Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18776 |
Skalský: Zahraniční Slováci chcú voľby cez internet a televízne vysielanie
Bratislava 4. júla (TASR) - Na pondelok 5. júla pripadá Deň zahraničných Slovákov. Záujmy zahraničných Slovákov reprezentuje Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). TASR prináša pri tejto príležitosti rozhovor s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimírom Skalským.
Uplynulo len niekoľko dní od parlamentných volieb na Slovensku. Čo hovoríte na súčasný volebný systém, ktorý je podľa ohlasov pre zahraničných Slovákov dosť komplikovaný? Ako by sa to mohlo zmeniť a kedy to vidíte reálne?
Nesmierne ma potešilo, že zavedenie volieb prostredníctvom internetu sa dostalo medzi programové tézy novej slovenskej koalície. O to sme sa veľmi usilovali, aj sám som kvôli tomu absolvoval množstvo rokovaní s predstaviteľmi strán. Tento postoj podporila aj organizácia Európania vo svete so sídlom v Bruseli, ktorej som viceprezidentom. Jasne ho artikulovala v štokholmských odporúčaniach, ale najmä v bratislavských, prijatých presne v deň slovenských parlamentných volieb na zasadnutí v Bratislave, ktoré sa konalo na moje pozvanie. Podľa zmienených programových téz koalície by sa cez internet malo určite voliť už v parlamentných voľbách v roku 2014 - pochopiteľne, zvýši to komfort nielen voličov zo zahraničia, ale i všetkých doma, na Slovensku. Osobne by som sa však veľmi prihováral za to, aby sa tento spôsob voľby zaviedol už roku 2013, a to pre všetky typy volieb jednotne.
Súčasný systém je totiž nielen zložitý, ale aj nelogický. Zo zahraničia sa dá prostredníctvom pošty voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad prezidenta však už nie; takisto sa zo zahraničia nedá zúčastniť na iných typoch volieb či na referende. A pochopiteľne, je veľmi nepraktické, že volič zo zahraničia sa musí najprv najmenej 50 dní pred voľbami zaregistrovať, potom poslať ďalšiu obálku so samotným lístkom. Nehľadiac na to, že pri tomto systéme teoreticky hrozí aj úmyselné či neúmyselné neskoré doručenie alebo stratenie zásielky, narušenie princípu tajnej voľby a iné komplikácie. Proti voľbám cez internet sa niekedy argumentuje nízkou bezpečnosťou, ale podľa môjho presvedčenia je bezpečnejšia než tá prostredníctvom pošty. Hoci je to samozrejme mimoriadne vážna otázka, v čase internetového bankovníctva a dátových schránok, umožňujúcich právne úkony voči štátnej správe, je to riešiteľné. Dokazujú to aj príklady zo zahraničia. Parlamentné voľby sa cez internet už konajú v Estónsku, do roku 2012 ich zavedú v Česku, rôzne typy volieb elektronickou formou vyskúšali aj vo Francúzsku, Holandsku, Kanade, Švajčiarsku, USA či Veľkej Británii. Prostredníctvom internetu volia americkí vojaci v zahraničí, voliť elektronicky mohli aj krajania vo voľbách do katalánskeho parlamentu.
Aké ohlasy ste zaznamenali zo strany krajanov k uplynulým voľbám?
Napriek už zmieňovanej zložitosti, účasť na voľbách zo zahraničia sa takmer zdvojnásobila oproti predchádzajúcim parlamentným voľbám, o možnosť voliť požiadalo poštou takmer 7000 voličov. Evidentná bola spontánna i organizovaná aktivizácia zahraničných Slovákov na internete, v sociálnych sieťach. Napriek tomu to číslo je stále žalostne malé, ak uvážime, že v zahraničí žije najmenej päť percent slovenských voličov. A celkovo vyše dva milióny ľudí slovenského pôvodu; väčšina z nich však nemá slovenské občianstvo, takže ich sa voľby netýkajú. Ak sa zavedú voľby cez internet, účasť zo zahraničia stúpne mnohonásobne.
Zaujímavé je, že vznikajúca vládna koalícia získala od voličov zo zahraničia obrovskú dôveru. Tu konštatujem fakty, viac mi neprináleží, lebo Svetové združenie Slovákov v zahraničí je apolitická organizácia. Musí taká byť, veď združuje viac než 100 veľmi rôznorodých organizácií z 24 krajín sveta. Voľby v zvláštnom petržalskom obvode, určenom pre Slovákov v zahraničí bez trvalého bydliska na Slovensku, vyhrala SDKÚ-DS so 45 percentami a celkovo získala nová koalícia unikátnych 81,6 percenta. Volili najmä mladí ľudia, celkovo prišlo najviac hlasov z Českej republiky, Nemecka, Veľkej Británie a Írska.
Čo očakávate od novej vlády, aké máte požiadavky, s ktorými by mohla vyjsť v ústrety zahraničným Slovákom?
Mimoriadne sa teším na spoluprácu s novým kabinetom, napokon zasadne v ňom aj niekoľko mojich – trúfnem si povedať – osobných priateľov. Napriek tomu si nemyslím, že nás čaká ľahké obdobie, najmä kvôli ekonomickej kríze. Vláda bude musieť dokázať, že jej na tejto problematike záleží. Popri voľbách cez internet, pokiaľ možno už do roku 2013, je veľkou prioritou riešenie televízneho vysielania pre Slovákov v zahraničí a tiež udržanie grantového systému a jeho efektívnejšie využitie.
Aký je Váš názor na nový zákon o dvojakom občianstve?
Ja sám som držiteľom dvojakého občianstva – českého a slovenského. Existencia takýchto občanov nikdy nepredstavovala problém, naopak, sú akýmsi mostom medzi Českom a Slovenskom. Aby to tak však bolo, to predpokladá, že sa podobné otázky riešia po vzájomnom prerokovaní medzi dotknutými štátmi a v priateľskom duchu. Veľmi by som si želal, aby to tak bolo vo všetkých prípadoch, i v tom slovensko-maďarskom, a dúfam, že aj slovenské voľby sú krokom týmto smerom. Tá otázka sa nás ako Slovákov v zahraničí, samozrejme, veľmi týka, lebo akákoľvek eskalácia v medzinárodných vzťahoch postihne najviac vzájomné menšiny, teda v tomto prípade nielen Maďarov na Slovensku, ale aj Slovákov v Maďarsku.
V jednom z minulých rozhovorov ste konštatovali, že pretrvávajú problémy s nedostatočnou výškou finančnej podpory pre zahraničných Slovákov. Budete od novej vlády čakať zlepšenie aj v tejto oblasti? Budete na ňu nejakým spôsobom apelovať?
Chcem predovšetkým povedať, že nejde a nemalo by ísť o jednostrannú podporu či starostlivosť, ale o obojstranne prospešnú, takpovediac slovensko-slovenskú spoluprácu. Slováci v zahraničí tvoria kultúrne hodnoty, prezentujú slovenskú kultúru, cestovný ruch, pomáhajú nadväzovať vzťahy vrátane ekonomických. Poviem konkrétny príklad: Slovensko má veľmi málo slovenských inštitútov v zahraničí, dokonca ani v "hlavnom meste" EÚ Bruseli ho nemá – my tam vieme zastať jeho rolu, na profesionálnej úrovni tam prezentovať slovenské umenie, a to za zlomok nákladov, ktoré by predstavovalo zriadenie Slovenského inštitútu. Takýchto ponúk máme celý rad.
Pokiaľ ide o grantový systém pre Slovákov v zahraničí, za súčasnej situácie nemáme veľké oči, pokiaľ ide o jeho navyšovanie, aj keď je oproti okolitým krajinám - ako Maďarsko či Poľsko - veľmi malý. Určite by sa však nemal znížiť, to by bol mimoriadne nepriaznivý signál od novej vlády, ku ktorej nota bene prejavili Slováci v zahraničí takú dôveru. O čom by sme však určite mali hovoriť, to sú jeho priority a efektivity rozdeľovania, ako aj efektivita využitia financií, ktoré idú na tento účel inými kanálmi - napríklad aj prostredníctvom Matice slovenskej. Zlepšenie teda očakávam najmä v tom, že nám bude vláda viac načúvať, že napríklad do grantovej komisie zasadnú aj odborníci z ustanovizní ako Literárne informačné centrum, Divadelný ústav alebo Svetové združenie Slovákov v zahraničí.
Cez aké médiá čerpajú Slováci v zahraničí informácie o dianí na Slovensku (okrem internetu)? Vidíte nejaký deficit zo strany slovenských verejnoprávnych médií?
Pochopiteľne, popri internete a vlastných krajanských médiách, printových i elektronických, je najdôležitejší príjem televízie a rozhlasu. Dostať po celom svete noviny a časopisy je príliš zložité, nákladné a neefektívne, hoci určité návrhy máme aj v tejto oblasti. Ale najmä pokiaľ ide o STV - tu je deficit značný. Zatiaľ čo Slovenský rozhlas má svoje vysielanie pre Slovákov v zahraničí, o televíznom sa dlho iba hovorí. Pritom je zahrnuté aj do Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, a to s termínom v tomto roku. Slovenská televízia má svoj projekt, počítajúci s nekódovaným blokovým satelitným vysielaním; ministerstvo kultúry prišlo s alternatívnym plánom distribúcie dotovaných satelitných prijímačov a dekodérov; existuje reálny projekt vysielania cez internet. To sú témy, o ktorých budeme chcieť hovoriť. Potrebujeme riešenie, ktoré je praktické, dobré, rýchle a lacné.
Musím však dodať, že problém je aj opačný. Málo informácií o Slovákoch v zahraničí v slovenských médiách, najmä verejnoprávnych. Napríklad, v iných krajinách je úplne bežné pozývať odborníkov spomedzi svojej diaspóry v zahraničí do diskusných relácií. Ponúkol som v tomto smere Slovenskej televízii spoluprácu, pomoc pri kontaktovaní takýchto osobností – umelcov, politológov, sociológov, ekonómov. Nestálo by to ani korunu. Nestalo sa však nič.
Ako by ste zhodnotili činnosť odchádzajúcej vlády z hľadiska pomoci pre zahraničných Slovákov? Čo sa mohlo urobiť lepšie?
Opäť by som hovoril radšej o spolupráci než o pomoci. Musím konštatovať, že sa dosť vecí podarilo, a to najmä vďaka existencii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý na odbornej nepolitickej úrovni odvádzal veľmi dobrú prácu - a verím, že bude naďalej. Paradoxne, práve tento úrad dostal v posledné dni predchádzajúcej vlády príkaz presťahovať sa z reprezentatívnych priestorov na Radlinského ulici do stiesnených podmienok, ktoré ohrozujú jeho fungovanie. V uplynulom období sa podarilo prijať už zmieňovanú strednodobú koncepciu do roku 2015, prvú svojho druhu, navýšil sa grantový systém a už roky sa udržiava na tejto úrovni. Oboje pripravoval a zabezpečoval úrad. Na druhej strane sa nenašla politická vôľa na realizáciu niektorých záväzkov, ktoré sú v koncepcii obsiahnuté – okrem už zmieňovaného televízneho vysielania môžem spomenúť Pamätník a Múzeum slovenského zahraničia, ktoré mali byť zrealizované už v minulom roku. Pochopiteľne, podpísala sa na tom aj kríza. O niekedy zbytočne vypätej eskalácii medzinárodných konfliktov, ktoré Slovákom v okolitých krajinách nepomáhali, som sa už tiež zmienil.
Čo by podľa Vás mal urobiť ako prvé minister kultúry pre zahraničných Slovákov? Existuje nejaká "akútna" požiadavka, ktorá by sa mala hneď zrealizovať?
Televízne vysielanie. Ako vidíte, tá otázka rezonuje v celom rozhovore. S Literárnym informačným centrom máme aj plán na distribúciu kvalitnej knižnej tvorby pre kultúrne a vzdelávacie inštitúcie Slovákov v zahraničí. Priestor je v oblasti prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, čo je náplňou programu Pro Slovakia. Ďalšie otázky spadajú pod ďalšie rezorty alebo celú vládu. Sem patria voľby cez internet alebo otázka Agentúry pre Európanov vo svete. Hovorilo sa o nej veľmi reálne aj na stretnutí, ktoré som inicioval v Bratislave, rovnako predtým v Štokholme a Ríme. Mala by podliehať eurokomisárovi pre viacjazyčnosť a Slovensko by sa podľa nás malo zaujímať o jej umiestnenie v Bratislave. Bolo by to dôležitým úspechom z vecného hľadiska, ako aj z hľadiska prestíže a ekonomického prínosu.
mk dem pa
05.07.2010