Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Slovák, čo vládne baniam v Kanade


Dezider Dan Tölgyesi stojí na čele organizácie, ktorá zastrešuje aktivity všetkých banských spoločností v Québecu.

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných rodákov.

Podobne ako pre mnoho československých emigrantov, aj pre neho sa stal kľúčovým zlomom v živote august 1968. Práve vtedy ako študent Prírodovedeckej fakulty v Bratislave odišiel do mládežníckeho tábora vo Francúzsku. Následné udalosti po vpáde okupačných vojsk do Československa ho priviedli k rozhodnutiu, ktoré radikálne zmenilo jeho budúcnosť. Už o necelé dva mesiace odcestoval z Francúzska do Kanady, kde žije dodnes. "Odišiel som do neznáma, do prostredia, v ktorom som nikoho nepoznal. Bol som úplne bez haliera a bez základných životných prostriedkov. Začínal som sám od nuly,“ spomína Dezider Dan Tölgyesi, ktorý sa z radového baníka postupne vypracoval na jedného z najuznávanejších banských expertov v kanadskej provincii Québec.

Ako prezident Banskej asociácie Québecu, ktorá je druhou najväčšou v celej Kanade, má pod palcom miestne aktivity najväčších svetových spoločností, ťažiacich v Québecu - Rio Tinto, X-Strata, BHP Billiton, Goldcorp či ArcellorMittal. "Mojou úlohou na čele tejto organizácie je rozvíjať kontakty s vládou a politikmi, kontrolnými orgánmi, so školami, s akadémiou i verejnosťou. Dávame pozor, aby každý člen našej organizácie dodržiaval zákony a predpisy a spĺňal tiež očakávania obyvateľov banských miest.“

Jasná voľba
Kanada bola pre Tölgyesiho jasnou voľbou - pre ľudí utekajúcich z Československa urýchlila emigračný proces, takže už začiatkom októbra 1968 mohol prísť do Québecu. Keďže už z Československa mal poldruharočnú banícku prax v ostravsko-karvínskom revíre, baňa sa stala jeho osudom aj v Kanade, kde absolvoval Banskú fakultu na Univerzite Laval.

Jeho kariéra pripomína dokonalé splnenie amerického sna. "Po príchode do banského prostredia na severe Québecu som prešiel rôznymi funkciami. Postupne sa zvyšovala moja zodpovednosť - od zmenového technika cez hlavného inžiniera, vedúceho výroby až po riaditeľa banského závodu v troch banských spoločnostiach. Nakoniec som sa stal generálnym riaditeľom, ktorému podliehali štyri banské závody. Celkovo som tak mal pod sebou vyše 2,5 tisíca zamestnancov a rozpočet vo výške niekoľkých stoviek miliónov dolárov ročne,“ hovorí Tölgyesi.

Cesta na vrchol
Tölgyesiho záujem o energetiku i hľadanie riešení problémov banského priemyslu nezostali nepovšimnuté. "V roku 1992 mi Banská asociácia Québecu ponúkla pozíciu generálneho riaditeľa a o dva roky neskôr ma vymenovali za prezidenta tejto organizácie,“ hovorí rodák z Nových Zámkov. Asociácia, ktorú vedie, združuje všetky banské spoločnosti produkujúce v Québecu. Okrem spomínaných svetových koncernov zastrešuje aj stredne veľké spoločnosti ako Agnico Eagle či IamGold, ale i tie, ktoré ťažia iba v Kanade. Dohromady je to 55 banských spoločností.

Ako šéf organizácie québeckých spoločností má na starosti popri odbornej práci aj zastupovanie banského priemyslu v iných inštitúciách. "V súčasnosti som predsedom
Québeckej komisie pre zdravie a bezpečnosť, členom predstavenstva Québeckého združenie zamestnávateľov, ako aj Združenia zamestnávateľov v odvetví životného prostredia. Tiež som spoluzakladal dve výskumné organizácie - SOREDEM sa zaoberá technológiou dobývania, zatiaľ čo COREM úpravou nerastov.“


Expert na jadrovú bezpečnosť
Popri banskom priemysle nezaostáva Tölgyesi ani v ostatných odvetviach energetiky - patrí tiež medzi kanadských expertov na jadrovú energiu. "V roku 2008 som sa stal členom kanadskej Komisie pre jadrovú bezpečnosť. Náplňou tejto komisie je ochrana životného prostredia, zdravia a bezpečnosti pri práci. Má tiež na starosti úlohu Kanady v rámci medzinárodných zmlúv a záväzkov týkajúcich sa mierového používania jadrovej energie,“ tvrdí Tölgyesi.

Svoje bohaté dlhoročné skúsenosti zužitkoval Tölgyesi počas prednášok na technických konferenciách po celom svete. Okrem Kanady a Spojených štátov vystupoval aj v Argentíne, Peru, Čile, Guyane, Južnej Afrike či vo Švédsku.

Naši baníci majú v Kanade výbornú povesť
Šéf Québeckej banskej asociácie Dezider Tölgyesi pre HN:

Kanada je krajina s obrovským nerastným bohatstvom. Ktoré suroviny sa najviac ťažia v Québecu?
Potenciál nerastných zdrojov Québecu, ktorý má rozlohu vyše 1.5 milióna štvorcových kilometrov, je veľmi rôznorodý. Uhlie však nepatrí medzi priemyselne úžitkové zásoby - nedobýva sa tu, takisto ani ropa. Naproti tomu provincia Québec intenzívne podporuje ťažbu rôznych kovov, železa, zlata, diamantov, priemyselných nerastov či výrobu hliníka. S tým sa spája veľmi rozvinutá produkcia elektrickej energie, ktorá putuje nielen na domáci trh, ale predáva sa i druhým provinciám a Spojeným štátom.

Zdá sa teda, že baníctvo je v Kanade veľkým biznisom...
Banský priemysel zaručuje v Québecu priamo vyše 36-tisíc pracovných miest s ročnou hodnotou výroby zhruba sedem miliárd dolárov. Zaisťuje tiež vysokú životnú úroveň - platy sú v ňom o štvrtinu vyššie, ako je celoprovinčný priemer. Výskumy uvádzajú, že za posledných desať rokov je Québec jednou z provincií sveta, ktoré najviac podporujú banský priemysel.

V minulosti Slováci často chodili za baníckou prácou do USA a Kanady. Platí to i dnes?
Stredoeuropské národy, najmä Slováci, Poliaci a Ukrajinci, mali a naďalej majú blízky a pozitivny vzťah k baníctvu. Ich prístup k práci je stále vysoko oceňovaný aj tu. Možností na veľmi dobré uplatnenie je veľa. Banské podniky neustále hľadajú pracovné sily - baníkov, remeselníkov rôznych zameraní, technikov, inžinierov. Tieto možnosti zamestnania navyše podporuje i skutočnosť, že veľa kanadských banských podnikov operuje na celom svete.

V súvislosti s ochranou životného prostredia sa často hovorí o potrebe obnoviteľných zdrojov energie. Nie je to na úkor tradičného baníctva?
Je jasné, že rozvoj svetového hospodárstva vyžaduje čím ďalej tým viac energie. Napriek príchodu jej nových druhov, ako je slnečná či veterná, zostáva uhlie, jadrová energia, hydroelektrina, rôzne formy ropy a plyn základnými energetickými zdrojmi.

Dbá sa v kanadskom baníctve dostatočne na ekológiu?
Samozrejme. Banský a energetický priemysel operuje podľa princípov trvalo udržateľného rozvoja. Existujú prísne normy na to, aby rozvoj banského i energetického priemyslu bol bezrizikový, nedial sa na úkor zdravia obyvateľstva a neznižoval kvalitu životného prostredia.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Pavel Novotný : 16.11.2010

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-48189890-slovak-co-vladne-baniam-v-kanade