Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Slovák, ktorý pátra po „božej častici“


Fyzik Boris Tomášik sa prostredníctvom projktu Veľkého hadrónového urýchľovača snaží zistiť, ako vyzerali prvé mikrosekundy po vzniku vesmíru.

Slovenskí fyzici v poslednom čase dosahujú vo svetovej vede jeden úspech za druhým. Jedným z kľúčových projektov, na ktorých sa naši vedci podieľajú, je Veľký hadrónový urýchľovač hlboko v podzemí neďaleko švajčiarskej Ženevy. V ňom chcú ľudstvo priblížiť k prvým mikrosekundám po vzniku vesmíru. "Náš tím spolupracuje na skúmaní veľmi mladého vesmíru. Našou úlohou je vypočítať, aké vlastnosti má plazma, ktorá vypĺňala vesmír veľmi krátko po veľkom tresku,“ hovorí fyzik Boris Tomášik. Vedci v Ženeve pátrajú po tzv. božej častici, ktorá má na svedomí to, že veci majú hmotnosť.

Kto je dobrý, môže si vyberať
Tomášik patrí medzi mladú generáciu slovenských vedcov, ktorí sa po ukončení Matematicko-fyzikálnej fakulty v Bratislave začali obzerať po zahraničných inštitúciách. "Dostal som štipendium do Nemecka, svoju vedeckú kariéru som tam začal na univerzite v Regensburgu.“ V Nemecku mal Tomášik možnosť na vlastnej koži vyskúšať, ako sa robí fyzika na svetovej úrovni. "Keď skončíte doktorát, hľadáte si prácu ako každý absolvent, akurát ten váš pracovný trh je globálny. Rozošlete množstvo listov, kam by ste chceli ísť. Ja som sa takto z Nemecka dostal na Virgínsku univerzitu,“ hovorí Tomášik.

Nasledoval CERN v Ženeve aj prestížny Ústav Nielsa Bohra v dánskej Kodani. "Tie postdoktorandské pozície trvajú dva-tri roky. Keď sa vám končí jeden džob, musíte si hľadať druhý. Keď ste však dobrý, môžete si vyberať. Potom si pobalíte kufre a idete z jedného miestana druhé.“

lhc

Záhadné kvarky
Počas pôsobenia v zahraničí náš vedec "pričuchol“ k výskumu kvarkov. Práve výskumu kvarkovej hmoty produkovanej v jadro-jadrových zrážkach v hadrónovom urýchľovači sa Tomášikov tím venuje. "Skúmame kvarkovo-gluónovú plazmu. Nie je to bežná plazma, akú si človek predstavuje povedzme v súvislosti s plazmovými obrazovkami,“ hovorí Tomášik. Podľa neho sú kvarky jednými z najzaujímavejších častíc. "Sú totiž uväznené v protóne a vy ich nedokážete dostať von. Príroda jednoducho nechce, aby kvark mohol existovať samostatne.“

Súčasný Tomášikov výskum súvisí so štúdiom raného vesmíru. "Skúmame vlastnosti veľmi horúcej hmoty, aká bude produkovaná na veľkom hadrónovom urýchľovači. Našou úlohou je z teoretických predstáv vypočítať výsledky takýchto experimentov. Je to však veľmi komplikovaný problém. My totiž skúmame niečo, čo vypĺňalo raný vesmír asi desať mikrosekúnd - to je na raný vesmír pomerne dlho. V jadro-jadrových zrážkach, s ktorými sa bude experimentovať v hadrónovom urýchľovači, však spomínaná plazma existuje oveľa kratšie - asi sto bilióntin bilióntiny sekundy. Je to strašne maličké a rozpadne sa to úžasne rýchlo na obyčajné častice. V analógii s vesmírnym veľkým treskom to niekedy voláme "malý tresk“. A my musíme z rozpadnutého materiálu určiť, ako sa tá hmota rozpínala, akú mala teplotu, akú viskozitu a podobne,“ hovorí Tomášik.

Podľa neho sa práve na takýchto experimentoch budujú technológie, ktoré môžu neskôr nájsť uplatnenie v širokej škále priemyslu. "Napríklad v nemeckom Darmstadte robia tiež pokusy s urýchľovaním jadier, ale pri oveľa nižších energiách ako v Ženeve. Takéto jadrá však môžete využiť na materiálový výskum alebo rovno na úpravu materiálov.“

Zaujímavé využitie majú urýchlené jadrá uhlíka napríklad v medicíne. Odstraňujú sa nimi nádory v mozgu. Tie sa totiž sa dajú výhodne ostreľovať jadrami, ktoré na to majú vynikajúce vlastnosti - môžu ničiť nádor uprostred mozgu, pričom sa minimalizuje poškodenie tkaniva okolo. "Základný výskum spojený s touto metódou prebehol pred pár desaťročiami a dnes sa už stavajú zdravotnícke zariadenia, ktoré ju budú využívať - jedno aj neďaleko našich hraníc vo Wiener Neustadte,“ pripomína Tomášik.

Kto je Boris Tomášik
Narodil sa v roku 1972 v Bratislave. Po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty odišiel do Nemecka na univerzitu v Regensburgu, kde bol do roku 1999. Nasledovala Virgínska univerzita, ďalej v rokoch 2001 až 2003 práca na Veľkom hadrónovom urýchľovači vo švajčiarskej Ženeve a neskôr Ústav Nielsa Bohra v Kodani. Od roku 2006 je kmeňovým zamestnancom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odkiaľ spolupracuje so zahraničnými inštitútmi.


Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Pavel Novotný : 10.03.2009

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-35527500-slovak-ktory-patra-po-bozej-castici