Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Slovenka odkrýva záhady veľkého tresku


Rodáčka z Bratislavy Mária Smižanská pôsobí v jednom z tímov megaprojektu veľkého hadrónového urýchľovača.

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných rodákov.

Odmalička ju fascinovali kozmické lety. Už počas školských čias bolo jasné, že práve
oblasť matematiky a fyziky sa pre ňu stane osudovou. V súčasnosti pracuje bratislavská rodáčka Mária Smižanská už dvanásty rok na najväčšom a najdrahšom vedeckom projekte v histórii ľudstva, veľkom hadrónovom urýchľovači v laboratórnom stredisku CERN pri švajčiarskej Ženeve. Práve v ňom sa snažia vedci pátrať po tom, ako vyzerali úplné začiatky sveta krátko po "veľkom tresku“.

V obrovskom podzemnom laboratóriu sa slovenská vedkyňa venuje analýze dát z urýchľovača a má pod palcom publikácie, ktoré z centra ochádzajú do sveta. "Pracujem na projekte ATLAS, ktorý združuje viac ako 3 000 vedcov z takmer štyroch desiatok krajín. Dve funkčné obdobia som viedla skupinu vedcov z dvanástich rôznych krajín,“ dodáva Smižanská, ktorej úlohou je skúmať rôzne správanie hmoty a antihmoty.

Lov na Božiu časticu
Tento významný projekt, ktorý sa snaží objaviť takzvanú Božiu časticu, považuje vedkyňa za jeden z doterajších najväčších úspechov ľudstva v oblasti fyziky. "Moderná fyzika musí odpovedať na množstvo zložitých otázok. Tie ,jednoduchšie‘ už totiž boli zodpovedané v minulosti. To, čo ostalo nezodpovedané, je nesmierne náročné. Práve preto je najväčším úspechom urýchľovača všetko, čo umožňuje fungovanie prístrojov, spracovanie dát v najväčšej celosvetovej počítačovej sieti a analýzu výsledkov tisíckami vedcov,“ priznáva Smižanská.

Medzi elitou
Medzi vedeckú elitu sa podobne ako mnoho jej kolegov pochádzajúcich z bývalého Československa dostala Smižanská cez výskumné stredisko v Dubne pri Moskve. Práve v tomto malom jadrovom mestečku pôsobila deväť rokov. "Získavali sme tu vedomosti od špičkových vedcov, ktorí boli známi na celosvetovej úrovni aj napriek železnej opone. Vyrastala som tu spolu s generáciou mladých vedcov, ktorí sa aj po roku 1989 dokázali rýchlo uplatniť.“

Po pôsobení v Rusku sa Smižanská vrátila naspäť do Prahy, odkiaľ sa na dva roky dostala do Centra jadrového výskumu na predmestí Paríža. Práve vďaka jej úspechom a dosiahnutým výsledkom dostala veľmi zaujímavú ponuku od univerzity v anglickom Lancasteri. Univerzita, na ktorej pôsobí už dvanásť rokov, ju vyslala práve do strediska CERN.

Veda je aj o zábave
Aj napriek tomu, že ešte donedávna mali v oblasti fyziky a matematiky dominantné postavenie muži, Smižanská pripomína, že v súčasnosti sa podiel žien začína zvyšovať. Dnes už dokonca jednému zo štyroch projektov urýchľovača, ATLASU, šéfuje žena. "V súčasnosti to už ženy nemajú ťažké, predchádzajúce generácie pre nás pripravili pôdu. Keď totiž denne riešime úlohy v zložitých diskusiách, musíme sa sústrediť a nemáme čas
myslieť na to, kto je žena a kto chlap, či akej národnosti a rasy sú. Dôležité je, čo dokážu vymyslieť.“


Ak by si však niekto myslel, že veda a konkrétne oblasť fyziky sú len akousi "nudnou“ disciplínou vedcov v laboratóriách, Smižanská ho ihneď vyvedie z omylu. S úsmevom spomína na príhodu spred piatich rokov, keď sa snažila vyhrať pre Lancaster miesto hostiteľa významnej medzinárodnej vedeckej konferencie. Lancaster vtedy súťažil proti takým tvrdým a favorizovaným konkurentom, akými boli Taliansko či Havaj. Porotu nakoniec presvedčila aj vďaka tomu, že v Anglicku vedcov určite nebudú trápiť vysoké teploty. Práve tento výrok sa však Smižanskej a jej tímu stal takmer osudným. "Na tretí deň sa teploty vyšplhali na neslýchaných 33 stupňov Celzia a ja som mala problém zohnať chladiace zariadenie pre 200-miestnu sálu,“ dodáva Smižanská. Problém však nakoniec s pomocou svojich asistentov vyriešila, no v pamäti jej vrtochy počasia určite dlho ostanú.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Martina Lidinská : 04.01.2011

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-49175000-slovenka-odkryva-zahady-velkeho-tresku