Dionýz Ilkovič – zakladateľ slovenskej fyziky


Dionýz Ilkovič patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti modernej slovenskej vedy. Narodil sa 18. januára 1907 v rodine grécko-katolíckeho farára, a možno povedať, že práve on stojí na začiatku Dionýzovho úspechu vo vedeckom svete. Veľmi totiž dbal o vynikajúce vzdelanie svojich detí. A tak Dionýz odchádza študovať fyziku do Prahy na Karlovu univerzitu. Tu sa zoznámil s profesorom Jaroslavom Heyrovským, nositeľom Nobelovej ceny za fyziku, a začal pracovať v jeho laboratóriu. Práve na toto obdobie sa podľa znalcov dejín slovenskej fyziky viaže vrchol vedeckej kariéry Dionýza Ilkoviča.

Na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov pracoval Ilkovič v pražskom laboratóriu, kde sa venoval štúdiu tzv. polarografie. Ide o elektrochemickú analýzu roztokov. Významným úspechom bolo odvodenie tzv. Ilkovičovej rovnice, ktorá matematicky opisuje povahu tohto javu. Ilkovič sa stal známym aj svojimi vysokoškolskými učebnicami fyziky, ktoré sa používali u nás ešte aj v sedemdesiatych rokoch. Po druhej svetovej vojne sa mimoriadne angažoval za budovanie vysokého školstva najmä technického smeru na Slovensku a spoluzakladal aj Slovenskú akadémiu vied v 50-tych rokoch.

rah

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

18.01.2010