Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3701 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18741

Sto rokov Slovenskej ligy v Amerike


V BRATISLAVE AJ S PITTSBURSKOU DOHODOU

Vladimír Skalský

Ťažko si možno predstaviť slávnejšie výročie než storočnicu. Práve takéto jubileum oslavuje Slovenská liga v Amerike. Založená bola 30. mája 1907, oslavy na Slovensku však vyvrcholili 15. mája v Bratislave, oslavy v USA budú zavŕžené o mesiac neskôr v New Yorku. Oslavy v Bratislave boli veľkolepé – predstavitelia ligy priviezli do starej vlasti  ukázať originál Pittsbuskej dohody, ktorá sála v základoch vzniku ČSR, parlament schváli uznesenie NR SR k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike, Slovenská pošta vydala príležitostnú známku, na budove Matice slovenskej v Liga pasáži bola odhalená busta zakladateľa SLvA Štefana Furdeka, vo vládnom hoteli Bôrik sa konal slávnostný večer za účasti popredných predstaviteľov štátu. o deň skôr sa konala aj vedecká konferencia...

Sto rokov Slovenskej ligy v Amerike 02Sto rokov je časový úsek, ktorý sa už vymyká individuálnej ľudskej pamäti i predstavivosti. S viacerými medzníkmi v činnosti tohto najväčšieho slovenského spolku v zahraničí sa stratávajú deti aj v učebniciach dejepisu – majú totiž zásadný význam v dejinách slovenského národa ako celku, česko-slovenskej a slovenskej štátnosti. Zakladajúce zhromaždenie sa konalo v Clevelande 30. mája 1907 a zúčastnilo sa na ňom desať tisíc Slovákov, ktorí sa schádzali nielen bežnou dopravou, ale aj najatými autobusmi, ba dokonca osobitným vlakom. V roku 1914 vypracovala Slovenská liga v Amerike Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských – skutočný politický program, ktorý vyjadroval základné požiadavky slovenského národa a na ktorý v tej chvíli nemali Slováci doma - sužovaní maďarizáciou, chudobou a blízkosťou vojnového konfliktu - potenciál. V roku 1915 prichádza podpis legendárnej Clevelanskej dohody medzi predstaviteľmi amerických Slovákov a Čechov, ktorá celkom jednoznačne deklarovala zámer vytvoriť spoločný česko-slovenský štát, a to na federatívnom základe. O dva roky nasledovala Pittsburská dohoda, ktorú signoval aj T. G. Masaryk. Ide o dokuemnty s kľúčovou dôležitosťou pre zácharanu Slovákov spod odnárodňovacieho tlaku Uhorska a pre vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. V ďalších rokoch Slovenská liga v Amerike vybojovala bezpočet zápasov za slobodné a demokratické Slovensko, ale aj za zachovanie slovenského povedomia v USA.
Sto rokov Slovenskej ligy v Amerike 03    Na území dnešných USA sa Slováci sporadicky objavovali už od 17. storočia. Po prepuknutí hospodárskej krízy a hladomoru v roku 1873 sa začal masový odchod Slovákov do Ameriky. Vysťahovalectvo zachvátilo najprv východné Slovensko (Zemplín, Abov, Šariš a Spiš), no od konca osemdesiatych rokov 19. storočia húfne odchádzali do Ameriky aj obyvatelia ostatných kútov Slovenska. Do roku 1910 sa zo Slovenska do USA vysťahovalo okolo trištvrte milióna Slovákov, teda takmer celá jedna tretina. Vysťahovalecký prúd smeroval najmä do priemyselných oblastí štátov Pensylvánia, Ohio, New Jersey a New York, kde sa usadili tri štvrtiny Slovákov. V tamojších demokratických pomeroch sa veľmi rýchlo občiansky i národnostne emancipovali a ich pôvodne poisťovnícke, bratské (fraternalistické) organizácie sa začali veľmi rýchlo zaujímať aj o postavenie Slovákov v ich rodnej vlasti. Počet titulov slovenských novín a časopisov v Amerike niekoľkonásobne prevyšoval tlač na Slovensku. Sto rokov Slovenskej ligy v Amerike 01Amerikánsko-slovenské noviny (vychádzali od roku 1885), Jednota či Slovák v Amerike mali až 40-tisíc predplatiteľov, kým Národné noviny vychádzajúce v Martine sotva šesťsto. S cieľom pomôcť utláčaným krajanom sa v roku 1907 spojili všetky fraternalistické a kultúrne organizácie Slovákov v USA do strešnej organizácie pod názvom Slovenská liga v Amerike (Slovak League of America). Ešte dnes liga združuje celý rad organizácií a spolkov a má asi 300-tisíc členov.
K menám zakladateľských osobností ako Štefan Furdek, Peter V. Rovnianek, Albert Mamatey, Ignác Gessay, Gustáv Maršal-Petrovský či Anton Bielek pribúdali rok po roku ďalšie. Delegáciu do Bratislavy priviedol predseda ligy Daniel F. Tanzone a jej generálna tajomníčka Nina Holá. Nechýbal samozrejme Ján Holý, vydavateľ novín Slovák v Amerike a doživotný čestný generálny tajomník ligy, ktorý ju zastupuje v orgánoch Svetového združenia Slovákov v zahraničí.
    Slovenská liga v Amerike stále prináša hodnoty Slovákom doma i vo svete. Symbolicky sa jej členovia vyzbierali na bustu Štefana Furdeka rovnako ako kedysi na celú budovu, kam bola skulptúra umiestnená, nazývanú práve preto Liga pasáž. Predstavitelia Slovenskej republiky tiež ligu nielen ocenili, ale hneď aj vyzvali, aby lobbovala za slovenské záujmy. "Slovenská liga v Amerike má dobrú reputáciu, ktorej sú si vedomí aj americkí politici," uviedol minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Jedno z jej budúcich hlavných poslaní môže byť podľa Kubiša v tom, že sa bude snažiť prikláňať politiku v USA v prospech Slovenska a jeho záujmov.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

01.10.2007