Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Orava a Spiš boli vymenené za tešínske uhlie


Presne pred 90 rokmi – 28. júla – stratilo Slovensko časť svojho územia, ČSR ako novovzniknutý štát musel nútene odstúpiť 27 severoslovenských obcí Poľsku. Stalo sa tak iba pár týždňov po definitívnom stanovení južných hraníc Slovenska v Trianone. Najvyššia rada veľvyslancov na konferencii v belgickom meste Spa vyniesla 28. júla 1920 nasledovný verdikt: 27 slovenských obcí s viac než 25-tisíc obyvateľmi pripadne Poľsku. Na Orave to bolo 14 a na Spiši 13 obcí. Išlo o rozlohu 584 štvorcových kilometrov.

Nešťastím pre Slovákov bolo že tento spor sa spojil so sporom o národnostne zmiešané Tešínsko v českej časti štátu. Tiež i to, že pod tlakom medzinárodnej situácie sa minister zahraničia Beneš dohodol s poľským náprotivkom Grabskim na arbitráži. Tým sa spor dostal mimo vplyv vtedajšieho ČeskoSlovenska.

Išlo o obce, ktoré sa aj v časoch najtuhšej maďarizácie hlásili k slovenskej reči i povedomiu a ktoré Slovensku poskytli mnoho vzdelancov. Krutou iróniou osudu tak prešli zo štátu, ktorý ich chcel pomaďarčiť do štátu, ktorý ich chcel polonizovať, pričom i metódy boli veľmi podobné Slováci na tieto udalosti reagovali rôzne – organizovali rezolúcie, demonštrácie, ale aj ilegálne odchody na Slovensko. Bojkotovali dokonca aj voľby do poľských orgánov. V niektorých oblastiach vláda dokonca vyhlásila stanné právo. Zakázala Slovákom odoberať slovenskú literatúru - s cieľom popoľštenia tamojších Slovákov pracovalo až 30 organizácií.

Smutným faktom ostáva i to, že bezohľadná polonizácia sa nediala len zo strany štátu, ale rovnako intenzívne aj zo strany cirkvi. Ako príklad možno uviesť, že neskorší krakovský kardinál Karol Wojtyla na dve slovenské obce, Krempachy a Novú Belú, uvalil ešte v roku 1968 cirkevnú kliatbu – interdikt, za to, že odmietali poľskú liturgiu.

V časti verejnosti sa dodnes diskutuje o tom, kto bol za takéto vyústenie sporu zodpovedný. Traduje sa, že „Orava a Spiš boli vymenené za tešínske uhlie“. I keď z právneho hľadiska k žiadnej „výmene“ nedošlo, v zásade možno povedať, že Oravci i Spišiaci boli československým štátom skutočne obetovaní. Na rozdiel od priemyselne i strategicky dôležitejšieho Tešínska.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

las : 28.07.2010