Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18772 |
Martin Jonáš
Vláda SR odkúpi rodný dom zakladateľa slovenského insitného, teda naivného a neškoleného umenia, Martina Jonáša zo srbskej Kovačice. Na tento účel pôjde 150.000 eur, ďalších 73.707 eur na rekonštrukciu budovy. Projekt Spomienka na Martina Jonáša je podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča dôležitým krokom k zviditeľneniu slovenských umelcov priamo v prostredí, v ktorom žili a tvorili a súčasne významným prvkom ochrany kultúrneho dedičstva Slovákov v srbskej Kovačici.
Martin Jonáš začal maľovať v roku 1944, pričom jeho päť grafík bolo zaradených do kolekcie svetoznámych umelcov na výstave v Capri v roku 1976. Svoje práce vystavoval na viac ako 300 výstavách v 50 krajinách sveta. Obrovské upracované ruky a nadmerné nohy sedliakov z Kovačice, ktoré znázorňuje na svojich obrazoch a dopĺňa sýtou oranžovou farbou slnečnice a kukurice, obdivujú aj ľudia, ktorí inak na výstavy príliš nechodia.
Diela Martina Jonáša som si zamilovala počas návštevy srbskej Kovačice. Hoci som ich poznala aj predtým z rôznych publikácii, vidieť majstra pri práci bolo pre mńa skutočným zážitkom. Na stretnutie spred takmer pätnástich rokov si spomínam dodnes, bol to totiž posledný rozhovor, ktorý majster médiám poskytol. Uchovávam ho v mojom súkromnom rozhlasovom archíve a pri jeho prehrávaní spomínam nielen na Jonášové ruky ufúľané od farieb, ale aj na jeho rozžiarené oči, keď hovoril o svojich začiatočníckych maliarskych pokusoch.
Martin Jonáš začal maľovať v roku 1944, pričom jeho päť grafík bolo zaradených do kolekcie svetoznámych umelcov na výstave v Capri v roku 1976. Svoje práce vystavoval na viac ako 300 výstavách v 50 krajinách sveta. Obrovské upracované ruky a nadmerné nohy sedliakov z Kovačice, ktoré znázorňuje na svojich obrazoch a dopĺňa sýtou oranžovou farbou slnečnice a kukurice, obdivujú aj ľudia, ktorí inak na výstavy príliš nechodia.
Diela Martina Jonáša som si zamilovala počas návštevy srbskej Kovačice. Hoci som ich poznala aj predtým z rôznych publikácii, vidieť majstra pri práci bolo pre mńa skutočným zážitkom. Na stretnutie spred takmer pätnástich rokov si spomínam dodnes, bol to totiž posledný rozhovor, ktorý majster médiám poskytol. Uchovávam ho v mojom súkromnom rozhlasovom archíve a pri jeho prehrávaní spomínam nielen na Jonášové ruky ufúľané od farieb, ale aj na jeho rozžiarené oči, keď hovoril o svojich začiatočníckych maliarskych pokusoch.
Ingrid Slaninková