačný sál nechala bez jazykovej pomoci a títo nemohli operovať bez toho, že by mohli komunikovať s pacientom. Nakoniec sa Katarka dostavila. Počas operácie a po nej sa vyvinuli komplikácie, a vyhodená Katarka ostala v nemocnici až do noci, aby pomohla chirurgom zachrániť nielen život pacienta, ale aj tisícky libier, ktoré sa vynaložili na to, aby sa operácia uskutočnila, a zatiaľ čo sa pani Brooková zrejme starala o svoje kučery. Prípad Katarka zaregistrovala s vedením nemocnice, ale ako vždy, nikto nereagoval na sťažnosť ohľadom pani Brookovej, pod ktorú oddelenie sťažností spadá. Anglické noviny píšu o tom, ako cudzinci zneužívajú možnosti poskytované britským zdravotníctvom, no správy o tom, ako zdravotníctvo zneužíva niektorých cudzincov sú cenzorované. Pani Brookovej funkcia bola vedením nemocnice novo vytvorená pre ňu, asi rok pred týmito udalosťami. Pani Brooková protizákonne ponechala objednávanie tlmočníkov v rukách jedného z dodávateľov, teda konkurencie, a danej externej organizácii bolo dovolené na takomto základe si dopomáhať z nemocničných fondov, zatiaľ čo riaditeľ, Dr Frank Harsent, oznámil médiám na začiatku roku 2010, že musí zrušiť 200 nemocničných lôžok, a britskí pacienti s rakovinou počuli, že určité drahšie lieky nebudú prístupné na národná zdravie, lebo národné zdravie vraj nemá peniaze. Nedávne správy v novinách hlásili že pán Harsent mal minulý rok vyšší plat ako britský premiér. Aby sa okruh uzavrel, za konečný nedostatok peňazí v zdravotníctve sa obviňujú cudzinci. Nacistická propaganda sa vždy vytvárala obviňovaním určitých skupín z vlastných problémov. Nemci boli aj v tomto smere len lepšie organizovaní. Pretože sa jazykové služby užívateľom zabezpečovali tak, aby vyhovovali dodávateľovi, stávalo sa, že pacienti ktorí nepotrebovali, a dokonca si neželali jazykové služby, ich mali nanútené, a pacienti ktorí by ich boli potrebovali, ostali bez. Slováci v Anglicku II. Právo na súkromie v lekárskych službách V tomto smere vyniká hlavne prípad dospievajúceho chlapca pôvodom z Čiech, ktorý mal problém s vývojom svojich pohlavných žliaz. Katarka ho a jeho mamu poznala už roky, obaja jej dôverovali. Chlapec ju mal rád. České a slovenské komunity vedeli, že keď sa jej pýtali jeden o druhom, Katarka s nikým nehovorila o lekárskych záležitostiach jednotlivcov. To neplatilo o každom, koho prijali do úlohy medického tlmočníka. Jednu osobu, ktorú začali používať ako prekladateľku si ľudia všimli hlavne tým, že ešte aj pred nimi sa zapájala do rozhovorov o nich, ale im nepreložila, čo sa o nich hovorí. Ľudia jej neverili a mnohí ju nechceli. Táto osoba začala používať Katarkino meno (viac o nej bude nasledovať neskôr), a nanútili ju namiesto Katarky teraz už mladému mužovi, ktorý sa medzičasom sám naučil dobre hovoriť po anglicky a nepotreboval tlmočníkov nato, aby o svojich súkromných záležitostiach hovoril s lekárom. Jeho matka zatiaľ ešte zaostávala s angličtinou a tej mohol výsledok oznámiť aj sám. Chlapec a matka boli zdrtení, keď im nemocnica nanútila prítomnosť tejto nežiaducej osoby ktorú nechceli. S Katarkinou pomocou matka napísala sťažnosť nemocnici, no pani Brooková a pán Beech jej sťažnosť ignorovali. Nanucovanie prítomnosti tretích osôb počas dôverných rozhovorov s lekárom je v Anglicku trestným činom. No podľa týchto ľudí, Česi a Slováci nielen nemajú nárok na vyjadrovanie svojej mienky, ale nenáleží im ani len ľudské právo na ochranu súkromia a dôvernosti medických služieb. Také zaobchádzanie s ľudmi ohľadom lekárskych služieb bolo praktizované len v nacistických koncentračných táboroch. V 21. storočí sa v Gloucesteri so sťažnosťami Čechov a Slovákov nik nezaoberá. Ak si dakto len nenájde organizáciu, ktorá by sa ho zastala vo vlastnom mene, na akúkoľvek sťažnosť sa nielen neodpovie, ale ten, čo sa sťažuje sa stane prenasledovaným, včítane políciou. To je proti britským a všetkým medzinárodným ľudským právam. Zdravotné záznamy desiatok vážne chorých Katarka nosila v hlave a lekárom a sestričkám nielen tlmočila, ale ak bol ohrozený život, v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, im podala podrobnosti pacientovej predchádzajúcej liečby, včítane indikácií, a kontraindikácií. Vo väčšine prípadov za to zdravotníctvu ani len nerátala. To, že sa opovážila komunikovať s lekármi, pán Beech riešil ako závažný priestupok za ktorý sa jej dva krát vyhrážal právnym konaním a dal jej oficiálne varovanie v mene vedenia nemocnice. Takýto postup voči slobodnému jednotlivcovi v Anglicku je protizákonný v akomkoľvek prostredí a normálny Angličan by si ho ani nevedel predstaviť v nemocnici. Zúfalí pacienti ju naďalej úpenlivo prosili, plakali do telefónu, aby sa dostavila, lebo ju potrebujú, no pani Brooková jej hrozila políciou, ak príde a pán Beech jej povedal, že užívatelia tlmočníckych služieb, (teda Česi a Slováci), si nebudú vyberať. Zhruba v tom čase pani Brooková prehlásila miestnym novinám, že nemocnica bude brať do úvahy aj názory maloletých, lebo aj trojroční majú právo na vlastné vyjadrenie. Teda podľa pani Brookovej a pána Beecha, Slováci a Česi majú v Anglicku menej práv sa vyjadrovať sami za seba, ako sa dáva trojročným. Obvodní lekári Ak situácia v nemocnici nebola zlá sama o sebe, správa všeobecných lekárov pridelila vo Februári roku 2009 kontrakt na zabezpečovanie tlmočníckych služieb u obvodných lekárov firme Prestige Ltd. Keď však prišlo k realizácii ukázalo sa, že táto firma nebola schopná dodať jediného slovenského prekladateľa. Katarka naďalej tlmočila pre pacientov zatiaľ čo jej neplatili, ale platili firme, ktorá získala kontrakt ktorý nedokázala dodať, a tým ohrozila asi 200 pacientom kvalitu základných lekárskych služieb. Oddelenie podvodov na Ministerstve Zdravotníctva, ktorý Katarka informovala s dôkazmi ktoré mala k dispozícii sa nad prípadom nevzrušilo a zo 44 členov parlamentu ktorým Katarka označila získanie kontraktu na neexistujúce služby ako podvod storočia, ani jeden nereagoval. Výsledkom nového kontraktu v gloucesterskom zdravotníctve bolo to, že Slováci stratili svoje jazykové služby. Anglické žarty v štátnej televízii často pozostávajú z toho, že sa obecenstvo smeje na tom, ako znejú slová v iných jazykoch. Na tomto anglickom kontrakte sa teraz môže smiať celý svet. Správa gloucesterského zdravotníctva dokonca prehlásila tlači a médiám, že firma Prestige bola podľa nich so svojou ponukou oproti konkurencii ďaleko najlepšia a že im predložila presne to, čo chceli. Vzhľadom na to, ako sa správa gloucesterského zdravotníctva chovala k Slovákom, sa to aj dá uveriť. Ľudia na Slovensku a v iných krajinách by očakávali, že zodpovedných zoberú k súdu. Tí, čo voľakedy pracovali pre podniky zahraničného obchodu by boli išli do väzenia za kontrakt, v súvislosti s ktorým boli vopred upozornení kýmkoľvek, že ho nebude možné dodať na vyžadovanej úrovni, a za jeho zlyhanie. (Keď sa Katarka sama uchádzala o kontrakt, ktorý v tom čase už vykonávala, vo svojej ponuke jasne upozornila na to, že kompetentných slovenských prekladateľov v Gloucesterskej oblasti nebolo.) Nie tak v Anglicku, a nie ak sa uškodilo Slovákom. Za zlyhaný kontrakt sa platili štátne peniaze, ktoré by sa ináč boli mohli použiť na potrebné lekárske služby samotným britským občanom. Nikto nebol trestaný. Okrem Katarky. Tej sa pán Beech vyhrážal právnymi krokmi zato, že upozornila na fiasko tohto kontraktu. Navyše zato, že mnohé mesiace dodávala bezplatne služby, za ktoré Prestige brali peniaze, len aby pacienti netrpeli a aby neprišlo kvôli jazykovým nezrovnalostiam k strate životov, ju pán Beech spolu s pani Brookovou, ktorá bola zodpovedná za bezpečnosť a blaho pacientov, vyhodili z práce. Firma Prestige mala realizovať slovenský kontrakt od júla 2009, no tri mesiace do realizácie kontraktu, v októbri 2009 sa za pomoci zdravotníctva, teda odberateľa, verboval personál, pre firmu Prestige a tí istí jednotlivci čo predtým dochádzali cez firmu Tapestry, a ktorí sa neosvedčili, sa teraz zverbovali pre novú firmu. Pre akútny nedostatok, predtým nezamestnaní, alebo len s občasnou prácou ako čašníci a upratovačky, sa zo dňa na deň mohli stať medickými prekladateľmi. Ak na túto prácu a s ňou spojenú zodpovednosť nemali, a vo viac ako jednom prípade sa ukázalo že kandidát nevedel hovoriť ani len svojím materinským jazykom riadne, kdežto dvomi jazykmi, to nevadilo, lebo v prvom rade sa zrejme vyžadovalo aby boli ticho ohľadom toho, ako sa zaobchádzalo v niektorých miestach s niektorými Čechmi a Slovákmi. Otvorený protislovenský rasizmus vykázali hlavne sociálne služby a tie sú priamo pod správou krajskej rady. Prípad z intenzívnej stanice Pocity, ktoré žena z Bratislavy ako Katar schopný bezhraničnej lásky k blížnemu, pri takých príležitostiach prežívala, popísala ako trhanie Duše horšie, ako by bolo trhanie tela, vlkmi. Už po zákaze, v priebehu istého predpoludnia na jar 2010, sa udialo niekoľko súrnych telefonátov k jej mobilu z intenzívnej stanice v gloucesterskej nemocnici. Staničná sestra sa jej domáhala ohľadom pomoci vážne chorému pacientovi, o rodinu ktorého Katarka pomáhala lekárom a iným službám sa starať roky, a každý ju v tej úlohe poznal. Rodina priložila pacientovi telefón, a sám jej stačil oznámiť, že je v takej bolesti, akú jeho telo už nedokáže zniesť a prosí ju na kolenách, aby mu prišla pomôcť, lebo nikto iný nevie povedať lekárom, čo mu treba. Ihneď ich skontaktovala, ale oddelenie pani Brookovej jej odmietlo prístup a keď sa domáhala, aby teda pacientovi aspoň poslali niekoho iného, pani Brooková a pán Beech nechali človeka, ktorý sa už raz považoval za umierajúceho, bez akýchkoľvek jazykových služieb a v bolesti celý deň, zatiaľ čo štát pridelil zdravotníctvu prostriedky na jazykové služby a dakto ich čerpal. Zúfalá pacientova rodina sa jej v priebehu dňa opakovane domáhala a úpenlivo ju prosili, aby pre nich niečo urobila. Vtedy im prisahala, že ak bude treba aby sa Zem začala otáčať opačným smerom, sa tak stane, a svet sa dozvie pravdu o tom, ako sa v Gloucesteri zaobchádza so Slovákmi. Tento pacient bol jedným z tých, čo Katarku nazval svojou matkou. Slováci v Anglicku III. Prítomnosť Boha Za tri desaťročia jej zneužívania Katarke bolesť posilnila Dušu a priviedla ju bližšie k Bohu. Naučila sa smiať z ľudí čo ju diskriminovali, podrážali ju na každom kroku a neľudsky jej ubližovali zato, že je zo Slovenska, a ešte horšie, lebo sa sama chovala hrdo a na úroveň ľudí čo jej ubližovali, sa neponížila. Susedia ju napádali na ulici, ťahali ju za vlasy, bili pri vlastnom dome. Na to, že sa jej ubližovalo si zvykla, a mala na to od Boha aj vysvetlenie. Také, ktoré ju povznieslo nad hlupákmi ktorí v domnienke že sa im darí jej robiť zle, v skutočnosti kruto škodili sami sebe, a ona to videla. Keď sa mladej žene, ktorá ju pred 14 rokmi prenasledovala v tehotenstve narodilo mŕtve dieťa, Katarka bola zhrozená, lebo by jej to neželala. Ani inštalatérovi okien by nebola priala, aby sa sám podpálil plameňometom hoci od nej zobral peniaze, a napriek mnohým výzvam sa nedostavil dokončiť prácu, ktorú jej sľúbil. Boh jej ukázal aspoň toľko kruto postihnutých, koľko krát sa jej zámerne ublížilo, až sa naučila súcitiť a dokonca milovať ešte aj tých čo jej ubližovali. No ak niekto ubližoval druhým, tým, ktorí na nej záviseli, to bolo niečo iné. To nedokázala zniesť. Pacient na intenzívke ju nazval aj matkou Slovákov. Ku tomuto, na smrť chorému človeku v kritickom stave, ktorý veril, že nik iný mu podobne nedokáže pomôcť ako ona, jej pani Brooková hrozbami fyzického násilia proti nej prostredníctvom polície, zablokovala prístup a pacienta nechala bez jazykových služieb, ktorých sa samotný nemocničný personál dožadoval, aby mohli pacienta riadne ošetriť. V októbri 2010 sa Katarka súkromne dostavila do nemocnice aby pomohla v akútnom prípade Gejzu G. Vypudili ju a Gejza bol za niekoľko dní mŕtvy za nevysvetlených okolností. Rodiny, hlavne ak sú partneri rozvedení, sa niekedy starajú viac o pohrebné a iné finančné výhody, ako o vyjasnenie okolností smrti. O tie ohľadom Gejzu okrem Katarky nik nedbá. Na základe toho istého opatrenia pani Brookovej, sa tiež istým rodičom a proti ich vôli, narodilo postihnuté dieťa. Zodpovednosť za spoločenské náklady, ktoré budú spojené s doživotnou opaterou tohto človeka, jeho samotné utrpenie a utrpenie jeho rodičov a rodiny dodnes nik neriešil. Práve naopak. Za svoje zásluhy voči pacientom, pani Brooková bola v priebehu posledného roku povýšená z vedúcej oddelenia starostlivosti o pacienta na jeho riaditeľku, čím sa jej aj pridelil riaditeľský plat z chudobnej pokladnice gloucesterského zdravotníctva. Ak by toto niekto urobil rodine Angličanov, takmer určite by bol stíhaný. Katarka informovala riaditeľa nemocnice, Dr Harsenta, ako aj právne oddelenie nemocnice, no nik ani len nereagoval. Ale slovenského chlapca, ktorý ukradol ponožky v obchodnom dome britská polícia zatkla. Dr. Harsent sa sám objavil 5. Mája 2011 v národných novinách tým, že mal príjem v obnose £213,800 za prvý rok vo svojej funkcii, zatiaľ čo britský premier má len £142 500 na rok, a sestričky sa prepúčťajú z nemocnice, lebo im vraj nie je z čoho platiť. Katarkine vidiny V ten jarný deň, keď jej pani Brooková a pán Beech zatarasili dvere k na smrť chorému, sa jej od hrôzy z toho, čoho sa títo dvaja voči bezmocnému človeku dopustili, nie v nacistickom koncentráku, ale v mieste, ktoré sa volá nemocnicou, v dvadsiatom prvom storočí, rozmazával zrak, a takmer sa potkýnala o vlastné nohy. Vtedy jej Boh predstavil vidinu. Na pozadí miestnej scenérie jej projektoval obrovský drevený kríž. Vznášal sa horizontálne nad Gloucesterom. Nie ukrižovaná, ale priviazaná ku krížu s roztiahnutými rukami a zviazanými nohami bola postava. Ako sa kríž kĺzal vysoko nad mestom so svetoznámou katedrálou, voľné rukávy pastelových hábov v ktorom bola postava odetá sa jemne pohybovali vo vánku. Hlava takmer bez života visela z pliec a z bezvládnych pier unikali sliny zmiešané s krvou, na mesto a na katedrálu. Vlasy zacláňali tvár. Keď ich vánok rozdelil, postava na kríži bola ona. Pochopila, že Boh jej takto ukázal, že sa v nej ľudská bolesť naplnila. Zatým mohol nasledovať už len útlm. Tá istá vidina sa prerušovane sprítomňovala po niekoľko týždňov, po čom bola nahradená scénou podobnou Michelangelovej Piete. Sama ležala v náruči Krista - svojej matky. Podobne ako kedysi dakto pomohol Kristovi niesť jeho kríž, v tretej a poslednej vidine, už na začiatku leta 2010, dve postavy medzi sebou podopierali a ťahali tretiu, ktorá zranená a vysilená, nedokázala stáť na vlastných nohách. Katarka videla v tejto tretej vidine, správu o tom, že Boh si je vedomý toho, že už nevládze a ani nedokáže už existovať ako druhí, no poskytne jej takú oporu, akú potrebuje, aby sa dokončili jej úlohy. Vývoj Od tej doby sa sama nedokázala zaoberať nespravodlivosťou ktorej ju podrobili, je pod lekárskou opaterou a druhí jej musia pomáhať so spravovaním bežných záležitostí domácnosti, včítane inkasovania peňazí, ktoré jej zdravotníctvo dodnes dlhuje. No je schopná venovať sa svojej spirituálnej práci, ktorá dáva zmysel tomu, že je ešte tu na Zemi, a napriek tomu, že radosť zo života a aj samotná vôľa žiť v nej zomreli v ten jarný deň roku 2010 keď jej v britskej nemocnici nedovolili sa dostaviť k umierajúcemu kvôli pár librám. Ministerstvo zahraničných vecí so zastupiteľskými úradmi v Londýne, na ktoré sa obrátila, aj s petíciou 101 pacientov, sa jej poďakovali za to čo ona spravila, ale sami v tejto veci pre vlastných občanov neurobili nič. Administrátori v zdravotníctve nakoniec tvrdili, že slovenské veľvyslanectvo v Londýne ich vraj uistilo, že slovenské služby slovenským občanom možno rovnako nahradiť službami v jazyku českom. Na základe takéhoto prehlásenia samotným slovenským zastupiteľstvom, si správa v Gloucesteri vybrala pre úlohu slovenského medického prekladateľa istú slečnu Suchánkovú, česky hovoriacu osobu, ktorá hovorila po anglicky s americkým prízvukom, a ktorej písomné preklady dokazovali podpriemerný stupeň vzdelania a aj to, že slovensky do potrebnej miery ani len nerozumela. (Toto je tá istá osoba, ktorú nanútili mladému mužovi a jeho matke, ako popísané vyššie.) Ochotne sa však zúčastňovala takých činností, ako bolo vydieranie istej rodiny zo Slovenska k tomu, aby si dali opakovane a nepotrebne očkovať deti len na to, aby sociálni pracovníci mohli na papieri dokázať ich rodičovskú nedbanlivosť a aby mali zámienku im zasahovať do života. V roku 2009, dvadsať tri ročnú slečnu Suchánkovú na takomto základe sociálne služby v Gloucesteri povýšili za členku dozorného orgánu starostlivosti o deti - a to bez akejkoľvek konzultácie so slovenskými alebo českými bezpečnostnými orgánmi ohľadom jej možnej vhodnosti pre takúto funkciu. Slečna Suchánková sa usadila na Barton Street v Gloucesteri, čo je ulica a oblasť, ktorej sa po západe slnka vraj miestni vyhýbajú, a ktorej meno sa v Gloucesterskom kraji tradične spája s kriminalitou, obchodovaním s drogami a s prostitúciou. Niekoľko cigáňov čo utiekli zo Slovenska a z Čiech pred výkonom trestu sa tam pomerne úspešne usadilo. Ďalšou lokalitou kde ubytovali Slovákov a ak boli bez práce, im miestny výbor aj platil nájomné, bola zlovestná adresa v susedstve 25 Cromwell Street - domu, ktorý vedenie mesta strhlo, po tom čo v ňom po mnohé roky murár Fred West a jeho žena Ružena, sexuálne zneužívali a vraždili mladé ženy (počet udaný asi 12) a to včítane vlastnej dcéry. Fred West spáchal samovraždu vo väzení v roku 1995. Tam bývala aj mladá slovenská matka, ktorá mala traumu v tehotenstve a Katarka sa o ňu starala, včítane pri pôrode. Nečudo, že dievčina si Katarku obľúbila a úpenlivo prosila zdravotníctvo aby jej mohla naďalej pomáhať. No do jej domu jej nanútili ľudí, ktorých nechcela ani len vpustiť. Záznamy mnohých pacientov obsahovali meno Dagmar, ktorým pokrstili pri narodení Katarku, rodáčku z Bratislavy. Hoci sa slečna Suchánková aspoň pri jednej príležitosti v júni 2009 dostavila pod iným menom, začala sa volať Dagmar a posielali ju ku Katarkiným stretnutiam. Počas deviatich mesiacov čo bola slečna Suchánková ochotná vydávať sa na papieri za Katarku a takto sa snažila dostať na jej miesto, nosila v sebe plod. Podľa Katarov dieťa, ktoré žena nosí v sebe, odzrkadlí činy matky v čase kedy ho nosila. Mladú matku v Gloucesteri vraj už veľmi nevidieť. Nebolo takého dozorného orgánu v Británii, včítane členov vlády, ktorí by neboli informovaní, no nik k tomuto prípadu dodnes neponúkol akékoľvek vysvetlenie a tým, čo sú zodpovední, bolo dovolené pokračovať. Britský sudca sa vyjadril, že má hodnotu kusa mäsa na pohyblivom páse, lebo sa narodila na Slovensku Pre bežného Slováka odvolanie na britský systém spravodlivosti zrejme neexistuje. Dôkazom je Katarkin prípad z 31. marca 2005, v ktorom britský sudca Thomas, v Cheltenhame, zmenil celú súdnu procedúru len nato, aby ju mohol potrestať, a aby s ňou mohol zaobchádzať ako s odsúdeným zločincom, zato, že sa narodila a vyštudovala v Bratislave, a ako nevinná obeť nesprávnej administrácie úradov, sa domáhala nápravy, a to sa o dva roky neskôr potvrdilo na príslušnom tribunáli. Dokonca sa sudca vyjadril že ako človek, má táto žena podľa neho hodnotu kusa mäsa na pohyblivom páse. Dohľadný orgán zrejme na tom istom základe sťažnosť proti sudcovi vyhodil. Z menejcenného kovu, železa, sa získa oceľ tým, že sa vystaví takmer neznesiteľnej horúčave. Keď sa železo priblíži takmer k bodu zničenia, ale nie celkom, zušľachtia sa jeho vlastnosti v novej a vyššej kvalite. Podľa katarských princípov, na podobnom základe Boh napomáha rastu ušľachtilej Duše. Polícia a cirkev Ak v oblasti v ktorej katarka žije Slováka niekto obťažuje, a on sa domáha polície, môže sa stať, že polícia jeho zatkne, pričom sa nejedná o jazykové nezrovnalosti. Stalo sa to aj jej, po 25 rokoch v Británii a po akademickej kariére na poprednej britskej univerzite, ktorej účelom bolo podporiť britský priemysel - lebo je pôvodom zo Slovenska. V skoré ranné hodiny 16. Augusta 2007 cheltenhamská polícia rozobrala jej bránu, vtrhla do jej súkromnej záhrady, a odvliekla ju bez toho, že by jej dali možnosť niekomu oznámiť čo sa s ňou deje a kam ju berú. V aute jej povedali, aké má v tejto situácii vraj práva. Dôvodom jej zatknutia bolo to, že istá stará žena zo susedstva, o ktorej každý vedel že v priebehu posledných 15 rokov neprestala podávať falošné obvinenia proti Katarke na všetky úrady, a dokonca aj novinám, sa vraj sťažovala, že jej smerom niečo vyriekla v parku, a to sa starej žene nepáčilo. Polícia zaevidovala prípad ako kriminálny priestupok číslo CR/030705/07 proti Slovenke a z cely ju policajti prepustili na prevoz do cheltenhamskej nemocnice. Takéto zaobchádzanie s ľuďmi, podobné iba zaobchádzaniu s židmi v nacistickom gete, existuje dnes a v kresťanstve. Celá skupina kresťanských kňazov úraduje priamo pod administráciou pani Brookovej. Katarka oznámila miestnej diecéze, že sa nesmierne obáva o práva a blaho miestnych Slovákov, včítane v súvislosti s nemocnicou. Klerici záujem o podrobnosti nevyjadrili. Naspäť doma Jeden zo Slovákov trval na tom, aby o veci kontaktovala Jojku. Jojka na Katarkin podrobný odkaz nereagovala. Nedá sa poprieť, že niektorí z prisťahovalcov prišli do Británie využívať systém sociálneho zabezpečenia. Naspäť doma sa ľudia hanbia priznať, aké sú skutočné okolnosti za materiálnymi výhodami, ktoré sa javia na povrchu. Podľa Katarky sa v Anglicku všeobecne so Slovákmi zaobchádza horšie ako so zvieratami, ktoré tam majú práva. Slováci zrejme vidia rozdiely, no úrady v Británii vidia v každom, kto hovorí po slovensky, len jeden typ človeka. Slovensko urobilo obdivuhodný ekonomický pokrok v priebehu niekoľkých rokov, zaslúži si sebaúctu. Národ vykazuje sebaúctu predovšetkým tým, že si chráni svoj vlastný jazyk, a rieši si problémy vlastných občanov doma aj v zahraničí sám, a dôstojne. Ludia si všimli, že sa Katarka chová inak. Keď ju nazvali veriacou, povedala im, že veriť treba tomu, že panna porodila, a že mŕtvy vstal z hrobu, nie tomu, že vrana k vrane sadá, a že ako si človek ustelie, tak bude spať. To si stačí všimnúť. Ona nie je veriaca, ale Katar. Katar neverí v Boha, on o Ňom vie a podľa toho aj žije. Keď jej ďakovali, povedala im že stačí ak budú o nej v dobrom myslieť. Ďakovať jej netreba, lebo všetko čo robí, robí pre sama pre seba. Listy písala a formuláre vyplňovala ľudom za čo jej kto mohol zaplatiť a keď sa niekto ocitol v skutočnej núdzi a bol bez akýchkoľvek prostriedkov, obetovala mu svoj čas a schopnosti rovnako, a z lásky. Len nesmierne hlúpi a nevzdelaní ľudia na západe majú Slovensko za zaostalú dedinu Východu. Každý, kto sa narodil na Slovensku si má uvedomiť, že príslušníci malých národov sa tradične snažili lepšie a v samotnej Európe sú príklady malých národov, ktoré na základe svojich schopností dosiahli veľké uznanie. Nie napodobňovaním druhých, ale uvedomením si vlastných odlišných či dokonca jedinečných schopností národ zbohatne a obháji si miesto, ktoré mu patrí , na Zemi aj pred Bohom.