Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Slovák, čo stál pri prevrate v medicíne


Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

Rodák z Prešova Ivan Lefkovits pomáhal zakladať svetoznámy inštitút v Bazileji. Jeho tím prišiel s prevratnou metódou liečenia chorôb.

K vede ho to ťahalo od školských čias. To, že sa nakoniec stane úspešným imunológom a bude bojovať proti rôznym chorobám, však dlho ani netušil. "Moje prvé kroky vo vede mali s imunológiou len málo spoločného. Na Akadémii vied v Prahe som získal základy, ktoré mi umožnili pracovať v odbore molekulárnej biológie,“ spomína na svoje začiatky vedeckej činnosti rodák z Prešova Ivan Lefkovits, dnes 72-ročný zakladateľ svetoznámeho imunologického inštitútu vo švajčiarskom Bazileji.

Šťastie i schopnosti
Kľúčový zlom vo vedeckom živote Lefkovitsa nastal po odchode do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom, kde dostal šancu pracovať spolu s dánskym vedcom Nielsom Jernem, neskorším nositeľom Nobelovej ceny za medicínu. "Tu som sa dostal do prvého kontaktu s imunológiou. Jerne mal jasnú predstavu o tom, že v predošlých desaťročiach sa imunológovia zaoberali len liečením príznakov, ale nemali dostatočné znalosti o podstate ochorení.  Jerne tvrdil, že imunológia nie je len očkovanie a nie je to len boj s infekciami. Prišiel s myšlienkou, že základom imunológie je schopnosť organizmu rozlíšiť ,svoje’ a ,cudzie’, pričom štruktúry toho ,vlastného’ si musíme chrániť a toho ,infekčného, cudzieho’ musíme rozpoznať a eliminovať.“ V tom čase bol Jerne veľmi známy vedec, ale tento jeho prístup bol nový. "Bola to historická náhoda, že som bol pri tom od začiatku. Tá jeho vízia bola taká jednoduchá, že už ma to chytilo. Zároveň som vedel, že klinické aspekty je nadstavba a k nej sa dostanem až po tom, ako zvládnem Jerneho základnú víziu,“ tvrdí Lefkovits.

Vtedy opäť zaúradovala náhoda. "Jerne prijal ponukubazilejskej farmaceutickej firmy Hoffmann-La Roche, že mu postavia ústav, v ktorom bude môcť v slobodnom akademickom prostredí skúmať funkciu imunitného systému. Potreboval však niekoho, kto by sa okamžite podujal tento ústav vybudovať. Pre mňa to bolo ohromné prekvapenie, že si pre túto úlohu vybral práve mňa. Mal som 32 rokov. Moja vedecká práca mala síce hlavu a pätu, ale v porovnaní s tými ľuďmi, ktorými bol Jerne obklopený, som bol jasne začiatočník,“ pripomína Lefkovits.

Napokon rozhodlo to, že všetci ostatní vedci boli "zakorenení“ vo svojom frankfurtskom prostredí, kým Lefkovits bol ochotný okamžite "zdvihnúť kotvy“ a presťahovať sa z Frankfurtu do Bazileja. "Jeho ponuka ma definitívne presvedčila, keď povedal - v priebehu výstavby budeš mať úspechy i neúspechy, urobíš možno určité chybné rozhodnutia, ale ja by som pri tom tiež urobil chyby, tie sa totiž nedajú vopred vylúčiť.“

"Zlatý vek" farmácie

Základný kameň nového inštitútu položili 1. apríla 1969 a Lefkovits od tej chvíle viedol jeho výstavbu. "Pod mojím vedením sa postupne všetko realizovalo - od pôdorysov laboratórií, cez miestnosti na tkanivové kultúry, centrifúgy, chladničky, ožarovanie zvierat a buniek, zverinec až po knižnice, kafetérie či kancelárie.“ S Jernem mohol všetko telefonicky alebo telegraficky konzultovať len raz do týždňa, keďže moderná technika ako fax, internet či pošta FedEx alebo DHL vtedy ešte neexistovali.

Prvú časť ústavu otvorili 1. októbra 1970, tú druhú o pol roka neskôr. "Nikdy žiadny ústav predtým ani potom nebol postavený v takom rekordnom čase. Toto však nebolo mojou zásluhou, ale najmä švajčiarskou precíznosťou,“ dodáva Lefkovits.

Začiatok 70. rokov bol "zlatým vekom" farmácie. "Koncerny si vytvorili dôkladné finančné rezervy a boli ochotné financovať základný výskum. To, čo bolo úplne jedinečné na našom čerstvo založenom ústave, bola skutočnosť, že išlo o otvorený výskum so slobodným publikovaním výsledkov. Neexistoval žiadny kontrolný orgán medzi financujúcou inštitúciou a naším ústavom. Nikomu sme nemuseli predkladať naše výsledky, ale mohli sme ich publikovať vo svetových časopisoch,“ tvrdí Lefkovits.

V imunologickom ústave skúmal najmä pravidlá zdravého imunitného systému a príčiny, ktoré spôsobujú ochorenia. "Mojím hlavným prínosom bolo vypracovanie metodiky, ktorá by poškodené bunky vedela presne rozlíšiť, kvantifikovať a izolovať.“

Kto je Ivan Lefkovits

Narodil sa v roku 1937 v Prešove. Na akadémii vied v Prahe začínal s vedou v oblasti molekulárnej biológie. Po odchode do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom sa začal venovať imunológii. Dostal sa do tímu dánskeho vedca Nielsa Jerneho, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za medicínu. Ten si ho vybral na vybudovanie jeho imunologického inštitútu v Bazileji. So svojím tímom skúmal najmä pravidlá zdravého imunitného systému a príčiny, ktoré spôsobujú ochorenia.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Pavel Novotný : 04.08.2009

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-37970000-slovak-co-stal-pri-prevrate-v-medicine