Slováci v Bulharsku
Jednou z krajín, kde našli Slováci svoj nový domov patrí aj Bulharsko, ktoré spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom. Slováci sa sem prisťahovali v období keď sa krajina oslobodila spod Osmanskej ríše.

Svoju úlohu v tom zohral Zákon o zaľudňovaní riedko obývaných oblastí krajiny. Slovákov zaujali výhodné materiálne podmienky a hoci sa zákon vzťahoval len na Bulharov. Krajina chcela takýmto spôsobom dostať na svoje územie najmä Bulharov žijúcich v cudzine, ktorí pracovali v poľnohospodárstve. Úrady však neprekážali ani našim prisťahovalcom. Ukázali sa totiž ako obratní a na tú dobu pokročilí roľníci.

Slováci tak od konca 19. storočia budujú svoje osady Mrtvica (terajší Podem), Gorna Mitropolia a Brašljanica. Svoju etnickú identitu si upevňovali vďaka jazyku a folklóru. Napriek tomu že slovenská kolónia v tejto balkánskej krajine patrila medzi najmenšie vo svete, na začiatku 30-tych rokov neexistovalo v žiadnej inej krajine toľko slovenských škôl ako v Bulharsku. Boli to akési pupočné šnúry, ktoré spájali našich prisťahovalcov s vlasťou. Priamo zo Slovenska sem chodili vyučovať učitelia.

Jeden z nich, Ján Michalko, zozbieral piesňový folklór bulharských Slovákov. Vyšiel 26 rokov po jeho smrti v roku 2008 v publikácii Ej, Bugári, Bugári. Jeden z našich najvýznamnejších jazykovedcov prof. Vincent Blanár v lete v roku 1949 skúmal nárečie tejto slovenskej menšiny a všímal si, ako ho ovplyvnila bulharčina. Svoje terénne výskumy publikoval v roku 1951 v štúdii Vplyv bulharčiny na jazyk v Slovákov a Čechov v Bulharsku a podrobnejšie ju rozpracoval v roku 2007 v monografii Jazyky v kontaktoch. Vďaka tomu sa prof. Blanár veľa dozvedel o slovenskej komunite v tejto balkánskej krajine.

Martin Haraj