Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3702 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18742

Slovensko si uctilo obete holokaustu


V Bratislave sa dnes uskutočnilo spomienkové stretnutie na obete holokaustu. Pietny akt kladenia vencov pri Pamätníku obetiam holokaustu za účasti najvyšších ústavných predstaviteľov sa uskutočnil pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Súčasťou podujatia bolo aj prečítanie približne stovky mien Židov - obetí holokaustu v historickej budove Slovenského národného divadla. Ide o ľudí z prvej vlny deportácií, do ktorej bolo zahrnutých vyše 57-tisíc Židov.

Návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň SR schválili poslanci 31. októbra v roku 2001. Stal sa ním 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Návrh do parlamentu predložil nezávislý poslanec Róbert Fico v presvedčení, že si treba stále pripomínať obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie. Róbert Fico si osvojil návrh teraz už bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý sa zasadzoval za zavedenie tohto pamätného dňa.

Schuster ako prezident prisľúbil počas oficiálnej návštevy Izraela vo februári 2000, že bude presadzovať schválenie tohto zákona. Pri príležitosti prvej spomienky Dňa obetí holokaustu a rasového násilia v roku 2001 vyšla Schusterovi kniha s názvom Muž s dvoma srdcami. Autor v nej popísal životný príbeh Arieha Kleina z Terchovej, ktorý prežil druhú svetovú vojnu v slovenskom štáte a v roku 1949 odišiel do Izraela. Rudolf Schuster ako prezident 9. septembra 2003 zdôraznil, že dôsledky holokaustu a rasového násilia treba mladým ľuďom dôrazne pripomínať. Keď tieto fenomény prerastú do väčších rozmerov, komplikuje to boj proti nim a následky bývajú tragické. Vtedy Schuster ako jediný z najvyšších ústavných činiteľov položil veniec k Pamätníku obetí holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave.

Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia schválila Národná rada ako memento tragického dátumu - 9. septembra 1941, kedy vtedajšia slovenská vláda prijala nariadenie o právnom postavení Židov, známom aj ako Židovský kódex. Týmto nariadením obsahujúcim 270 paragrafov sa na Slovensku ustanovil osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva a začali sa deportácie Židov. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudská práva židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe. Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhol architekt Peter Žalman.

hsla

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

09.09.2009